The story of Wildflower

The story of wildflower "33"

,,Môžem sa ťa spýtať ešte jednu otázku?" spýta sa Wilder, keď sa od seba už tretí krát odtiahneme kvôli nedostatku vzduchu a znovu sa na mňa nežne usmeje. Vlasy mu odstávajú na všetky strany viac ako zvyčajne, čo je asi moja zásluha. Nemôžem však tvrdiť, že nevyzerá sexi. Práve naopak, dostáva ma to ešte viac do kolien.

,,Nemáš dneska akosi priveľa otázok?" provokujem, ale prikývnem. V tejto chvíli, naplnená adrenalínom a vzrušením. Povedala by som áno na všetko, je vlastne jedno čo sa ma spýta.

,,Musím využiť túto nádhernú scenériu," povie s úsmevom a chytí jeden prameň mojich vlasov, otočí si ho okolo prsta a potom mi ho zastrčí za ucho. Všetko urobí tak jemne, že ma z toho bolí srdce.

Akosi sme si vymenili pozície a teraz sedíme oproti sebe. Moje nohy sú prehodené za ním. Ruky mám položené na jeho ramenách a prstami mu prechádzam po šiji. Jeho zase spočívajú na mojich bokoch, kde mi studenými prstami pod mikinou jemne hladká pokožku. Dávno som zabudla na celý výhľad, pretože ma zaujímajú iba jeho nádherné sivé oči a jeho drsné pery na mojich.

,,Iba som chcel vedieť, či s nami pôjdeš cez víkend na pláž. S chalanmi sa ideme surfovať. Ide aj Amelia a Bria. Myslím, že by ťa to tam mohlo baviť," povie a jemne sa usmeje.

Zaškerím sa naňho.

,,Tak dobre, ale pod jednou podmienkou," poviem a na pohľad zamyslene si poklapkám prstom po trochu opuchnutých perách.

,,Podmienkou?" spýtam sa Wilder pobavene. ,,Chcem ťa vziať so sebou a stráviť s tebou super deň a ty si ideš klásť podmienky?"

,,Áno, presne tak," zaškerím sa, za čo dostanem jemnú frčku do nosa.

,,Tak hovor, nech viem k čomu sa zaväzujem," vzdychne utrápene, ale ten veľký úškrn je stále na jeho perách.

,,Pôjdeš so mnou nakúpiť vianočné darčeky," poviem a uškrniem sa. ,,To nie je až také zlé. Či?"

Wilder iba pokrúti hlavou. ,,Nie. Znie to celkom fér. Aj tak by som s tebou išiel," povie a znovu mi venuje bozk na kútik pier. Potom na druhý a nakoniec sa to znovu nejak zvrtne na vášnivé bozkávanie.

,,Asi by sme už mali ísť," povie po chvíli Wilder a venuje mi posledný malý bozk na krk, pred tým ako nás oboch postaví na nohy a zamotá ma do deky.

Celú dobu sme obaja potichu, ale približne v polovici cesty ma Wilder sebavedomo chytí za stehno a mnou prejde vlna iracionálneho šťastia. Áno, asi to tak bude. Večne zamračený Wilder Scott ma robí šťastnou.

//

,,Prídem po teba zajtra ráno. Vezmem ťa na raňajky. Dohodnuté?" spýta sa Wilder a vypne motor kabrioletu pred našim domom.

,,Dohodnuté," usmejem sa a nahnem sa pre posledný sladký bozk, pred tým ako sa budem musieť vrátiť nohami na zem a tváriť sa, že sa medzi mnou a Wilderom nič nestalo.

Keď vystúpim z auta cítim, že Wilder ma pozoruje. Jeho sivé oči mám zapichnuté na chrbte. Neotočím sa však keď otvorím dvere a vojdem do domu.

Nájdem tam stáť Ameliu s ústami dokorán a vyvalenými očami, prekvapenú asi ako nikdy v živote.

Chvíľu sa pozeráme iba jedna druhej do očí. Potom Amelia zvýskne tak nahlas, že sa celý dom otrasie od základov. Ja sa iba rozosmejem.

,,Ja som to vedela! Ja som to vedela!" opakuje stále dookola, keď kráčame do mojej izby a mám pocit, že začne poskakovať. Snažím sa vyhýbať rodičom, hoci pochybujem, že sú doma, a Hunterovi. Hlavne Hunterovi. Nemôžem sa mu predsa ukázať s takými opuchnutými perami! Hneď by vedel čo sme robili.