Florence Spencerová si žije svoj neuveriteľne nudný život v ešte nudnejšej časti Londýna, keď sa jej mama rozhodne, že sa odsťahujú. A to nie do iného domu o blok ďalej, ale do Austrálie. Ako sa neskôr Florence dozvie, za týmto nečakaným rozhodnutím...
,,Určite ti nie je zima?" spýta sa Wilder a znovu si ma starostlivo premeria pohľadom. Jeho pohľad prejde cez celé moje telo a zakotví na mojich očiach. Iba si vzdychnem a pretočím očami.
,,Nie, nie je mi zima." Zamávam mu voľným rukávom jeho mikiny, ktorú mám na sebe pred nosom aby som zdôraznila svoje slová a znovu pretočím očami.
Je večer a všetci sme sa presunuli na pieskovú pláž. Kedže zapadlo slnko dosť sa ochladilo. Tucker s Hunterom a opáleným barmanom, ktorého balila Amelia, a ktorý sa ku nám po práci pridal práve stavajú vatru. Prisahala by som, že sa mi predstavil, ale jeho meno som okamžite zabudla. Na vatre na pláži je niečo vzrušujúce, hoci viem, že pravdepodobne budeme na konci večera iba všetci smrdieť ako vyúdené klobásy.
Odkráčam od Wildera, ktorý sa odo mňa ani na krok nepohol, odkedy ma hodil do vody a správal sa tak prehnane ochranársky, že to bolo na smiech. Neviem čím to je spôsobené. Na začiatku to však bolo ešte zlaté, teraz to už je však otravné.
Sadnem si medzi Ameliu a Briu a s úsmevom prijmem plechovku piva od divoko sa uškŕňajúcej Amelie. Dnes som už pila celkom dosť, ale v priebehu niekoľkých hodín. Kedže však budem doma musieť prejsť okolo mami budem musieť aspoň vyzerať triezvo.
,,Čo je medzi tebou a Wilderom?" spýta sa odrazu Bria priamo a uprie na mňa svoj pozorný pohľad.
Hoci ma otázka zaskočí iba pokrčím plecami. ,,Úprimne- neviem."
Naozaj neviem a v podstate mi to je aj jedno. Cítim sa s ním dobre a nepotrebujem aby sme používali nejaké nálepky. Ja nie som ten typ a ani Wilder zdá sa nie.
,,Nechodíme spolu, keď sa pýtaš na to.... Ani spolu nespíme," dodám, keď zbadám šibalské iskričky v Briinich hnedých očiach.
,,Ale niečo spolu mať musíte, keď sa Wilder okolo teba správa ako prehnane ochranársky pes," poznamená Bria a ja sa na ňu len zamračím hoci má pravdu.
,,Neviem čo chceš počuť," poviem úprimne a očami vyhľadám Wildera, na druhom konci vatry ako pomáha chalanom s ohňom. Prejdem pohľadom po jeho nádhernej tvári. Vidím jeho sústredený výraz keď pozorne zapaľuje oheň. Takým pohľadom sa na mňa zvykne pozerať tiež. Keď sa mi pozerá do očí a prstom prechádza po mojich....
,,Hmm..." zatiahne Bria, keď vidím kam sa pozerám, ,,jednoznačne medzi vami niečo je." Skonštatuje očividné a napije sa zo svojho piva.
,,Už dlho som ho nevidela takého ako je s tebou," povie Bria.
Wilder na druhej strane zachytí môj pohľad a vráti mi ho spýtavým. Vyplazím naňho jazyk a ku nám doľahne jeho ľahký smiech. Odvrátim pohľad a znovu sa venujem Brii.
,,Aký je so mnou?" Nerozumiem čo tým myslí. Wilder predsa nie je nijako iný keď je so mnou ako keď je s ostatnými. Je síce pravda, že keď sme sami je trochu uvoľnenejší, ale to je asi tak všetko.
,,Smeje sa, je otvorený, správa sa ochranársky. Je šťastný Florence. Poznám ho už dlho. Veľmi dlho. Ale taký nebol odkedy..." Na konci vety sa zasekne. Jasné, že sa o ňom nedozviem nič ani od Brie! Frustruje ma, že o Wilderovi neviem nič, hoci on o mne vie úplne všetko. Dokonca aj moje najtemnejšie tajomstvo. Ja ani len neviem, čo je s jeho rodičmi. Kto sú jeho rodičia. Nie, žeby som mala nejaké právo vedieť to. Sama som to povedala. Medzi nami nie je nič.
