Florence Spencerová si žije svoj neuveriteľne nudný život v ešte nudnejšej časti Londýna, keď sa jej mama rozhodne, že sa odsťahujú. A to nie do iného domu o blok ďalej, ale do Austrálie. Ako sa neskôr Florence dozvie, za týmto nečakaným rozhodnutím...
,,Amelia posledný krát ti hovorím, dnes s tebou šaty vyberať nepôjdem!" zahriaknem Ameliu rázne a na potvrdenie svojich slov silno zabuchnem svoju skrinku.
,,Ale, už keď ma Hunter oficiálne pozval potrebujem šaty!" povie rozhorčene. ,,Nemôžem čakať na poslednú chvíľu, lebo mi už nič nezvýši!" Unavene sa opriem o skrinku a čakám kým si Amelia povykladá svoje učebnice.
Hunter ju naozaj pozval na ples- a doslova sa prekonal. Keď ku mne dnes ráno Amelia pribehla so slzami v očiach a tou najväčšou kyticou bielych a červených ruží vedela som, že Hunter úspešne splnil misiu. Napokon možno nebol až taký beznádejný.
,,Tak so sebou zober Huntera," navrhnem nevinne, ale stíchnem, keď na mňa moja kamarátka hodí maximálne pohoršený pohľad.
,,Určite nie! Nemôže ma uvidieť pred plesom v šatách," zalamuje rukami. ,,Asi ťažko pomôže, keď nepozná rozdiel medzi vínovočervenou a krvavočervenou. Okrem toho dnes má basketbalový tréning." Amelia rezignovane vzdychne, a hodí učebnicu biológie do skrinky tak silno, že by ňou niekomu vedela rozbiť hlavu.
,,Tak po prvé, nie sú to predsa svadobné šaty. Je jedno či ťa v nich uvidí pred plesom alebo nie, a po druhé ani ja neviem aký je rozdiel medzi vínovočervenou a krvavočervenou..." Zdá sa, že som sa príšerne mýlila, keď som si myslela, že Amelia s plesovým partnerom je menej otravná ako bez neho.
,,Prosíííííím...!"
Nakloním hlavu na stranu a hľadám nejakú dobru výhovorku, keď sa okolo mňa obmotajú silné ruky a na ramene mi pristane Wilderova brada.
,,Ahoj kráska," pošepká mi do ucha a venuje mi rýchly bozk na líce, pred tým ako sa pozrie na moju otravnú kamarátku. Ktorá ho znovu prepichuje pohľadom.
,,Čo sa deje?" spýta sa zvedavo a ďalej ma drží. Amelia dvakrát nadvihne obočie mojim smerom a uškrnie sa na nás, ale ešte pred tým ako jej stihnem vyplaziť jazyk odpovie Wilderovi.
,,Snažím sa Florence presvedčiť aby so mnou išla kúpiť plesové šaty. A nedarí sa mi to..." dramaticky si povzdychne.
,,A pravdepodobne sa ti to ani nepodarí, pretože Florence ide dnes so mnou." Cítim ako sa spokojne uškŕňa a Amelia sa naňho zamračí.
,,Ale..." namietne Amelia chabo. Chvíľu medzi sebou vedú bezslovnú hádku a ja sa opriem o Wildera. Amelia nakoniec ustúpi. ,,Tak teda idem pohľadať Briu," povie a s pretočením očí a otráveným pohľadom, bez pozdravu odkráča.
Otočím sa vo Wilderovom náručí a premeriam si jeho maximálne pobavený pohľad, ktorý venuje odchádzajúcemu chrbtu mojej kamarátky. Vyložím si ruky na jeho ramená a jeho ruky pevnejšie zovrú moje boky. Keď jeho pohľad padne na mňa trochu sa zjemní.
,,Čo si urobil, že odstúpila tak jednoducho? Celý deň som sa jej nevedela zbaviť," zachichocem sa a začnem sa hrať s Wilderovými vlasmi.
,,Určite to bude mojim nekonečným šarmom," usmeje sa Wilder, nakloní sa ku mne bližšie a konečne ma pobozká. Usmejem sa do bozku, keď ucítim ako sa Wilderove prsty zamotajú do mojich vlasov. Cítim, že naše bozky sa menia na čoraz vášnivejšie, ale...
,,Žiadne bozkávanie na chodbách!" rozľahne sa po prázdnej chodbe a až keď sa od seba odtiahneme započujem rýchle klopkavé zvuky opätkov.
