VEDELA SOM TO!

57.

Milujem túto časť. 🥺❤️

,,Musíš sa ponáhľať!" Kričal so smiechom. Dažďové kvapky dopadali na zem a vytvárali obrovské kaluže. Dávno sme boli mokrí, ale vyžarovala z nás akési teplo. Domova, lásky?
,,Nestíham," smiala som sa a zároveň plakala. Slzy mi tiekli po už tak mokrej tvári, no nezastavila som sa.
,,Kráska," zastavil sa, podišiel ku mne a chytil mi tvár do svojich dlaní, ,,čo sa deje?"
,,Strašne ťa milujem!" Bolo to prvý raz, čo som to povedala nahlas. Jeho tvár ukázala emóciu, ktorú som na ňom v živote nevidela. Niečo pre mňa úplne nové. Pustil ma, odstúpil a prešiel si rukami do vlasov.
,,Kurva!" Zakričal na ulicu, smial sa ako pripitý a oči sa mu napĺňali...slzami?
,,Sam, si v pohode?" Smiala som sa a nevedela, ako sa zachovať.
,,Nikdy mi nebolo lepšie!" Skríkol znova a rozbehol sa pobozkať ma. Jeho mokré pery, ruky v mojich vlasoch a telo natlačené na mojom boli iné ako vždy. Tie pohyby boli plné radosti, čo ma dojalo ešte viac. Tento chlapec znamenal pre mňa všetko. Milovala som ho viac ako seba.

Zvonil telefón. Hlasitosť tónu bola príliš vysoká, hlava ma bolela. Mala som pocit, že mi pukne.
,,Do riti!" Skríkla som a otvorila oči. Tiekli mi slzy a mne bolo úplne jasné prečo. ,,Posratý sen, posratý telefón, posratý svet!" Kričala som a trieskala do vankúša. Mobil stále vyzváňal. Zodvihla som ho a otrávená odpovedala.
,,Prosím?!"
,,Dobrý deň. Je pri telefóne slečna Thomsonová?" Čo chce do riti niekto o 3 ráno? Komu preboha preplo?
,,Áno, to som ja. Stalo sa niečo?"
,,Nie, voláme vám z univerzity..." Začala rozprávať hlúposti, až kým sa nedostala k tomu podstatnému. ,,Ste prijatá!" Riekla, akoby to nič nebolo a mne šlo skoro vypadnúť srdce. Prvý raz po dlhej dobe sa dialo niečo pozitívne, úžasné. Veď ma prijali na moju vysnívanú školu v Anglicku! Došlo mi, že tam je teraz 7, preto jej neprišlo divné ma budiť.
,,Naozaj? Nerobíte si zo mňa žarty?" Zvýskla som od radosti. Pani na druhej strane sa zasmiala a informáciu mi potvrdila. Volali sme ešte zopár minút, kým položila.
,,Ďakujem ti bože." Šepla som si sama pre seba a ľahla si späť do postele, ktorá mi pripomenula môj sen. Škoda, že realita nie je taká krásna. Bola by, keby nie si krava. Odpovedalo mi moje svedomie.

Rýchlo som sa postavila a vyšla z maminej spálne, kde som strávila noc. Jemne som nakukla do svojej izby. Vyzerala veľmi upratane, akoby som v nej včera nerozbila tanier so špagetami. Kto vie, ako to tu dopadlo. Pokrútila som nad tým hlavou a šla sa prezliecť. Rozhodla som sa, že do školy dnes nepôjdem a radšej navštívim mamu.
. . . . .
,,Mladá dáma, nechápem, čo tu do riti robíte o 3 ráno a ak nie ste rodinný príslušník..."
,,Som jej dcéra, bola som tu veľa krát a potrebujem s ňou hovoriť." Prerušila som ďalšiu odpornú sestričku, ktorá sa ma snažila vyhodiť. Skutočne ma nebavilo každému vysvetľovať asi 100 razy, že SOM rodinný príslušník.
,,Fajn, poďte tadiaľto. Vašu mamu sme preložili z jednotky intenzívnej starostlivosti na normálnu izbu." Riekla medzi rečou, akoby to nič nebolo.
,,To znamená?"
,,Že už je na tom dobre a o pár dní pôjde domov." Zvláštne, že mi otec nič také nevravel.
,,Ten telefón vypnúť! Všetci spia!" Zakričala na mňa, keď už mi po stý raz prišla správa.

Sam: Ten včerajšok ma mrzí.
Sam: Musíme sa porozprávať.
Sam: Môžeš mi aspoň zavolať?
Sam: Kráska, potrebujem ti toho veľa povedať.

