Florence Spencerová si žije svoj neuveriteľne nudný život v ešte nudnejšej časti Londýna, keď sa jej mama rozhodne, že sa odsťahujú. A to nie do iného domu o blok ďalej, ale do Austrálie. Ako sa neskôr Florence dozvie, za týmto nečakaným rozhodnutím...
,,Wow, tie šaty sú naozaj super. Musím priznať, že som trochu pochybovala, keď si vravela, že sú čierne, ale nemala som. Čierna je jednoducho tá správna farba na všetky situácie." Bria vyzerá veľmi spokojne, keď sa o niekoľko hodín neskôr objaví v mojej izbe aj s veľkým puzdrom na oblečenie a krabicou plnou make-upu nájde mňa a Ameliu s rovnakým počtom šminiek.
,,Svätá pravda," prikývne Amelia, tvári sa pri tom posvätne a nanáša si rúž. ,,Čo myslíte neprehnala som to trochu s tou červenou?" Bria si rukou uhladí záhyb na dych berúcich rubínovo červených šatách.
,,Nie, sú perfektné. Červená je tvoja farba." Uistím ju. Červená je naozaj Briina farba. Poznám iba málo ľudí, ktorý by v červených šatách vyzerali tak dobre ako ona. V niekoľkých vrstvách nadýchaných sukní až po zem a čipkovanom korzete vyzerá ako princezná a hoci strih je na Briin bezstarostný štýl trochu prekvapivý stále je to istým spôsobom ona.
,,Tucker vraví, že už sú tu." Oznámi nám po chvíli Bria čím spôsobí Amelii menší záchvat nervov.
,,Tá linka nie je rovno, doriti!" Amelia nadáva ako opitý námorník a snaží sa na poslednú chvíľu opraviť si linku, ktorá je podľa mňa perfektná, keď do dverí nakukne mama. Všetkým trom nám je jasné, že ju počula, ale našťastie sa iba uškrnie. Amelii do líc vstúpi červeň. ,,Prišiel po vás doprovod," povie a potom nás nechá napospas posledným úpravám.
,,Ideme?" spýta sa Bria a natešene zalomí rukami.
,,Choď prvá, ideme hneď za tebou," usmejem sa na Briu, ktorá sa zvrtne a zmizne.
Amelia sa postaví zo stoličky a s dlhým pohľadom do zrkadla si vzdychne.
Prejdem ku nej bližšie a chytím ju za ramená.
,,Myslela som, že si už na plese bola."
,,Na plese-áno. Ako priateľka super sexi basketbalistu- ešte nie." Nikdy ma nenapadlo, že Amelia, ktorá vždy milovala byť stredobodom pozornosti bude nervózna z niečoho tak banálneho ako je školský ples.
,,Hunter nie je super sexi," zasmejem sa aby som uvoľnila atmosféru. Amelia sa zachichoce tiež, ale úzkosť jej z očí nezmizne.
,,Hej," začnem znovu a v zrkadle nájdem jej pohľad. ,,Vyzeráš úžasne, všetci ostatný zozelenejú od závisti. Aj keby sa na teba nikto ani nepozrel, o čom mimochodom pochybujem, pôjdeme tam spolu a zabavíme sa." Napätie v jej postoji sa našťastie uvoľní.
,,Tak poď." Vytiahnem ju zo svojej izby.
Až keď vyjdeme na schody uvedomím si aké je to klišé. Pod schodmi nás už čakajú Hunter a Wilder. Keď sa obaja synchronizovane pozrú na vrch schodov a obom naraz padnú sánky mám obrovskú chuť začať sa rehotať.
Iba sa široko uškrniem na Wildera a zbehnem dole schodmi.
Mama s Robertom stoja vo dverách a usmievajú sa na nás. Potom nám s veľkým nadšením urobia nepotrebné množstvo fotiek a nakoniec nás konečne vyprevadia z dverí. Hneď ako zmizneme z dohľadu našich rodičov Wilder si ma pritiahne za pás a do ucha mi chrapľavým hlasom zašepká: ,,Vyzeráš nádherne." Tým mi pošle zimomriavky po celom tele. Usmejem sa a chcem mu niečo odpovedať, ale on mi otvára dvere na jeho aute.
Pravdepodobne by som však povedala niečo ako "aj ty vyzeráš dobe", čo je však úplná pravda. Wilder vyzerá najviac sexi v teplákoch a bez trička, ale v čiernom smokingu a vlasmi učesanými na stranu vyzerá tiež fantasticky.
