VEDELA SOM TO!

56.

Baby moje, po 4 dňoch konečne nová kapitola. Mrzí ma, že ste museli čakať, ale mala som toho veľa v škole + vyšlo pokračovanie môjho obľúbeného seriálu 😅. Taktiež sa o chvíľu blížia posledné kapitoly, čo ma mrzí a nevedomky to odďaľujem.❤️😂 Prepáčte mi, sľubujem, že sa zlepším a užite si časť. 💛✨

,,Vďaka," usmiala som sa na kuchárku a vzala si svoju tácku aj s obedom k stolu. Kass ma ihneď nasledovala. Dávno sme nesedeli pri najpopulárnejšej skupinke na škole, no záujem od iných obedovať s nami bol veľký. To, čo som chcela na začiatku, tá pozornosť mi zrazu začínala vadiť. Pripomínala mi pomstu, ktorá veľmi bolela.
,,Skús sa netváriť ako na pohrebe." Riekla mi Kass a usmiala sa na mňa.
,,Včera mi volal Sam..." Vyšlo zo mňa nečakane. Netvárila sa prekvapene, keďže o ničom inom sa poslednú dobu nerozprávame.
,,A?" Zaujímali ju podrobnosti.
,,Nakričala som naňho, že vliezol do postele s cudzou babou." Moje včerajšie slová ma totálne mrzeli, keďže sa mi priznal, žeby to v živote neurobil.
,,To si prehnala." Zhodnotila.
,,Ja viem." Kass nemohla tušiť, čo sa vo mne odohráva. Bola som neskutočne zmätená z celej tejto situácie a netušila, čo si mám o tom myslieť.
,,Porozprávaš sa s ním?" Napadlo ju.
,,Nie!" Okamžite som to zavrhla. Vedela som, že robím hlúposť, ale všetko vo mne sa splietalo, prehodnocovalo... Nevedela som triezvo rozmýšľať. Naše slová z predchádzajúcich dní mi neustále rezonovali v hlave.
,,Dôvod?" Nechápala ma a ani nemohla. Áno, šibalo mi, ale spomienky boli silnejšie ako rozum a zvedavosť zistiť celú pravdu.
,,Stále mám pred očami všetky naše hádky. To, ako sme si slovami ubližovali a..."
,,A príde ti správne za tým všetkým radšej zavrieť dvere, ako riskovať, že budeš znova trpieť." Doplnila ma. Skutočne je to najlepšia priateľka. Pozná ma tak dobre, že vie, aká som krava.
,,Čaute baby!" Prisadol si k nám Teo. On bol ten posledný, na ktorého som mala dnes náladu. Jasné, bol milý, zdvorilý, pekný a mala som ho rada, ale nedokázala som sa pred ním ďalej tváriť, že náš rozchod bol niečo obyčajné, za čím po pár dňoch mávnem rukou a začnem pozerať po ďalších. Navyše mi určite prišiel pripomenúť jeho nedávne pozvanie na ples, ktoré som mala v pláne odmietnuť.
,,Ahoj," odzdravili sme s Kass naraz. Naše pohľady sa stretli a bolo nám obom jasné, že dnešná debata je u konca.
,,Čo dnes plánujete?" Začal nevinnou otázkou a pustil sa do svojej polievky. Došlo mi, že pri rozhovore s Kass som sa obedu ani poriadne nedotkla.
,,My ideme s Willom do kina. Potrebujeme sa trochu odreagovať od toho hlúpeho čakania na výsledky z výšky." Všetci čakali, len niektorí hokejisti mali to šťastie a mohli zapíjať prijatie. Sam také šťastie nemal, keďže sa hlásil na veľmi prestížnu športovú univerzitu v Anglicku.
,,Vďaka Bohu, že mám tieto stresy za sebou." Usmial sa nadšení Teo. Bol veľmi múdry, čiže na určité školy nemusel robiť ani prijímačky.
,,Závidím ti." Konečne som zo seba niečo dostala. S výškou som to mala veľmi stresujúce. Hlásila som sa na tri v Anglicku a dve tu v Amerike. Univerzít som mala veľa na výber, no i tak som dúfala, že ma zoberú na moju vysnívanú.
,,Ty čo máš dnes v pláne?" Otočil sa mojím smerom Teo. Čo som si mala vymyslieť, aby sa nenahneval? Aj tak som mala pocit,že ho nevedomky ťahám za nos a mrzelo ma to. Kass mala pravdu, niečo so mnou chcel mať. Všetky tie jeho úsmevy a gestá, keď bol so mnou sám, ma vystrašili.
,,Pravdepodobne prídem domov a pôjdem spať. Dnes je ozaj zlý deň." Prosím, pochop to ako odmietnutie.
,,Si v pohode?" Bože, Teo! Nie, nie som. Rozišla som sa s chalanom, ktorý mi ukázal, že láska je skutočná a ja krava ho ignorujem! Bože, neznášam sa.
,,Jasné, len som unavená. Viete čo, radšej idem. Čauko Kass." Usmiala som sa na nich, odniesla svoju tácku a vyparila sa ku skrinkám. Kassidy mi pri konci zakývala. Vedela, že to s Teom v jednej miestnosti nezvládam. Lenže on sa nevzdával.
,,Mrzí ma to." Objavil sa za mojím chrbtom zrazu, čo ma totálne vyľakalo.
,,V pohode, nič si neurobil." Usmiala som sa naňho, zabuchla skrinku a šla ku východu. Áno, nasledoval ma.
,,Ten ples si si premyslela? Bože, prepáč, nechcem na teba naliehať." Ale robíš to!
,,Nie, teda áno a prepáč mi to, ale budem musieť odmietnuť. Pravdepodobne sa toho ani nezúčastním. A ak áno, sama." Moje slová ho zranili. Iskra, ktorú mal v očiach mu okamžite pohasla a on len slabo prikývol. Musela som byť úprimná, aby konečne pochopil, že sa naozaj nemám chuť s niekým stretávať a rozprávať.
,,V poriadku. Nič sa nedeje. Maj sa." Vyparil sa, čím ma konečne pustil domov. Dúfala som, že sa dnes vyhnem všetkým drámam a nedorozumeniam. Samovi som sa v škole celý deň snažila vyhýbať a nenatrafiť naňho. Pretože som mohla veľmi chcieť, ale príťažlivosť, ktorú som k nemu pociťovala, sa nedala potlačiť. Bohužiaľ, chuť vrhnúť sa naňho nebolo jediné, čo mi behalo mysľou, keď mi padol do očí. Strach, utrpenie, nenávisť, láska... A omnoho viac pocitov ma zvnútra zvieralo. Chcela som to všetko vypnúť a vrátiť sa do doby, keď môj jediný problém bol, že som pre ostatných neviditeľná.

