The story of Wildflower

The story of wildflower "18"

Hoci bol už konečne piatok, Amelia sa celý deň javila akoby chcela niekoho uškrtiť holými rukami a čo sa mňa týka, ja som mala sotva energiu na to aby som sa nad tým dokázala pozastaviť.

Unavená som bola z niekoľkých dôvodov, z ktorých deväťdesiat percent spočívalo len v tom, že som v noci nevedela spať. Spať som nevedela hlavne preto, že mi v hlave chodili strašné myšlienky, ktorým som sa vždy snažila zabrániť. Okrem toho sa mi doma začal maximálny teror, pretože mama trávila svoje dni tým, že mi vyhadzovala na oči moju neschopnosť učiť sa matiku. To však bola pravdepodobne iba dobrá zásterka, pre naozajstný dôvod toho prečo som v noci nespala a tým bol Wilder.

Hoci mi Hunter s Tuckerom svorne tvrdili, že jeho neprítomnosť celý týždeň je vlastne celkom v poriadku a nie je na tom nič nezvyčajné akosi som im nedokázala veriť. V noci sa mi do snov vkrádali temné postavy a niekoľko krát aj nevysvetliteľne Wilder s monoklom, mala som pocit, že moje mentálne rozpoloženia bolo podobné tomu spred pár rokov. 

Nevedela som si však vysvetliť prečo ma vôbec nejaký Wilder zaujímal. Je to predsa jeho vec, či príde alebo nepríde do školy a keďže sa ani neunúval dať mi vedieť čo sa s ním deje a prečo sa znovu rozhodol neohlásene zmiznúť z môjho života, pravdepodobne nechcel aby som to rozoberala.

Niekoľko krát, keď som sa v noci zobudila v mlákach studeného potu, hovorila som si čo si to dovoľuje, takto ma  vyvádzať z miery! Potom si však uvedomila, že to nie je jeho vina, že ja som sprostá. Týmto spôsobom som viedla vnútornú vojnu sama zo sebou čoho výsledkom bolo moje mentálne rozpoloženie.

,,Si si istá, že to chceš urobiť? Nemyslím si, že je to práve najlepší nápad," vysloví svoje pochybnosti Hunter a vojde do luxusnej štvrti Sydney. Je výrazne nervózny, pretože si klepká prstami o volant, hoci nerozumiem prečo by už len on mal byť nervózny. To ja som tu predsa tá, ktorá sa rozhodla vybrať do jamy levovej a nie on!

,,Ale prosím ťa, hlavne mi nehovor, že jeho rodičia sú mafiáni, sériový vrahovia  alebo také niečo, je to absurdné," poviem a vyzerám z okna. Podľa veľkosti domov v tomto susedstve to však zrazu nevyznieva až tak absurdne. Masívne vily, ktoré míňame sú však menej strašidelné ako to čo sa práve chystám  urobiť.

,,Nie tak úplne," povie a sústredí sa na cestu.

,,No vidíš, tak potom sa nemám čoho báť, no nie?" S nádejou sa pozriem na Huntera, ale jeho ustarostený pohľad ho stále neopúšťa, preto sa radšej znovu pozriem von z okna a snažím sa ignorovať úzkosť, ktorá sa mi rozlieva celým telom.

Nerozhodne zastaví auto pred jedným z tých obrovských sivých domov s perfektným trávnikom a venuje mi ešte jeden pohľad plný nesúhlasu. Ešte predtým ako začne znovu namietať vystúpim z auta. Pravdepodobne však nevyzerám práve odhodlane.

,,Keby niečo zavolaj, musím sa teraz ponáhľať, mám basketbal, ale prídem po teba...keby niečo," dodá ešte nerozhodne. Vďačne prikývnem a venujem mu ešte jeden nervózny úsmev predtým ako sa vydám kamennou cestičkou ku veľkým vstupným dverám.

Nemohla som mu proste zavolať alebo mu jednoducho poslať správu? Ktorá kontrolou posadnutá krava si to nakráča rovno ku niekomu domov? Oh, Florence Eloise Elizabeth Alexandra Spencerová ty si taká neuveriteľná hlupaňa! Celú cestu krátkym kamenným chodníkom si nadávam.

Keď sa postavím pred veľké sivé dvere mám chuť sa otočiť a utiecť. Natiahnem roztrasenú ruku a opatrne stlačím zvonček. Počujem ako celým domom začne zvoniť celkom pekná melódia a potom čakám.

Keď sa otvoria dvere zdá sa, že obe strany sú neuveriteľne prekvapené.

Wilder pravdepodobne z toho, že stojím na prahu jeho dverí a ja preto, že Wilder je z osemdesiatich percent modrý, fialový a žltý.