Celú cestu až na školské parkovisko Wilder šoféruje iba jednou rukou. Druhú má položenú na mojom kolene. Približne v strede cesty, keď sa jeho prsty blížili nebezpečne blízko rozparku na mojom stehne som ho chytila za ruku a preplietla si s ním prsty. Od vtedy ma nepustil, dokonca aj rýchlosť prehadzoval našimi spojenými dlaňami. Príde mi to tak strašne zlaté až sa mi z toho roztápa srdce.
Zaparkuje auto pred vysvietenou školskou telocvičňou. Z vnútra sa už ozýva hluk a dovnútra prúdi nekončiaci sa zástup párov. Wilder mi ako správny gentleman znovu otvorí dvere na aute a pomôže mi vystúpiť. Našťastie nemám žiadne vrstvy sukní, s ktorými by mi musel pomáhať. Jediné čo mám zo sebou je čierna listová kabelka, do ktorej som si naskladala veci ako mobil a kľúče od domu. Chcela som si do nej strčiť aj púder, ale nevmestil sa, takže som ho dúfajúc, že mi môj make-up vydrží celú noc nechala doma.
Všetci nás s Wilderom sledujú, keď prejdeme ku inšpekcii slušného oblečenia a dodržania dresscodu, ktorú ako železná stráž pri vstupe vykonávajú Wilderov tréner basketbalu, coach Hill a moja profesorka biológie.
Keď rovno pred nami nemilosrdne pošlú domov párik v smokingu a kokteilových šatách je mi jasné, že tam nestoja len tak pre srandu králikov. To ma trochu znervózni, pretože vôbec neviem ako sa oficiálny plesový dresscode stavia ku rozparkom nad kolená.
Našťastie hneď ako prídeme ku vstupu a upotený člen plesového výboru nám skontroluje lístky všimne si nás coach Hill.
,,Scott chlapče!" prejde ku nám a svoju kolegyňu nechá napospas páriku, ktorý je oblečený ako z viktoriánskej éry.
,,Som rád, že ťa tu vidím. Zmenil si názor na spoločenské udalosti?" Wilder dostane od coacha jednu priateľskú ranu do chrbta, ktorá by ma však jednoznačne zlomila napoly. Preto mnou prejde jemná vlna nervozity, keď sa na mňa Wilderov dvojmetrový coach s fúzami a ťažkým austrálskym prízvukom pozrie.
,,A kto je táto slečna?" Coach Hill prebehne po našich spojených rukách. Na chvíľu mám nutkanie vytiahnuť si ruku z Wilderovho zovretia, ale on ma nepustí.
,,Moja plesová partnerka Florence Spencerová," povie Wilder namiesto mňa.
,,Hunterova mladšia sestra," dodá ešte. Venujem mu pohľad kútikom oka a opravím ho.
,,Hunterova budúca nevlastná mladšia sestra," dodám a prijmem ruku, ktorú mi podáva coach Hill s úškrnom.
,,Malá britská lady," zasmeje sa coach, keď začuje môj prízvuk a spojí si ho s mojim typickým britským priezviskom. Wilder mi dá jednu ruku okolo pása a pritiahne si ma bližšie k sebe. To ma prekvapí, kedže náš "vzťah" nie je práve veľmi oficiálny.
Usmejem sa a pokrčím plecami.
,,Táto sa mi páči Scott. Drž sa pri nej blízko. Nebudem vás už dlhšie zdržiavať mládež. Užite si ples...nie až priveľmi," dodá a žmurkne na Wildera čím mi nahrnie krv do líc.
,,Spĺnate dresscode môžete ísť," povie a s úsmevom sa vráti späť ku svojej práci pri dverách.
Wilder, s rukou ešte stále uloženou na mojom páse ma posunie ďalej do chodby z umelých kvetov a stromov osvetlenou malými zlatými svetielkami a posypanými umelým snehom. Vyzerá to presne ako vstup do magického lesa, čo je podľa Amelie hlavná téma tohtoročného plesu. Musím uznať, že plesový výbor sa prekonal.
Ahojte lásky,
nová kapitola! Sedím na letisku a mešká mi lietadlo, takže mám konečne chvíľku času na to aby som konečne mohla uploadovať! Dúfam, že máte krásne leto.
Ľúbim vás🖤
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