,,Čauko!" Vošla som domov a zazrela otca stojaceho pri sporáku a variaceho večeru.
,,Toto chce fotku." Zasmiala som sa na jeho vzhľade. Otec nikdy nevarí, ale keďže ho pustili z nemocnice skôr ako mamu, asi sa chcel ukázať.
,,Ako bolo?" Nebol priam nadšený, keď som mu povedala, že nechodím do školy a rovno ma tam dnes poslal. Vraj každý raz zažil rozhod a neulieval sa. Nemala som na výber.
,,Fajn. Ty čo? Nemal by si skôr ležať?" Nemal síce žiadne vnútorné poranenia, len zlomené dve rebrá a nohu, ale postávať vyše týždňa po havárii nie je úplne ideálny nápad.
,,Som fit a navyše tie krabice od pizze mi jasne ukázali, ako ste sa doteraz stravovali." Pokrútil hlavou a naložil mi na tanier.
,,Zjem si to hore, vďaka." Zobrala som špagety, ktoré spravil a namierila si to do izby.
,,Riley?" Zastavil ma na schodoch.
,,Áno?"
,,Leo chce s tebou o niečom hovoriť." Prikývla som a nemienila to s ním ďalej rozoberať. Otec aj tak nemohol tušiť, o čo ide a na brata som nemala náladu. Vošla som do izby, zavrela dvere, keď mi v tom vypadol tanier z rúk.
,,Do riti!" Chytila som sa za hruď a predýchavala ten šok. Ako mi toto mohol robiť? Vždy ma tými jeho nečakanými príchodmi šokoval.
,,Nechcel som..."
,,Čo tu robíš, Sam?" Skočila som mu do reči skôr, ako stihol niečo povedať.
,,Ignoruješ ma a to doslova! Neodpisuješ, nedvíhaš, vyhýbaš sa mi v škole. Potrebujeme sa porozprávať!" Už stál a zvyšoval hlas. Bol z tejto situácie nervózny rovnako ako ja.
,,Čo ak sa nemám záujem rozprávať?!" Zakričala som naňho. Nedalo sa to v jeho prítomnosti vydržať. Nechcela som, aby sme viac trpeli. Bolo toho dosť!
,,Kráska..." Nerob mi to, prosím.
,,Som Riley!" Opravila som ho.
,,Fajn, kurva! Riley Thomsonová, musím ti všetko povedať! Nemôžeš ma posratých 5 minút počúvať?!" Kričal a neustále sa približoval. Jeho pery boli čím ďalej, tým bližšie. Iritovalo ma, ako dlho som sa ich nedotkla, ako dlho som neokúsila ich chuť. Zrazu mi boli jeho slová úplne u riti, len som chcela cítiť jeho pery na svojich a jeho ruky na mojich bokoch. Ako doteraz! Vedela som, že tá rozumná časť mňa ma zabije, keďže som sa s ním mala rozprávať, nie bozkávať.
,,Riley, chcel som ti povedať..." Vtrhol do miestnosti Leo skôr, ako som stihla urobiť nejakú hlúposť.
,,Čo to kurva je? Prečo je v tvojej izbe tento idiot?!" Ukázal na nás a vyzeralo to, že sa naňho vrhne.
,,Prišiel som jej povedať pravdu." Samove slová sa do Lea zabodli ako ostne. Na chvíľu zmĺkol, kým sa opäť spamätal.
,,Vypadni odtiaľto! Okamžite sa strať a moju sestru nechaj konečne žiť, ty hajzel!" Obaja zatínali päste a ich tváre boli každou sekundou nahnevanejšie. Nebola som na nikoho strane. Jediné, čo som chcela, bolo, aby obaja konečne vypadli. Stratili sa z mojej izby a nechali ma na chvíľu žiť.
,,To je snáď na nej, nemyslíš, ty idiot?!" Približil sa k Leovi Sam. Stáli tvárou v tvár a vyzerali, že sa každou chvíľou pozabíjajú.
,,Vypadnite! Choďte si rozbiť huby von!" Zakričala som na nich a bežala sa zabuchnúť do maminej spálne. Na uši som si dala slúchadlá a pokúšala sa zaspať.
No, vravte. Môže byť? 🧡