VEDELA SOM TO!

2.

Nadávky sa opakovali a hlasitosť stupňovala. S Kass sme sa postavili a pomalým tempom šli do Leovej izby. Ani mama to nebrala príliš vážne. Toto sa u nás doma stávalo často. Môj dokonalý bratček sa mohol pýšiť zoznamom pretiahnutých dievčat svojich kamarátov. Nerobilo mu problém pozrieť sa im druhý deň do očí a popíjať s nimi po večeroch alkohol. A dnešok nebol pravdepodobne výnimkou. Sam si s ním prišiel vybaviť účty. Zvláštne je, že to bol Leo schopný spraviť aj svojmu najlepšiemu kamarátovi. Oni dvaja sú úplne rovnakí. Stredoškolskí hokejisti s odpornou povahou. Navonok ich všetci milujú, ale to pohŕdanie v očiach sa zakryť nedá.

,,Leo, kamoš ťa prišiel zmlátiť," vtrhla som mu do izby. Ležal na posteli a nevšímal si ma.
,,Počuješ!? Sam ti prišiel rozbiť hubu." Ihneď sa postavil a rýchlo okolo mňa prešiel. Nevenoval mi jediný pohľad, za to jeho tvár v tej chvíli zamrzla. Z očí mu sršal strach a ústa mal stuhnuté do rovnej línie. Spoločne sme sa presunuli dolu, odkiaľ sa stále ozýval Samov nahnevaný krik. Kass opatrne stačila kľučku. Chalan pred ňou na nič nečakal a rovno sa vrhol na moje dvojča.
,,Hajzel! Veril som ti a ty? Zabijem ťa! Počuješ? Zabijem ťa za všetko, čo si spravil," riekol jeho hrubým nepríjemným hlasom a vrazil mu rovno do nosa. Mysleli sme, že to bude len menšia hádka.
,,Sam ja..."
,,Drž hubu!" Tentoraz sa v miestnosti strhla skutočná bitka a krv bola všade. Nestíhali sme si ani uvedomiť, kam to môže zájsť. My s Kass sme kričali, aby sa uspokojili a mama volala otcovi. Tí dvaja však neprestávali. Alebo skôr Sam. Bolo vidno, že ho poháňa veľký hnev a bolesť, ktorú prežil. Lenže čo môže nahnevať chalana, ktorému je všetko jedno. Chalana, ktorý ničí každého naokolo a žije podľa vlastných pravidiel. Chalana, ktorého život tvoria len cigarety, alkohol a dievčatá.

A potom to prišlo. Leo ležal nehybne na zemi a nebránil sa. Poddal sa tomu. Prestal sa biť. Pochopil, že nad ním nemá prevahu. Vtedy sa u mňa prvý raz objavil strach. Strach o môjho brata. Idiota, ktorý si to zaslúži, ale chcem, aby mi život strpčoval aspoň ďalších 10 rokov.

Rýchlo som sa rozbehla medzi nich. Nenapadlo ma, že robím chybu. Že idem priamo do stredu tejto pohromy.
,,Sam, pozri, čo robíš! Nechaj ho! Zabiješ ho!" skríkla som. Neodpovedal. Dalej doňho vrážal.
,,Sam Matthews! Zabiješ ho!" kričala som, plakala, ale s ním nehlo. Už to nebola bitka medzi dvoma rovnocennými súpermi. Tu šlo o život. O život mojej rodiny.

Ak slová nezaberajú, konaj. Presne toto mi v ten moment prebehlo niekoľkokrát hlavou. Bez rozmyslu a akéhokoľvek zaváhania som sa ich pokúsila rozdeliť. Vidieť to ma ničilo viac ako akákoľvek Leova poznámka či nadávka. Schmatla som Sama a celou silou sa ho pokúsila odtiahnuť z bratovho nehybného tela. Jeho agresivita však stúpla na povrch a po chvíli i mňa zrazila k zemi jeho silná ruka. Nechápala som, či sa to naozaj stalo. Či by bol Sam Matthews schopný niečoho takého. Všetko ma bolelo. A najviac ten pocit bezmocnosti, pozerať sa naňho a nemôcť urobiť vôbec nič.
,,Neplač sestrička..." usmial sa Leo. Konečne otvoril oči. Snažila sa ma upokojiť, aj keď on sám vedel, ako na tom je. Veľmi trpel. Videla som to na ňom.

