8.

2.2K 58 0
                                    

,,Tak ktoré? Tie červené či modré?"
,,Ideš na rande alebo zbaliť chalana, ktorý sa ti páči?" Pripomenula mi Kass môj zbytočný stres počas nášho telefonátu.
,,Keby ho ľúbim, neviem si vybrať. Okej, máš pravdu. Džínsy a čierna koženka budú stačiť."
,,Úplne sme sa pochopili," riekla ironicky, ,,ja len, aby si urobila dojem."
,,Na to nepotrebujem dokonalé handry."
,,Nejako si veríš," zaznel jej pobavený hlas, ktorý však prerušilo klopanie na dvere.
,,Kass, zavolám ti o chvíľu." Zrušila som hovor a ešte raz si prezrela oblečenie na dnešný večer.
,,Ahoj kráska," vošiel otec s mamou do mojej izby. Vedela som, čo bude nasledovať. Leo ich za mnou poslal, aby mi vyhovorili rande. Vôbec mi to neuľahčuje.
,,Stalo sa niečo?" Spýtala som sa. Myslím, že všetci sme to chceli mať za sebou.
,,Nie, len sme sa s tebou prišli pozhovárať." Zbytočne to naťahujú.
,,Pamätáš sa, ako sme na začiatku strednej dohovárali Leovi, nech si skorej ako do 20 nerobí dieťa?" Niečo mi uniká... Oni mi nejdú zakázať Sama, idú sa so mnou baviť o sexe. Chce sa mi vracať.
,,Nebojte sa, tak skoro z vás starí rodičia nebudú. Stačí?" Odvrátila som od nich zrak a dala červené šaty naspäť do skrine. Otec sa našťastie vyparil, ale mama tam stále postávala.
,,Pamätáš si, kedy sme ich kupovali?" Spomenula si na naše dlhé hodiny nakupovania z pred dvoch rokov.
,,Hej," riekla som v skratke.
,,Snívala si, že si ich vezmeš na svoje prvé rande. V tej kabinke si strávila snáď hodinu."
,,Bolo to hrozné," zasmiala som sa a dala ich na vešiak.

,,Tieto sú dokonalé!" Skríkla som celá šťastná a nevnímala okolie. Rýchlo som si ich bežala vyskúšať. Sedeli perfektne. Boli slabo modré po kolená s čipkou okolo krku. Tvorili dokonalú postavu a hodili sa k mojim úzkym nohám. Okamžite som si ich zamilovala.
,,Riley, zlatko. Sedia ti, môžme ísť?" Spýtala sa uťahaná mama. Nakupovali sme dobré 4 hodiny a ona už nevládala.
,,Áno." Vyšla som z kabinky a moje 15 ročné ja sa nevedelo dočkať, kedy si ich konečne oblečiem.

,,Odvtedy si ich na sebe nemala. Čo sa stalo?" Mama vie, ako na mňa. Samozrejme, že mám v sebe stále ten detský sen, že raz ich na mne uvidí môj budúci frajer. Nechcem však túto príležitosť mrhať na Sama.
,,Asi cítim, že on..."
,,Nie je ten pravý?" Skočila mi do reči. Nevieš si ani predstaviť mami, ako blízko máš k pravde.
,,Tak som to nemyslela. Len tie šaty sa nehodia k tejto príležitosti." A bolo, situácia zažehnaná.
,,Leo hovoril, že sa ti ten Sam páči," otvorila novú tému.
,,Je to len na začiatku mami, netreba to riešiť. Nejdem sa vydávať."
,,To som si hovorila aj ja. Dnes mám vás dvoch a svadbu za sebou," usmiala sa a v jej očiach boli vidieť iskričky.
,,Snáď aj ja sa toho dočkám." S mamou sme to dalej neotvárali, keďže nebol čas. Rýchlo som na seba navliekla tie džínsy a top. Na bundu bolo príliš teplo. Trocha som sa namaľovala a vlasy zopla do vrkoča. Neurobila som nič špeciálne. Na chvíľu ma dokonca prepadol pocit viny, že idem na rande, nie do školy. To však prerušila správa.

Sam: Je 6.

Je 6. Vďaka za pripomenutie Sam. Mobil som si vložila do vačku, obula si converse a vybehla von. Myslela som, že ma tam bude čakať s trápnym košíkom na piknik alebo vyobliekaný v saku. Našťastie, ani on tomu veľa nedal. Prišiel na motorke v jeho typickom oblečení. Nechcel sa predviesť?
,,Bál som sa, že neprídeš." Narážal na jeho správy, ktoré som  s radosťou ignorovala.
,,Ešte stále sa môžem otočiť," ukázala som na svoj dom.
,,Viem, si toho schopná." Provokuješ ma? Okej.
,,Nie len toho." Nemá ani poňatia, kto koho ťahá za nos.
,,Môžme to ísť overiť," ukázal na svoju motorku, ,,pokiaľ sa nebojíš?" Neviem, či tie jeho komentáre majú byť lichôtky, strach o mňa alebo provokácia. Nerozumiem mu. Našťastie ma Leo učil jazdiť, i keď to rodičia príliš neschvaľovali.
,,Trasiem sa strachy," usmiala som sa, nasadila si helmu a sadla si zaňho. Mal vypracované ruky. Určite tvrdo makal, ak chcel mať takúto postavu.
,,Budeš sa," naštartoval a vyrazili sme. Jazdili sme cez rôzne zákruty a ja som si to neskutočne  užívala. Ten pocit adrenalínu v krvi je na nezaplatenie. Na chvíľu som aj zabudla, že tam sedím so Samom. Bolo mi to jedno. Príroda, vietor, ktorý ma šteklil na holom bruchu a zvuk motorky. Dokonalý pocit.