,,Pfff... Wilder je so mnou všetko len nie otvorený." Pretočím na Briu očami a uškrniem sa.
,,Pre neho je ťažké otvoriť sa. Má to ťažké. Ak naňho nebudeš tlačiť otvorí sa ti sám. Daj tomu čas." Daj tomu čas nie je práve to čo som chcela počuť, tak sa iba napijem svojho piva a počúvam Briu a Ameliu ako znovu hladko prejdú na tému plesu.
Očami sa však stále vraciam ku usmiatemu blonďavému chalanovi s búrkovo modrými očami na druhej strane vatry. Keď zachytí môj pohľad, o ktorom som si myslela, že je nenápadný usmeje sa na mňa. Je šťastný Florence. Briine slová sa mi znovu ozvú v hlave a bezmyšlienkovite prejdem prstom po náramku na mojom zápästí, ktorý mi venoval na narodeniny, a ktorý nosím odvtedy stále. Nie, že by som bola taká trápna a romantická, ale preto, že jednoducho nejde dole. Zatváranie je vlastne malý zámok. Keď som to zistila, myslela som, že Wildera zabijem. Ale musím uznať, že je to originálne.
Vrátim Wilderovi úsmev svojim vlastným. Zdá sa, že perami naznačuje niečo ako "O čom sa rozprávate?".
"Ples." Naznačím späť a pretočím očami aby som mu dala jasne najavo ako mi táto téma už lezie na nervy. Rukami naznačí aby som prešla k nemu, a kedže Amelia s Briou práve preberajú typy látok na šaty a možnosť, že si dajú ušiť šaty na mieru, neváham, keď sa postavím a prejdem ku chalanom.
Hunter, Tucker a barman ani nezdvihnú pohľad, ale Wilder mi naznačí nech sadnem si na jeho kolená. Chvíľu váham, ale keď si uvedomím, že sú všetci príliš zabratý do rozhovoru aby to riešili sadnem si na Wilderove kolená a obmotám si ruky okolo jeho krku. On ma pevne chytí za boky a prstami mi zájde pod mikinu, kde mi robí pomalé kruhy po pokožke. Presne tak ako to robí vždy.
,,Chýbala si mi," pošepká mi do vlasov a ja iba pretočím očami, hoci to nemôže vidieť.
,,Boli sme od seba ani nie desať minút," poviem, ale uškrniem sa.
,,No a? Nemohla si mi chýbať?" spýta sa a hravo ma pobozká na nos. Znovu pretočím očami, čo ho rozosmeje.
,,Si smiešny," poviem a uškrniem sa na neho keď mi dá jemnú frčku do nosa.
,,Som romantický!" vyhlási sebavedomo a ja sa zachichocem. ,,Keď myslíš, ty romantik."
Wilder sa usmeje, tým milým nefalšovaným úsmevom, ktorý tak strašne milujem a potom sa ku mne nahne a pobozká ma. Zatvorím oči, keď sa nežne a pomaly obtrie perami o tie moje. Som trošku zaskočená tým, že to robí tak verejne a otvorene pred všetkými ale neprotestujem. Nie keď ma jemne uhryzne do spodnej pery. Je to nádherný moment, až kým sa vedľa nás neozve Hunterovo fejkové zakašľanie.
Wilder sa odo mňa nedobrovoľne odlepí a venuje Hunterovi jeden z tých čisto mužských úškrnov.
,,To si nechajte pre seba," šomre si Hunter popod nos. Wilder doňho niečo hodí a potom ma na protest znovu pobozká, len aby ho nasral.
,,Florence zlez z neho dole, myslím, že Wilderovi treba trochu poopraviť hranice," povie Hunter s iskričkami pobavenia v očiach, keď sa odo mňa Wilder znovu odlepí. Tento bozk bol o niečo menej jemný ako ten predošlý, ale určite nie menej dych berúci.
,,No to určite," povie Wilder a skryje si tvár do môjho krku, odkiaľ sa začne víťazoslávne uškŕňať na Huntera.
Ahojte lásky! Dnes je to jedna z najviac cute kapitol😎. Napíšte mi do komentára čo vám na Wilderovi a Florence pripadá najviac rozkošné.💕
Ľúbim vás🖤
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
