Túto kapitolu venujem Yes_Fefe . Ďakujem za tie nádherne komentáre pod každou kapitolou. (Vždy keď výjde nová časť čakám na tvoj komentár☺️)- Ľúbim ťa🖤
Pondelok prvého decembra sa na všetkých dverách a nástenkách objavili modré plagáty s motívom tancujúceho páru zasneženého vločkami, ktoré hlásali "Vianočný ples- 20.12." Zdalo sa, že celá škola sa zbláznila iba kvôli gýčovým plagátom s nevkusným obrázkom. Ako mi však Amelia vysvetlila bolo to kvôli udalosti, ktorú predstavovali.
"Vianočný ples je udalosť roka! Všetci študenti na Stonewallskej akadémii sa kvôli tomu idú zblázniť. Dokonca aj učitelia! Minulý rok riaditeľka povolila aj ohňostroj na futbalovom ihrisku!" Amelii sa ústa nezastavili odkedy sme tie plagáty uvideli. Zdalo sa, že jej jediným životným poslaním je stať sa kráľovnou plesu.
,,Rozmýšľala som nad farbou šiat. Najprv som myslela, že pôjdem do tmavomodrej, ale teraz premýšľam nad červenou. Červené šaty vyniknú viac ako modré." Iba som potichu prikyvovala a tvárila sa, že rozumiem rozdielu v strihoch plesových šiat a snažila som sa predrať medzi davmi študentov do školskej telocvične. Ako sa ukázalo Vianočný ples bol obrovská udalosť a preto sa k nemu musela vyjadriť aj samotná riaditeľka a organizačný výbor. Bolo som však viac ako šťastná obetovať matiku na zhromaždení, aj keď to znamenalo pol hodinu počúvať zbytočnosti o plese, na ktorý ani neplánujem ísť.
,,Kam si sadneme?" spýtam sa a preruším Ameliin nekončiaci sa monológ o odtieňoch rúžov. Premeriam si rady sedadiel na tribúnach zaplavené študentmi.
,,Môžeme tam hore," povie a ukáže na najvyšší rad, ktorý je ešte stále prázdny. Potom pokračuje ďalej. Našťastie je v telocvični hluk, a tak sa v ňom Ameliine slová ľahko stratia.
Keď sa dostaneme úplne hore stretneme sa so skupinou prvákov, ktorí si chcú sadnúť na rovnaké miesto ako my. Na moje pobavenie im Amelia venuje jeden pohľad a všetci sa otočia.
,,To malo byť čo?" spýtam sa s tlmeným smiechom keď si sadám a ukladám si tašku k nohám.
Amelia otvorí ústa a ide mi odpovedať, ale svoju odpoveď dostanem od hlbokého hlasu s americkým prízvukom, ktorý sa ozve spoza mňa.
,,Samozrejme, že Ameliina čisto ženská dominancia," povie pobavene Wilder a zošuchne sa na sedadlo vedľa mňa.
,,Hahaha," odpovie mu sekavo Amelia a pretočí očami, potom ju však zabaví bozk, s ktorým ju privíta Hunter.
,,Ahoj," pošepká Wilder a venuje mi jeden rýchly bozk na líce.
,,Ahoj," usmejem sa naňho a opätujem Ameliin skúmavý pohľad svojim vlastným. Iba nám vyplazí jazyk a ďalej sa venuje Hunterovi.
,,Nerozumiem tomu, prečo z toho všetci robia takú vedu. Veď je to iba ples," vzdychnem a posuniem sa hlbšie do sedadla.
Wilder sa na tom iba zasmeje: ,,Och, vďaka Bohu! Ešte ťa nedostali do svojich spárov Amelia s Briou." Zdá sa, že Wilder má na ples rovnaký názor ako ja.
Zasmejem sa a obzriem sa po telocvični. Všetci sa zdajú rovnako nadšený ako Amelia. Dievčatá sú v skupinkách a "nenápadne" zazerajú po chlapcoch. Chlapci zase sedia a vyzerajú celkom stratene.
,,Je to fakt také úžasné alebo všetci iba preháňajú?" spýtam sa Wildera, ktorého koleno sa nebezpečne opiera o moje vlastné.
,,Neviem," pokrčí plecami a stále ma sleduje s tým svojim jemným úškrnom.
ŞİMDİ OKUDUĞUN
The story of Wildflower
Genç KurguFlorence Spencerová si žije svoj neuveriteľne nudný život v ešte nudnejšej časti Londýna, keď sa jej mama rozhodne, že sa odsťahujú. A to nie do iného domu o blok ďalej, ale do Austrálie. Ako sa neskôr Florence dozvie, za týmto nečakaným rozhodnutím...
