Florence Spencerová si žije svoj neuveriteľne nudný život v ešte nudnejšej časti Londýna, keď sa jej mama rozhodne, že sa odsťahujú. A to nie do iného domu o blok ďalej, ale do Austrálie. Ako sa neskôr Florence dozvie, za týmto nečakaným rozhodnutím...
Wilderov dom stále pôsobí rovnako odstrašujúco ako, keď som sa tu ocitla po prvýkrát. Stojí s chladnou eleganciou na kraji ulice a týči sa nad všetkými rovnako drahými domami ako hrad na kopci. Z nejakého dôvodu mám iba z pohľadu na ten dom zimomriavky po celom tele.
Wilder zaparkuje pred domom a potom mi podrží dvere aby som mohla vystúpiť. Pevne ma chytí za ruku a vykročí smerom ku dverám. Zdá sa, že je nervózny. Z nejakého dôvodu ho stresuje, že ma berie k sebe domov.
Povzbudivo mu stisnem prsty a snažím sa aby to bolo čo najviac upokojujúce. Wilder je však napätý ako struna, keď prechádzame veľkými dubovými dverami do vkusnej vstupnej haly a obzerá sa za každý roh, akoby na nás každou chvíľou mohlo niečo vyskočiť. Podľa jeho prehnanej ostražitosti minimálne zabijak so sekerou. Svojim paranoidným správaním na mňa prenáša svoju nervozitu.
Prejdeme okolo dverí, za ktorými je určite kuchyňa, pretože z nej vychádzajú úžasná vôňa čerstvého pečiva. Wilder sa trochu pousmeje keď prechádzame okolo. Ja trochu spozorniem, keď započujem hlasný melodický smiech nasledovaný detským chichotom. Wilderova sestra, a.....mama?
Keď sa zakrádame okolo dá si prst na pery aby mi naznačil, že mám byť ticho, čomu trochu nerozumiem. Sme snáď u neho doma? Nerozumiem tomu prečo by sme mali byť ticho.
Prejdeme cez dlhé schodisko a potom chodbou do Wilderovej jednoduchej izby s čiernobielymi fotografiami východov a zápasov slnka na stenách. Wilder ma usadí na jeho ustlanú posteľ.
,,Ostať prosím tu. Pôjdem sa len osprchovať a hneď som späť." Uistí ma a vytiahne si nejaké oblečenie zo zásuviek. Potom zmizne za dverami, ktoré asi vedú do jeho vlastnej kúpeľne. Chvíľu iba sedím s rukami na kolenách a obzerám si Wilderovi izbu, ktorá sa od mojej poslednej návštevy vôbec nezmenila. Zdá sa, že tu netrávi veľa času, pretože jeho izba pôsobí ako hosťovská viac ako izba, ktorá by kričala Wilder. Je síce chlapčenská a dobre zariadená, ale jediné čo sem pridáva trochu osobnosti sú tie fotky. Všetko iné pôsobí akosi chladne. Akoby jej majiteľovi ani nezáležalo na tom, či sa tu cíti dobre. Skôr akoby to bolo iba miesto na prespatie a nie... žitie?
Očami prechádzam po celej miestnosti od podlahy ku stropu, ale aj tak mi treba dva pohľady na dvere aby som rozoznala pár veľkých sivomodrých očí, ktoré ma pozorujú. Spoza dverí na mňa vykúka asi päťročné dievčatko, podľa očí a kučeravých blonďavých vlasov jednoznačne Wilderova malá sestrička. Aurora, vybavím si z pamäte ešte z čias, keď mi o nej Wilder hovoril s tým nežným úsmevom.
,,Ahoj," ozve sa potichu a otvorí dvere dokorán.
,,Ahoj," poviem a jemne sa na ňu usmejem. ,,Ty si Aurora, však?" skúsim šťastie.
Dievča s veľkým úsmevom prikývne a kučery jej pri tom padnú do tváre. S porcelánovou pokožkou a jemným rumencom vyzerá ako malý anjel.
,,Kde je Wilder?" spýta sa s tým najsladším newyorským prízvukom.
,,V kúpeľni," poviem a čakám čo sa bude diať ďalej. Aurora sa však usadí na kraj postele, na ktorej sedím.
