Florence Spencerová si žije svoj neuveriteľne nudný život v ešte nudnejšej časti Londýna, keď sa jej mama rozhodne, že sa odsťahujú. A to nie do iného domu o blok ďalej, ale do Austrálie. Ako sa neskôr Florence dozvie, za týmto nečakaným rozhodnutím...
Všade okolo mňa sa náhlia ľudia všetkými smermi aby sa dostali tam, kam potrebujú. Nad hlavami mi blikajú tabule s číslami letov a časmi odletov. Veľkými písmenami sa tam píše aj LONDÝN 3:30. Síce sa mi ledva darí držať oči otvorené obvalí ma istý pocit pokoja. Teším sa, že môžem na chvíľu odísť z tohto kontinentu, pretože ma to istým čudným spôsobom upokojuje.
Odkedy som sa s Wilderom naposledy videla na plese ubehlo už niekoľko dní a dokonca aj Vianoce, ktoré prebehli prekvapivo pekne a pokojne. V mojej novej patchworkovej rodine sa na chvíľu nikto s nikým nehádal a Robert dokonca naozaj nazbieral odvahu a spýtal sa mojej mami nech si ho vezme. Bolo to celkom dojímavé, nebudem klamať ušlo mi pár malých slzičiek, ale stále to malo ďaleko od tej fontány čo spustila mama. Myslím si, že Robert, kľačiaci na jednom kolene zatiaľ čo v pozadí žiaril vianočný stromček bol pre mamu ako obraz z gýčového hallmarkového vianočného filmu o láske. Presne tak ako si to ona vždy tajne želala. Takže teraz boli zasnúbený, čo znamenalo, že o chvíľu budeme naozajstná rodina, čo ma desilo a tešilo zároveň.
Teším sa však hlavne kvôli mame. Zaslúži si to. Robert je dobrý chlap, o čom svedčí aj to, že bol ochotný odviesť ma na letisko o jednej ráno aby som stihla svoj let. Teraz stál vedľa mňa, s mojim kufrom(trval na tom aby mi ho pomohol doniesť) v ruke a sledoval meniace sa čísla na tabuli nad našimi hlavami.
,,Uhm, asi pôjdem na check-in, myslím, že ho práve otvorili," poviem a vezmem si svoju tašku od Roberta.
,,Ďakujem, že si ma sem doniesol," poďakujem sa mu. Potom medzi nami nastane krátke, trochu trápne ticho, ktoré preruší Robert, keď sa ku mne natiahne a rozhodne sa ma objať.
,,Dávaj na seba pozor a uži si Londýn. Konečne zimu," usmeje sa na mňa svojim diplomatickým úsmevom.
,,Jasné," poviem a nervózne poklopem po rúčke svojho kufra. ,,Šťastnú cestu," popraje mi a ja len kývnem a rozhodnem sa začať kráčať smerom ku svojmu pultu.
Kým som si vystála radu začala som sa celkom tešiť na svoj výlet. Dokonca až tak, že sa som na letušku trochu usmiala, keď som jej podávala svoj pas a letenku. Chvíľku mi trvalo, kým sa mi podarilo vyložiť na pás aj svoj kufor.
,,Myslím, že došlo k nejakému omylu slečna," povie po chvíli pozerania sa do počítača letuška. Na chvíľu mi zamrie srdce. ,,Prosím? Aký problém?" Nervózne sa začnem hrať s pútkom svojho batohu.
,,Boli ste upgradovaná na prvú triedu. Nemuseli ste stáť v rade, máte uprednostnený prístup," znovu sa na mňa sladko usmeje.
,,Prosím?" Teraz som ja tá čo vyvaľuje oči. ,,Boli ste upgradovaná na prvú triedu."
,,Môžem sa opýtať, kto to upgradoval?" Je možné, že by to urobil otec? Letenky zo Sydney do Londýna boli už aj tak dosť drahé, nehovoriac o letenkách do prvej triedy.
,,Včera večer nám volal istý Wilder Scott aby jednu letenku zrušil a druhú upgradoval na prvú triedu. Je s tým nejaký problém?" Letuška sa zdá trochu vyvedená z miery, ale asi nie tak ako ja. Asi sa z ňou ešte nikdy nikto nehádal o upgradovaní do prvej triedy.
,,Aha..." je jediné čo jej poviem.
,,Váš otec?" spýta sa, kým mi okolo rúčky batožiny lepí čiarový kód.