V tom sa v Samovi niečo pohlo. Zazrel na moju uplakanú tvár a prestal. Ak by pohľady zabíjali, jeho pohreb by sa konal minimálne sto krát. Ale on nič. Mala som pocit, že mi hľadí priamo do duše a presne vie, ako sa cítim. V podstate nič nerobil, ale to akým spôsobom na mňa hľadel, mi nebolo príjemné. Našťastie prestal, postavil sa a odišiel. Celá táto situácia mi prišla smiešna. Naozaj odišiel? Po tom všetkom ho nedorazil poslednou rannou? Možno mu chcel ukázať, čoho je schopný.
,,Leo!" zvrieskla mama, čím ma vytrhla z môjho myšlienkového tranzu. Všetky sme naňho hľadeli, každá zo svojej bezpečnej vzdialenosti a snažili sa vstrebať momentálnu situáciu. A on? S úsmevom sa posadil, vyzliekol tričko a priložil ku krvácajúcemu nosu.
,,Si okej?" spýtal sa.
,,Naozaj sa má pýtaš práve na toto," zamrmlala som, ,,videl si sa? Ten idiot ťa skoro zabil a ty sa nebrániš? Čo si mu do riti urobil? Nechápeš, že nie si jediný chalan na tejto planéte, ktorý sa vie biť!? Mohol si zomrieť! Mohol si byť mŕtvy!"
,,Riley..." prerušila ma potichu mama.
,,Nie, mami! Videla si ho. Obe ste ho videli. Ten chalan by ho mlátil do bezvedomia. Prečo to robil Leo?! Chcel ťa zabiť! Dokonca to priznal! Kričal to na celý dom a ty? Stál si a čakal na jeho ranu. Nenapadlo ťa, čo bude potom? Nenapadlo ťa, čo sa bude diať, ak by sa ti niečo stalo? Myslel si vôbec aj na nás alebo si..."
,,Riley!" zhúkol tentoraz on a pomaly ma objal. Nedokázala by som si náš domov prestaviť bez neho.
,,Chýbal by si mi," šepla som a utrela si stekajúce slzy.
,,Aj ty mne sestrička." Prvý raz nám obom došlo, že bez toho druhého by bolo všetko inak. Prvý raz sme si priznali, že tá ľahostajnosť, ktorá z nás vyžaruje, je len pretvárka.
.....
Myslím, že ani večer nikomu z nás nedochádzalo, čo sa pred pár hodinami odohralo v našom dome. Moja citlivá stránka vďakabohu vyprchala a v hlave sa mi začali dookola vynárať tie isté otázky. PREČO BY TO SAM ROBIL.
,,Dúfam, že bude v poriadku," riekla Kass pri filme.
,,Myslím, že hej. Mamin známy lekár to vyrieši," uistila som ju.
,,Tvoj brat je zvláštny. Prišiel ho zmlátiť jeho najlepší kamoš. Vyzeral, že sa dobrý mesiac nepostaví na nohy a on sa 5 minút na to usmieva, akoby vyhral v lotérii. To len mne prišlo, že už sa z tej bitky nikdy nespamätá alebo som si to prikreslila?" hľadela na mňa a čakala odpoveď. Mala pravdu.
,,Dráha Kassidy, ešte si nezistila, že som nesmrteľný?" Jeho humor je späť.
,,Vieš, pred hodinou sa nám zdalo, že máš dávno po smrti," otočila som sa naňho s ironickým úsmevom.
,,Neboj sa Riley. Som ako nový," otočil sa okolo svojej osi. Mali sme dokonalý výhľad na jeho obviazané rany.
,,To ma teší. Bali sme sa, že prídeš o svoje perfektné časti tela."
,,Tých sa našťastie Sam nedotkol. Môžem oficiálne prehlásiť, že som vo forme. Kassidy, ak by si mala záujem, vieš, kde ma nájdeš," perverzne sa usmial a odkráčal do svojej izby.
,,Kretén úchylný!" skríkla som po ňom a zasmiala sa. Vďakabohu má moja najlepšia kamarátka rozum.
,,A my sme sa báli že zomrie," zhodnotila Kass.
,,Zbytočne sme si robili starosti. Ten pravdepodobne celú dobu myslel len na to, ako ťa dotiahne do postele."

Ďalšia časť!!! :)