The story of Wildflower

The story of Wildflower - BONUS "1"

*pred epilógom, kapitola 2 a 3 TSoR*

FLORENCE

Náš dom je na prasknutie plný ľudí. Niektorých spoznávam z hodín alebo ako Wilderových a Hunterových spoluhráčov, väčšinou však neviem o koho sa jedná. Predpokladám, že počet ľudí sa z plánovaných päťdesiat znásobil na minimálne sto. Modlím sa, že sklenené steny Robertovho domu nás všetkých udržia.

Teda, už oficiálne nie len Robertovho, ale aj maminho a môjho. Mama a Robert sa vzali pred dvoma týždňami. Nakoniec z toho nebola taká veľká oslava ako sa predpokladalo a počet hostí bol minimálny, ale aj tak to bola naozaj pekná oslava. Tešila som sa hlavne kvôli mame. Úsmev, ktorý mala na perách jej nezmizol ani keď sa chystala na medové týždne do Grécka.

Hoci, ak táto párty pôjde týmto tempom, prestane sa usmievať v momente, keď uvidí stav svojej obývačky.

Okolo môjho pása sa obmotajú silné ruky a asi by som začala panikáriť ak by som nerozpoznala Wilderovu nezameniteľnú vôňu pánskeho sprchovacieho gélu a levanduľového pracieho prášku. Nakloním hlavu na stranu, keď pocítim jeho pery na krku.

,,Myslela som, že budeš meškať?" Je to viac otázka ako konštatovanie.

,,Mhm...to som si myslel aj ja. Nakoniec sa situácia vyriešila akosi sama..." Zvraštím obočie, ale nepýtam sa žiadne ďalšie otázky. Ak som sa o Wilderovi za ten čas niečo naučila, tak je to to, že ho jednoducho nemôžem tlačiť do rozprávania. Ak mi niečo chce povedať, tak mi to povie aj sám od seba, v správnom čase. Jednoducho som sa musela zmieriť s tým, že nie je ako otvorená kniha.

Na druhej strane Wilder sa snažil byť úprimný a nezatajovať mi veci, ktoré sú v jeho živote dôležité.

,,Poviem ti neskôr," povie pred tým ako sa pred nami objaví jeden z jeho spoluhráčov, s ktorým si podá ruku a na chvíľu sa s ním pohrúži do rozhovoru.

Zatiaľ čo je Wilder zaneprázdnený svojimi povinnosťami kapitána tímu, rozhodnem sa pohľadať svoje kamarátky v dave, ktorý sa zhromaždil v našej obývačke.

Huntera a Ameliu zahliadnem na gauči v objatí. Hunter mi sľúbil, že dá pozor na to aby sa to tu nezvrtlo. Iba preto som súhlasila, keď Amelia navrhla aby sme neprítomnosť rodičov využili na párty. Zdá sa, že svoj sľub už porušil, pretože v ruke drží plný červený pohár a ja nemusím byť vševediaca na to aby som vedela, že v ňom nemá nealko.

Pohľadom začnem hľadať aj Briu, ktorú však nikde nevidím. Úprimne, bojím sa o svoju kamarátku. Viem, že od rozchodu s Tuckerom pred pár týždňami s ním nedokáže vydržať v jednej miestnosti. Hunter s Wilderom, samozvaní experti na vzťahy, skonštatovali, že je to z pocitu viny, ktorý si nesie Bria. Tucker im vraj povedal, že okolnosti ich rozchodu boli veľmi zahmlené a vlastne ani nedávali zmysel. Bria sa k tomu úplne odmietala vyjadrovať.

S Wilderom sme sa pre pokoj v skupine snažili nezasahovať čo najviac ako sme mohli. Wilder tvrdil, že preto, lebo nevie na koho sa má hnevať. (Briu alebo Tuckera?)

,,Zabávaš sa?" Odrazu pri mne stojí chalan, ktorého vidím po prvý krát v živote. Pravdepodobne je prvák, pretože vyzerá mladšie ako ja a v očiach sa mu zjavuje niečo čo ma odpudzuje.

,,Mhm..." odpoviem neurčito. Mám pocit, že viem kam toto smeruje a vôbec sa mi to nepáči.

,,Jasné, že sa zabáva, keď je to jej dom." Zahrmí niekde spoza mňa hlas. Áno, môj frajer jednoznačne nemá rád, keď ma niekto obťažuje.

,,A ty si?" spýta sa chlapec drzo.

,,Wilder Scott. Priateľ." Hneď ako to dopovie jednu ruku mi ovinie okolo pása a druhú natiahne na znak pozdravu. ,,Ale to isté by som sa mohol opýtať aj ja teba. Akurát ma to nezaujíma."