Čo on robí hore o 3 ráno? Tiež by mal spať. Rozhodla som sa ho ignorovať a pri odchode domov mu zavolať.
,,Nebuďte ju! Stále na tom nie je najlepšie!" Prikázala mi sestra a vpustila ma za mamou. Myslela som, že bude pokojne oddychovať. Namiesto toho pozerala v TV Priateľov a smiala sa na plné hrdlo. Čisto moja mama. Nezrušila svoje návyky ani v nemocnici. Totižto, vždy keď nie je v práci, je schopná stráviť u tohto seriálu celú noc.
,,Pani Thomsonová, mali by ste oddychovať!" Neodpustila si sestra nepríjemný tón ani pri nej, vypla televízor a vyparila sa.
,,Čo tu robíš Riley? Zajtra je škola, mala by si..."
,,Prijali ma!" Prerušila som ju, načo ona okamžite zvýskla a nastavila náruč. Hneď som ju utekala objať.
,,Dúfala som, že sa tak nestane." Šepla mi so smiechom, plačom...
,,Ja viem." Zasmiala som sa a ľahla si k nej do postele.
,,Moje malé dievčatko ma opustí?" Zotrela si slzy a zhlboka sa nadýchla.
,,Už nie som malé dievčatko." Hrdo som sa usmiala. Mama len pokrútila hlavou na znak súhlasu, no neskôr dodala:
,,Občas sa tak správaš." Au, to bolelo mami.
,,Čože?" Nechápala som.
,,Volal mi otec, vraj sa včera u nás konala bitka o teba, z ktorej si utiekla. To ti príde správne?" Prekrížila si ruky na hrudi.
,,Nie," sklopila som hlavu. Mala pravdu, moja mama ju mala vždy.
,,Čo sa stalo s vami dvomi? Neklam!"
,,Nebudeš nadšená." Šepla som a pritiahla sa k nej bližšie. Hladila ma po chrbáte, ako keď som bola malá a bála som sa spať v mojej strašidelnej izbe.
,,Ja viem." Riekla som jej všetko, až na jeden detail. Že Sam využil moju nevinnosť a vyspal sa so mnou. Čo si ale nepamätám.
,,Do hajzlu!" Zakryla si ústa. Bolo to prvý raz, čo som počula vlastnú mamu nadávať.
,,Chápem, keby si sa za mňa hanbila. Pobabrala som to." Odvrátila som od nej zrak, keďže som sa bála, ako sa na mňa bude pozerať.
,,Nikdy sa za teba nebudem hanbiť. Som na teba hrdá, že si sa nenechala zneužiť, ale nepríde mi správne, čo teraz robíš." Zvráštila som tvár, keďže mi nedochádzalo, čo vraví.
,,Počas nášho rozhovoru ti prišlo minimálne 10 správ, ktoré si odignorovala. Čo ak ti vážne potrebuje povedať niečo dôležité?" Narážala na Sama. Vždy ho mala rada, vlastne aj vtedy, keď Leovi jednu vrazil. Podľa mami si to zaslúžil a to nevedela ani dôvod.
,,Myslíš, že sa s ním mám naozaj porozprávať? Ja už nechcem, aby to..."
,,Riley Thomsonová, nevychovala som ťa ako zbabelca! Budeš trpieť viac, ak to neskúsiš."

Rozprávali sme sa ešte dlho a každou chvíľou mi dochádzalo, že má mama pravdu. Jej slová, môj sen z rána... Všetky tie náznaky mi dokazovali, že si musím vypočuť pravdu a hlavne mu povedať, že o všetkom viem.

Sam: Prosím, jeden rozhovor a nechám ťa.
Sam: Musíš si ma vypočuť.
Sam: Kráska!

Kráčala som domov a zavolala mu. Vybodla som sa na vypisovanie správ. Zvonilo to chvíľku, kým dvihol.
,,Kráska?" Nechápal. Jeho hlas sa triasol a mne to trhalo srdce. Aj cez všetky tie hádky som chcela, aby bol šťastný a nič ho netrápilo.
,,Sam." Vydýchla som a nevedela, ako ďalej. Celá táto situácia mi prišla zvláštna, trápna, bolestivá...
,,Musíme sa..."
,,Ja viem, vrav." Vyzvala som ho. Nie som si istá, či by som sa naňho dokázala pozerať.
,,Kurva! Ďakujem!" Šepol mi. Silno som stlačila mobil, hryzla si do pery a čakala, čo z neho vyjde. Chcela som to mať za sebou.
,,Nespal som s tebou." Riekol len tak a mne nedochádzalo, o čom to trepe.
,,V ten večer na party. Neurobil by som ti to. Viem, som posratá sviňa. Pretiahol som snáď každý štetku, ale neurobil by som ti to." Ruky sa mi triasli, z pier mi tiekla krv a oči sa mi začínali plniť slzami.
,,Nikdy by som nedovolil, aby si na svoj prvý sex spomínala s nenávisťou. Kurva! Nechcel som, aby si trpela. Strašne ma mrzí, že som ti to vtlačil do hlavy. Ja... Som drbnutý primitív." Telefón mi vypadol z rúk a ja som sa zložila na zem. Neurobil by som ti to.

Každá jedna z vás, povinne napísať, či sa páčilo. Vďaka 😘❤️🙏