The story of Wildflower

The story of Wildflower "50"

FLORENCE

O dva dni ráno vonku zúri búrka, ktorá ohýba stromy do strán. Našťastie ja sedím usalašená v pohodlí otcovej obývačky a pozerám jeden z tých trápnych hallmarkových vianočných filmov s Paige. Nakoniec sa mi podarilo prekonať jej hrubý exteriér a teraz sa snažíme jedna druhú bližšie spoznať.

Oťukávame sa opatrne, ale ide nám to. Aspoň ma prestala neznášať, čo rátam ako veľké plus. Dokonca aj ku otcovi sa začala správať trochu normálnejšie, čo všetkých v tejto domácnosti prekvapilo. Niečo však nesedelo. Akoby toto idylické ticho, teplo a dobré jedlo predpovedalo búrku.

Pousmejem sa nad vlastnou myšlienkou a postavím sa, aby som mohla odniesť prázdnu misku od popcornu do kuchyne.

,,Mám to stopnúť?" spýta sa Paige, ale neodtrhuje oči od obrazovky aby jej nič neušlo.

,,Nemusíš..." Ona je určite do deja zaujatá oveľa viac ako ja. Usudzujem podľa toho, že neodlepila oči od obrazovky odkedy sme začali pozerať. Mňa ten film až tak neohúril. Nevedela som si pomôcť, ale jednoducho som vždy pozerala na romantické scény a vždy mi pri tom hlavou prešla myšlienka na Wildera.

Zvyšky popcornu vyhodím do koša a umyjem misku v umývadle. Potom prejdem do svojej izby a z nabíjačky si vytiahnem mobil. Jedna nová správa. Otvorím ju a prečítam si jej obsah.

,,Kde konkrétne v Brightone si?"

Správa od Wildera ma už nezaskočí tak ako pred pár dňami. Pravda je taká, že sme si začali znovu písať. Chýbalo mi to. A neskutočne mi chýbal aj on. Bolo to iba pár správ, v ktorých mi sľuboval, že mi všetko vysvetlí akonáhle sa vrátim späť. Možno to bolo odo mňa hlúpe ale verila som mu. Možno preto, že som mu jednoducho chcela veriť aby bolo všetko tak ako predtým.

,,V otcovom byte... Prečo?"

Odpíšem mu trochu zmätená jeho zvláštnou otázkou.

,,Je to pri tomto Starbuckse?"

Správu pošle spolu s lokáciou najbližšieho Starbucksu, ktorý je presne oproti otcovej bytovke.

,,Áno? Prečo?"

Potom mi príde fotka, kvôli ktorej takmer pustím mobil na zem. Selfie Wildera pred Starbucksom, ktorý na ulici rovno podo mnou.

,,Počkám ťa..."

Chvíľu iba neveriacky zízam na telefón kým sa spamätám. Nechcem si robiť priveľké nádeje...ale ako je možné, že ho dokázal odfotiť z takého uhla?

,,Paige?!" Zakričím a čakám na odpoveď, ktorá neprichádza. Kedže sme sami doma pravdepodobne ma počuje, len je príliš zaneprázdnená filmom na to aby mi odpovedala.

,,Paige?" zakričím ešte raz, keď vojdem do obývačky. Samozrejme, že leží na gauči a ignoruje ma.

,,No?" Spýta sa a stopne film.

,,Idem na chvíľu von. Prídem pravdepodobne ešte skôr ako sa vráti otec a Scarlett."

,,Sama?" spýta sa začudovane.

,,Hej potrebujem len niečo vybaviť."

,,Okej." Pokrčí plecami a znovu začne pozerať film.