Florence Spencerová si žije svoj neuveriteľne nudný život v ešte nudnejšej časti Londýna, keď sa jej mama rozhodne, že sa odsťahujú. A to nie do iného domu o blok ďalej, ale do Austrálie. Ako sa neskôr Florence dozvie, za týmto nečakaným rozhodnutím...
Prvá vec, ktorú pocítim, keď vstúpim na britskú pôdu je neskutočná zima a vietor, ktorý sa do mňa okamžite oprie. Až potom na mňa doľahne istý pocit úľavy. Akoby som utiekla od všetkých svojich problémov, čo je vskutku ironické, pretože to isté som si pred niekoľkými mesiacmi myslela, keď som prvýkrát dorazila do Austrálie.
Strasiem zo seba všetky myšlienky aj s niekoľkými zrkami snehu a vykročím smerom k letisku. Usmejem sa pri myšlienke, že konečne budem mať svoje biele Vianoce, ktorých som sa v Austrálii nevedela dočkať. Je pravda, že ak by tu so mnou bol Wilder aby si to užil tak ako ja bolo by to asi tak stokrát lepšie. Rozprávali sme sa spolu po niekoľkých dňoch a hoci mi toho veľa nevysvetlil hnev ustúpil horším pocitom. Doteraz som si to nechcela priznať, ale naozaj veľmi mi chýbal. Všetky tie malé veci, ktoré robil, a ktorým som nevenovala toľko pozornosti. Napríklad ako keď sa hral s príveskami na mojom náramku, alebo keď ma v škole len tak objal zozadu.
Svoju batožinu som si vyzdvihla na páse, a našťastie ma tam čakala nepoškodená, čo ma veľmi potešilo, pretože som po dlhom lete nemala náladu na hádku so zákazníckym servisom letiska.
Otec ma čakal za bránou a dokonca v ruke držal aj tabuľku s mojim menom.
Keď som ku nemu prišla rovno som ho objala. ,,Ahoj zlatko, aký bol let?" Spýtal sa.
,,Veľmi unavujúci," povzdychnem si unavene a nechám ho nech sa postará o môj kufor. Cesta bola naozaj unavujúca, hoci letieť prvou triedou bolo trochu dosť iné ako som doteraz zažila. Sedadlo sa dalo sklopiť do normálnej polohy tak aby som mohla aj spať na chrbte a jedlo bolo ako v reštaurácii. Naozaj som nevedela uveriť tomu, že na to Wilder vyhodil toľko peňazí.
,,Viem si to predstaviť."
,,Nastala istá zmena plánov oproti tomu, čo som ti pôvodne povedal," usmeje sa nervózne otec.
Čo je to s mojimi rodičmi a ich ,,zmenami plánu" ?
,,Kto je tá zmena plánu?" spýtam sa so vševediacim úškrnom.
,,Volá sa Scarlett a už niekoľko mesiacov s ňou a jej dcérou bývam v Brightone. Oslávili sme spolu aj Vianoce," povie oco zahanbene, pretože som ho prekukla ale s jemným úsmevom na perách.
,,A mama o tom vie?" nadvihnem obočie neveriacky a nasadnem do ocovho auta, ktoré je mimochodom nové a stokrát lepšie ako to, na ktorom jazdil predtým.
,,Vie o tom, ale už jej to môže byť jedno veď je zasnúbená." Otec to povie ľahko akoby ho to vôbec netrápilo. A pravdepodobne ho to ani netrápi, pretože sa cez mamu od rozvodu očividne preniesol. Úprimne sa pre neho teším. Aspoň sa nepresťahoval cez polku sveta iba do Brightonu.
Celú cestu do prímorského mestečka Brighton som prespala. Otcove kožené sedačky neboli o nič pohodlnejšie ako tie v lietadle, ale zmena časových pásiem sa ku mne naozaj začala dostávať. V Londýne boli sotva štyri hodiny poobede, ale pre mňa stále preorientovanú na čas v Sydney boli sotva tri hodiny ráno. Nehovoriac o tom, že som za sebou mala dvadsaťštyri hodín vo vzduchu.
