The story of Wildflower

The story of wildflower "39"

,,Koľko obchodov ešte?" zakňučí Wilder a s pohľadom plným zúfalstva vstúpi do ďalšieho obchodu.

,,Už iba nájdeme darček pre Huntera a môžeme ísť," uistím ho a začnem sa prehrabovať v kope tričiek. Odkedy začalo Austrálske leto (čo je mimochodom v čase našej zimy!) kradla som Hunterove tričká a spávala som v nich, čo Huntera vytáčalo do biela, ale nemohla som inak. Jednoducho boli veľké, dlhé, pohodlné a nebolo mi v nich v noci horúco na umretie.

,,Prečo mu kupuješ tričko? Kúp mu novú basketbalku alebo niečo čo sa týka basketu," navrhne Wilder, ale som si istá, že len preto aby mal dôvod ísť do športového obchodu oproti.

,,Keď chceš ísť niečo kúpiť, choď. Musím ešte niečo vybaviť. Môžeme sa stretnúť pri tom obchode s komiksami na začiatku... Čo ty na to?" To, že Wilder chce ísť niečo kúpiť sám mi dáva perfektnú príležitosť vybrať mu vianočný darček, nad ktorým som si lámala hlavu už dlho. Nájsť však zimné oblečenie v strede leta, je náročnejšie ako by sa zdalo.

Wilder venuje ešte jeden pochybovačný pohľad na tašky, s ktorými som odmietla jeho pomoc hoci ma ťahali k zemi. Našťastie sa však rozhodol, že sa so mnou nebude ďalej hádať a vyšiel z obchodu. Znovu som sa začala hrabať v stojane s tričkami, keď mi zazvonil mobil. Bola som si istá, že mi volá Wilder, takže keď sa ozval Ameliin hlas bola som trochu prekvapená.

,,Kde si Florence, snažím sa ti dovolať celý deň..." nesnaží volá mi totiž prvý krát...

,,V obchodnom centre," poviem jednoducho a prehodím si vešiak z jednej ruky do druhej.

,,Výborne. Akurát sa tam chystám. Idem do butiku a chcem ťa zobrať so sebou. Na internete som tam videla bohovské šaty a musím si ich vyskúšať. Môžeme sa stretnúť o pol hodinu pred obchodom?"

,,Asi áno?" O tom, že sme mali s Wilderom vlastne naplánované naše prvé rande sa radšej rozhodnem pomlčať. Amelia by totiž určite začala vyvádzať a všetko prehnane dramatizovať na čo jednoducho nemám čas ani životnú energiu.

Vyberiem zopár jednoduchých ale pekných tričiek, ktoré by sa mohli Hunterovi páčiť s tým, že pravdepodobne poputujú do mojej alebo Ameliinej skrine a zaplatím za ne. Cestou von mi však pohľad padne na čiernu čiapku s jednoduchým obrázkom Londýnskeho oka a zrazu mi to príde perfektné. Môžem mu to dať ako darček a potom sa ho spýtať či pôjde so mnou. Vrátim sa ku pokladni a kúpim aj čiapku. Okrem toho sa nakoniec zastavím aj v športovom obchode a kúpim mu ešte jednu čiapku s logom basketbalového tímu, o ktorom som si istá, že je jeho obľúbený, pretože mi o ňom rozprával.

Potom sa vydám smerom, ktorý ma zavedie na miesto, kde sa mám stretnúť s Wilderom. Ten tam už na mňa čaká. Stojí chrbtom ku mne, ťuká do mobilu a nedíva sa okolo seba. Prikradnem sa k nemu zozadu, položím tašky na zem a rukami mu zakryjem oči. Wilderom trochu mykne a potom sa uškrnie, keď sa postavím na špičky a do ucha mu pošepkám: ,,Hádaj kto som..."

Chytí jednu moju ruku a stiahne si ju z očí. Dá mi bozk na brušká prstov, pred tým ako sa otočí a široko sa na mňa usmeje.

,,O druhej by mal ísť nejaký normálny film v kine, pred tým by sme mohli ísť na obed... Čo ty na to?"

,,No...Ehmm.... pred chvíľou mi písala Amelia..." ,,A chce mi ťa ukradnúť čo?" spýta sa Wilder s hraným sklamaním.

,,Áno, presne tak. Vieš ples je už o týždeň a ja ešte stále nemám šaty." Usmejem sa previnilo a pozriem sa hore.

,,Tak teda dobre... Mám ísť s vami?" spýta sa po chvíli. Iba rýchlo pokrútim hlavou. ,,Nie, Amelia by ma zabila."

Chytím ho za ruku a ťahám ho smerom najbližšie reštaurácie, pretože umieram od hladu.