Na chvíľu zastavil, dal si dolu helmu a vystúpil z motorky.
,,Si okej?" Spýtal sa.
,,Viac, než okej," naplno a úprimne som sa usmiala. To, že ho neznášam, ešte neznamená, že si nesmiem užívať adrenalínové športy. Sam na mňa chvíľu hľadel a ja som absolútne netušila, čo si myslí.
,,To rande," začala som radšej ja, ,,opováž sa ma zobrať na tvoje obľúbené miesto. Je to príliš gýčové."
,,Na takéto hlúposti nie som," vrátil sa do reality trochu podráždenejší ako pred minútou. Kto vie, čo ho naštvalo. Musím povedať, že je celkom priehľadný.
,,Aký si?" Napadlo mi. Vtipom je, že obaja chceme to isté. Pomstu cez lásku. Keďže ho poriadne nepoznám, musím sa oňho začať zaujímať.
,,Čo je to za otázku?" Mal pravdu. Ale pokus bol.
,,Nerieš to..." Uzavrela som tú hlúpu tému a chcela sa čo najskôr dostať domov.

Po chvíľke sme spoločne nastúpili a niekam ma viezol. Bola to nudná a nezáživná cesta, ale zaujímalo ma, čo ho napadlo. Ako chce ohúriť dievča, ktoré ho neznáša od samého začiatku. A zrazu zastal.
,,Ideš?" Spýtal sa a ukázal na most pred nami.
,,Šibe ti?" Riekla som úprimne a bolo mi jedno, čo si o mne pomyslí.
,,Tak ideš?" Došla mu trpezlivosť. Jasne to dával najavo. Prikývla som a pomalým krokom ho nasledovala. Sadol si na hranu obrovského kovového mosta, cez ktorý málokedy prechádzali auta. Keby chce, môže ma zhodiť priamo do vody. Opatrne som sa k nemu zložila a radšej nehľadela dolu.
,,Takto som si prvé rande s tebou nepredstavovala. Myslela som, že si jeden z tých..."
,,Čo zoberú babu do kina?" Prerušil ma. Hrozné, ako veľmi som predvídateľná.
,,Že ma zoberieš na svoje obľúbené miesto?" Ukázala som na ten dokonalý výhľad a vedela si predstaviť, ako často tu asi premýšľa.
,,Nie je to moje obľúbené miesto, žiadne nemám. Chodievame sem s chalanmi chlastať." Je to idiot! Mohol by držať hubu.
,,Aha, aj my si vypijeme?" Hľadala som v tomto otrasnom večeri pozitíva. Keby zobral fľašku vína, nebola by som proti.
,,Nie, zahráme sa hru." Paráda, mi budeme hrať hry! Ešte lepšie.
,,Aha," znova ma napadla táto hláška.
,,Budeme sa striedať v otázkach na ktoré musíš úprimne odpovedať." Práve ho musím veľmi pochváliť. Vymyslela to fantasticky. Nie je to rande. Len si robí prieskum, čo sa mi páči. Ide na to dobre. Musím povedať, že som mu krivdila. Asi to bude ním, ale ak by som bola na tomto mieste s niekým iným, páčilo by sa mi to. Pred nami lesy, obrovská rieka a ticho, občas pretínajuce motorom áut. Celkom iná romantika, ale zároveň je to v niečom dokonalé.
,,Aký je tvoj typ chalana," riekol, čím ma neskutočne prekvapil.
,,Veď ty," napadlo mi ako prvé.
,,Prečo?" V kladení otázok je skvelý. Musela som poriadne popremýšľať, čo by som na ňom milovala, ak by to "nebol on".
,,Miluješ adrenalín, máš rád sarkazmus, vieš sa baviť a zbožňuješ alkohol." Za môj nedievčenský prejav som si dlho nadávala.
,,Prečo sa ti páčim ja?" Pokračovala som v hre.
,,Si iná." Sam, práve si použil jeden obrovský gýč. Naozaj ho nič originálnejšie nenapadlo?
,,Robím si žarty, keby si sa videla." Zasmial sa. Prisahám, on do mňa vidí.
,,Bala som sa, že si..."
,,Chalan, čo zoberie babu do kina?" Opäť použil tú otrepanú frázu. Mal pravdu, za film v kine by u mňa nezískal veľa bodov. S prikývnutím som mu pozrela do očí. Prvý raz sa nám stretli pohľady. Mal ich zvláštne sivé s odtieňom zelenej. Jediná krásna vec na jeho nechutnej osobnosti.

Nechápem, že sa to dialo. Nie sme vo filme, aby sme na seba bez slov pozerali. Ja s odporom a on s pomstou v očiach. Až príliš to bolo vidieť. Niekto však musel tento divný moment prerušiť. Sam sa ku mne začal približovať. Tak veľmi som sa s ním nechcela bozkávať, tak veľmi sa mi to hnusilo. Lenže to prišlo. Dotkol sa mojich pier a pomaly ma pobozkal. Vedel, čo robí. Bohužiaľ mnou neprešlo nič, ako elektrický prúd. Mohla som si byť na 100% percent istá, že z nás by nikdy  nebol zaľúbený pár.

VEDELA SOM TO!Where stories live. Discover now