Otec svoje nové luxusné auto zaparkoval v podzemnej garáži apartmánového domu. Do bytu sme sa vyviezli výťahom, ktorý nás vyložil rovno v otcovej obývačke. Ešte neuveriteľnejšie to bolo, keď sa dvere výťahu otvorili a cez veľké okno bolo vidieť priamo na more.
V obývačke ozdobenej vianočným stromčekom a svetielkami sedela žena. Približne v štyridsiatke, s blond vlasmi a milými hnedými očami, ktoré akoby vyžarovali teplo.
,,Ahoj. Ty musíš byť Florence, veľmi ma teší. Som Scarlett," povie a podá mi ruku.
Iba sa na ňu usmejem, ani nemám veľmi čas na bližšie zoznamovanie, pretože do obývačky sa dovalí dievča. V ušiach má slúchadlá a jej oblečenie svedčí o tom, že sa chystá von. Chvíľu jej trvá kým si nás všimne, a keď si konečne uvedomí, kto stojí v jej obývačke zastaví a obzrie si ma.
,,Florence toto je Paige." Paige? Všimnem si podobnosť so Scarlett ako dlhé blond vlasy a hnedé oči a hneď mi to je jasné. Paige, ďalší nevlastný súrodenec. Zdá sa, že tí mi v poslednej dobe akosi pribúdajú.
,,Ahoj Paige, som Florence," poviem trochu nervózne a natiahnem ku nej ruku. Rukou mi síce potrasie, ale tam to končí. Dokonca si z uší ani nevytiahne slúchadlá. Iba ďalej pokračuje v konverzácii s človekom na druhej strane. Pred tým ako sa za ňou zatvoria výťahové dvere všetci počujeme ako človeku na druhej strane povie: ,,...už si sem nasťahoval aj dcéru! Rozumieš tomu!"
Obzriem sa na svojho otca, ktorý stojí akoby sa ho tie slová vôbec nedotkli. ,,To malo byť čo?" Spýtam sa ešte raz sa obzriem na zatvorené dvere výťahu s rukou stále natiahnutou. Rýchlo ju stiahnem, ale otázka ostáva stále visieť vo vzduchu. ,,Nič v zlom," dodám rýchlo ku Scarlett.
,,To nič. Paige sa ešte úplne nestotožnila s našou novou životnou situáciou." Scarlett vyzerá, že ju správanie jej dcéry naozaj trápi. Môj otec na druhej strane, mi však len odloží kabát do šatníka a venuje mi nešťastný krivý úsmev.
,,Paige má pätnásť rokov a momentálne má ťažke... ehm...životné obdobie. Povedzme." Skonštatuje Scarlett.
,,Dobre poukazujem ti byt, môžeš sa s nami najesť a potom do postele! Posledných dvadsaťštyri hodín pre teba muselo byť unavujúcich."
Po trochu rozpačitej večeri s otcom a jeho novou priateľkou, teplej sprche a povinnej prehliadke bytu padnem do bielych obliečok v hosťovskej izbe ako zabitá. Teplo sa prikryjem ťažkým paplónom a chvíľu iba zízam von z okna na vlny, ktoré sa prevaľujú na pláži pod oknami.
V hlave si premietam udalosti posledných hodín. Odkedy som volala s Wilderom na letisku ubehlo už dvadsaťštyri hodín.
V poslednej chvíli pred tým ako sa mi zatvoria oči sa natiahnem na nočný stolík skontrolujem si mobil. Mám niekoľko správ od mami a Roberta, s ktorými som si písala po prístátí. Jednu od Huntera s fotkou jeho a Amelie na surfe. A jednu, veľmi jednoduchú. Od Wildera.
,,Chýbaš mi."
Ahojte lásky, Určite mi napíšte ako sa Vám kapitola páči do komentára.
Ľúbim vás 🖤
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