,,Priateľ..." odpoviem po krátkom zaváhaní. Letuška iba uznanlivo zdvihne obočie a vráti mi moje cestovné doklady. ,,Na otvorenie gatu môžeme počkať v salóniku pre prvú triedu- len pôjdete rovno a doprava. Užite si cestu domov... a nezabudnite poďakovať svojmu priateľovi."
,,Ďakujem. Dovidenia!" Poďakujem a svoj príručný batoh si prehodím cez rameno.
Netrvá mi vôbec dlho kým nájdem salónik pre prvú triedu, pretože dvere, ktoré do vnútra vedú vyzerajú ako vstup do luxusného nočného klubu. Vstup si odomknem naskenovaním čiarového kódu letenky a na recepcii ma privíta ďalšia letuška, ktorá si ma iba skepticky premeria.
Ani sa jej nečudujem. Ak by som vedela, že budem letieť prvou triedou pravdepodobne by som si obliekla niečo iné ako mikinu a legíny.
Prejdem okolo nej do priestrannej miestnosti, ktorá je takmer prázdna až na niekoľko ľudí, ktorý driemu v priestranných kreslách. Sadnem si do jedného z nich a na chvíľu sa opriem a zatvorím oči aby som si v hlave zrekapitulovala čo sa vlastne stalo. Wilder mi kúpil zabezpečil letenku v prvej triede a svoju zrušil. Nerozumiem však, ako vedel, že som ho chcela zobrať zo sebou.
No jasné! Blbí vianočný darček! Predstavovala som si, že keď mu na Vianoce dám čiapku s obrázkom londýnskeho oka a k tomu letenku bude to aspoň trochu romantické. Nerátala som však s tým, že sa to s nami takto vyvinie.
Pozriem sa na čas, ktorý mi svieti na obrazovke mobilu. 2:05 je asi príliš skoro na ranný telefonát, ale je mi to jedno. Wilder mal vždycky zmysel pre veľké gestá, ale dvanásťtisícová letenka bola trochu priveľa. Ako sa vôbec dostal ku toľkým peniazom?
Vytočila som Wilderovo číslo a čakala kým sa na druhej strane zvonilo.
,,Áno?" ozval sa Wilderov hlboký rozospatý hlas z druhej strany. Pri tom zvuku som mala chuť začať znovu plakať, ale udržala som sa. Podarilo sa mi prevážiť negatívne emócie nad pozitívnymi aby som dokázala pokračovať.
,,Prečo si mi dopekla zaplatil letenku prvej triedy do Londýna? Robíš si zo mňa srandu? Chceš si ma kúpiť späť, alebo o čo ti ide?" zasipím do telefónu potichu a obzriem sa okolo seba aby som náhodou nezobudila nejakých dôležitých ľudí okolo seba. Našťastie sa nikto ani nepohol.
,,Florence?" Spýta sa prekvapene. ,,Áno! Čo to má dopekla znamenať?"
Wilder si na druhej strane linky potichu vzdychne.
,,Keď mi včera Amelia povedala, kvôli čomu sa na mňa hneváš, cítil som sa zle... Keď som pochopil, že som mal ísť do Londýna s tebou...neviem myslel som si, že to oceníš..." Wilder znie naozaj úprimne.
,,Jasné, že sa na teba hnevám! Nechal si ma tam úplne samu a ani neviem za kým si išiel!" A povedal si, že pre teba nie som dôležitá!- Mám chuť zakričať, ale samozrejme, že to nepoviem nahlas.
,,Musel som odísť!" Wilder tentokrát znie frustrovane. A aj trochu nahnevane, hoci nerozumiem prečo sa práve ON hnevá. To ja mám právo byť nahnevaná!
,,Pozri, stali sa isté veci, o ktorých by som ti rád povedal, ale nemôžem. Určite nie cez telefón... Vysvetlím ti to keď sa vrátiš dobre? Ver mi nie je nikto koho by ten ples mrzel viac ako mňa... Mám ťa naozaj veľmi rád Florence, a nechcem ťa kvôli niečomu tak banálnemu stratiť."
Ahojte lásky! Prekvapko! Nová kapitola 😂. Neviem ako sa mi podarilo vyprodukovať novú kapitolu za tak krátky čas, ale dúfam, že si ju užijete.
Rozmýšľala som, že by som začala pridávať do kapitol aj obrázky (alebo na Instagram), ktoré sa tykajú knihy... Čo si o tom myslíte?
Nezabudnite, že playlist "Wildflower" je na mojom instagrame maruska154_onwattpad.
Ľúbim vás🖤
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