,,Wilder mal pravdu, naozaj znieš ako princezná Kate," pošepká a oči jej žiaria. ,,Milujem princeznú Kate!" poviem a zasmejem sa. Toto dieťa ma v sebe jednoznačne niečo čím dokáže zlepšiť náladu.
,,Odkiaľ vieš kto som?" spýtam sa zvedavo a hodím pohľad na zavreté dvere kúpeľne. Ešte stále sa spoza nich ozýva zapnutá sprcha.
,,Wilder mi o tebe rozprával. Povedal, že si veľmi pekná, a že pochádzaš z Anglicka ako princezná Kate a princ William." Zazubí sa.
,,Edith hovorí, že ťa ľúbi. Ľúbiť znamená mať v srdci lásku," vysvetlí potichu so sprisahaneckým úsmevom. ,,Teda aspoň to mi povedala," dodá a otrávene pretočí očami čím ma rozosmeje.
Toto dievča je zjavne dosť inteligentné ak si pamätá všetky tieto veci. Zahreje ma pri srdci fakt, že Wilder o mne hovoril svojej sestre. Hoci to s tou láskou prestrelila. Wilder ma nemôže ľúbiť.
,,Kto je Edith?" spýtam sa trošku zmätene.
,,Moje opatrovateľka," povie s úsmevom.
,,Ktorá je tvoja najobľúbenejšia princezná?" spýta sa teraz pre zmenu ona a oči jej žiaria zvedavosťou.
,,Uhmm... neviem, asi nemám žiadnu obľúbenú princeznú." Zvolím diplomatickú odpoveď.
Aurora však na mňa vyvalí oči akoby som spáchala najväčší zločin v princeznovskom svete.
,,Ako to, že nemáš žiadnu obľúbenú princeznú? Moja obľúbená je Ariel, pretože býva v mori a je to morská panna."
Pred tým ako stihnem odpovedať. Brániť sa a vymyslieť si nejakú princeznú, vyruší nás hlas, ktorý sa ozve od dverí kúpeľne.
,,Už si nás našla ty potvora?" spýta sa široko sa usmeje na svoju malú sestru. Na Aurorinej tvári sa utvorí takmer identický úsmev a potom letí vzduchom s výkrikom: ,,Wilder!"
Pristane vo Wilderovom otvorenom náručí. Ten ju zdvihne do vzduchu a za sprievodu detského chichotu ju zatočí okolo vlastnej osi.
,,Prečo si nebol doma?" spýta sa, keď ju znovu bezpečne položí na zem, a sadne si na jeho posteľ.
,,Tomu by si nerozumela," povie Wilder s úškrnom a konečne si cez hlavu prevlečie tričko. Svojím vypracovaným bruchom ma totiž privádzal do rozpakov niekoľko veľmi dlhých minút, odkedy vyšiel z kúpeľne.
Aurora zoskočí z postele a prejde ku dverám, tesne pred tým ako odíde sa však zastaví akoby si na niečo spomenula a otočí sa späť.
,,Edith vravela, že máte prísť na raňajky." Asi toľko ku zakrádaniu sa potichu. Zjavne si to myslí aj Wilder, pretože pod nosom povie: "Vedel som, že mám zaparkovať o blok ďalej!" Čo ma rozosmeje.
Keď o hodinu neskôr vychádzame von a na prahu dverí mi Edith do rúk tlačí krabicu koláčov so slovami: ,,Urrrčite ich musíš odniesť aj Chunterovi minule mu stchrašne chutili!" a melodickým francúzskym prízvukom mám pocit, že prasknem od šťastia. To by sa samozrejme jednoducho dalo zvaliť na čerstvé čokoládové croissanty, ktoré Edith upiekla alebo aj na to, že za poslednú hodinu som zažila neskutočne veľa rodinnej atmosféry. Po tom, čo sa Wilder prestal "hnevať" na Edith, že ho "strápňuje" sa aj on uvoľnil a začal usmievať.
Bola to úplne iná stránka jeho, akú som ešte nikdy nezažila, ale zahriala ma pri srdci.
Ahojte lásky! Veľmi sa ospravedlňujem za dlhu neaktivitu. V mojom okrese sa pred dvoma týždňami znovu začala normálna stredoškolská dochádza, takže som musela znovu začať makať a nemala som na nič čas. 😢 Chcela by som však vydávať novú kapitolu každý týždeň, tak dufam, že sa mi to bude dariť.
Ľubim vás🖤
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