,,Ale, pani profesorka!" namietne Wilder a ja si schovám tvár do jeho hrude aby som sa nezačala nahlas smiať. Keď sa ohliadnem zbadám našu učiteľku umenia.
,,Žiadne výnimky pán Scott," povie a zavrie dvere do kabinetu, ale prisahala by som, že sa v jej očiach na krátku chvíľu zračilo pobavenie. Wilder sa na mňa s úsmevom pozrie a v očiach mu tancujú pobavené iskričky. Potiahne ma za ruku von zo školy.
,,Keď nemôžme na chodbe pôjdeme niekam inam..." povie Wilder a usmeje sa, keď prejdem cez dvere, ktoré mi podrží. Až teraz si všimnem, že už na sebe nemá školskú uniformu, ale čierne tričko a rifle.
,,Už si stihol ísť domov?" spýtam sa ho a obzerám sa po poloprázdnom parkovisku aby som našla jeho auto.
,,Áno, odpadla mi angličtina. Okrem toho som ti chcel prichystať prekvapenie." Wilder ma stále ťahá, ale jeho auto stále nikde nevidím.
,,Nemáš dnes náhodou basketbal? Amelia vravela, že Hunter..."
,,Nemáš dnes náhodou nejako priveľa otázok?" Nadvihne obočie a uškŕňa sa na mňa. Niečo tu nesedí.
,,Nie iba ma zaujíma prečo si už prezlečený a či kvôli mne flákaš basketbal... Takže..." Mám chuť zastaviť, ale kráčame ďalej.
,,Mám basket, ale som dohodnutý s trénerom. Neboj sa." Tento argument ma nakoniec presvedčí a tak ustúpim.
,,Stále však nevidím tvoje auto," skonštatujem. ,,Teda ak nejdeme pešo," dodám.
,,To bude tým, že moje auto tu ani nie je," povie a ja mu venujem pohľad zo strany.
,,A nejdeme ani pešo," dodá so smiechom, keď uvidí môj pohľad.
,,Tak potom?" nedám pokoj a zvedavo sa naňho pozerám. Neviem sa rozhodnúť či mám alebo nemám rada prekvapenia. Wilderove prekvapenia však boli vždy iba úžasné.
,,Och, si taká zvedavá. Svojimi otázkami mi pokazíš celé prekvapenie," povie rozhorčene, ale oči mu žiaria.
,,Vidíš tamto auto?" Chytí ma za boky a otočí ma ku bielemu kabrioletu zaparkovanému na jeho mieste. Určite si zo mňa robí srandu...
,,Chceš mi nahovoriť, že to je tvoje auto?" spýtam sa a neveriacky si obzerám biely kabriolet.
,,Je to moje auto..." chytí ma za ruku a ťahá ma k nemu. Auto ma sklopenú strechu, takže vidím luxusné kožené sedadlá a interiér za tisíce.
,,Neverím ti," poviem, ale nechám sa ďalej ťahať. Naozaj nechcem uveriť, že patrí jemu. Na druhej strane som už videla jeho dom, takže to celkom dáva zmysel.
Wilder vytiahne z vrecka kľúče a zacinká nimi pred mojou tvárou na potvrdenie svojich slov. Potom odomkne auto a otvorí mi dvere na mieste spolujazdca.
,,Ďakujem pane," uškrniem sa na neho, lebo viem, že s mojim anglickým prízvukom to znie ešte komickejšie.
,,Nemáte začo lady," povie so smiešnou napodobeninou môjho prízvuku a prejde okolo auta na miesto šoféra.
,,Smiem už teda vedieť kam ma to vezieš?" spýtam sa nedočkavo a pozriem sa na neho psími očami spopod mihalníc.
,,Tvoja nedočkavosť ničí celé prekvapenie," hlesne. ,,Uvidíš," dodá keď neprestávam, ale keď zastavíme na červenej nahne sa ponad riadiacu konzolu a venuje mi jeden sladký bozk.
Ahojte lásky, dnes iba krátka kapitola, ale sľubujem, že tento týždeň bude ešte jedna a bude sa vám páčiť (teda dúfam, ale všetci ste si už objednali to čo príde v ďalšej kapitole😂).
Ľúbim vás🖤
Rất tiếc! Hình ảnh này không tuân theo hướng dẫn nội dung. Để tiếp tục đăng tải, vui lòng xóa hoặc tải lên một hình ảnh khác.
