23.

1.7K 47 0
                                    

Teo sa aj so svojimi vecami pobral preč a na jeho miesto si prisadol Sam. Bola som naňho nahnevaná. Odohnal môjho možno nového priateľa a zničil šancu na dobrú známku. S pokývaním hlavy som sa od neho obrátila a opäť zazrela von.
,,Je všetko v pohode?" Spýtal sa, čím ma neskutočne vytočil. Ako by aj mohlo, keď sa správaš ako debil.
,,Je," odvetil som stroho a kašľala naňho.
,,Naozaj?" Naliehal.
,,Čo myslíš? Správaš sa ako idiot!" Zhúkla som po ňom a bolo mi úplne jedno, že sme na seba pripútali pozornosť z triedy.
,,Nechápem, ako..." Začal, no do triedy vošiel profesor a začala sa hodina. Bola som mu vďačná. Potrebovala som sa upokojiť, aby som na toho idiota nenakričala viac, ako je potrebné.
,,Okej, prejdeme k spoločným projektom, na ktorých budeme pracovať vo dvojiciach na každej hodine počas roka. Prineste si mikroskop a začnite. Na konci hodiny chcem vidieť vypracované zadania," učiteľov monológ ma uistil, v akej som kaši. Ja chémiu neviem a Sam vyzerá, že sa naposledy učil v prvej triede na základke.
Rýchlo som sa pobrala po mikroskop, aby som sa od toho človeka aspoň na chvíľu odtiahla.
,,Nemusela si kvôli mne po ňom kričať," šepol mi Teo a vyberal z poličky skúmavky.
,,Neobviňuj sa, skrátka sa to vo mne nakopilo," mykla som ramenami, na silu sa usmiala a schmatla mikroskop.
,,Obdivujem ťa, že v ňom dokážeš vidieť viac, ako chalana ničiaceho každého naokolo," riekol napokon a vytratil sa k svojmu stolu. Som asi zvláštna, ale dúfam že Sam nájde niekoho, kto ho zmení.
,,Pustime sa do toho," šepla som s falošným úsmevom pri mojom príchode k Samovi.
,,Čo tá dobrá nálada?" Prekvapilo ho.
,,Potrebovala som chvíľu pokoj." Prikývol a začali sme pracovať na otázkach na papieri.
,,Vadilo ti, že som po ňom skríkol, však?" Spýtal sa počas hodiny zazerajúc na Tea sediaceho dva stoly od nás.
,,Samozrejme, občas sa chováš hrozne." Nevenovala som mu nijakú špeciálnu pozornosť, iba odpovedala na otázky zatiaľ čo on si vysedával. Neurobil vôbec nič. Mne začali opäť dochádzať nervy pri najťažšej úlohe, ktorá mi nedávala vôbec žiaden zmysel.
,,Snažím sa zlepšiť. Kvôli tebe." Bože, Sam! Si trápny!
,,Veríš mi?" Naliehal a čakal na moju odpoveď.
,,Riley?" Dvihol medzi svoje prsty moji bradu a zahľadel sa mi priamo do tváre. Jeho očí som pre istotu nevyhľadala. Vždy ma niečím fascinovali.
,,Jasné," zamrmlala som a vzdychla si nad chémiou, ,,len, svojim sobeckym správaním občas ničíš druhých. S Teom by som mala zaručene dobrú známku. Ty len sedíš a nechávaš sa unášať prúdom." Tvár som si vložila do dlaní a čakala na jeho výbuch.

Nič sa nedialo. Nekričal, nesťažoval si ani neprevracal očami. Sedel naklonený nad mikroskopom a niečo zapisoval do papiera.
,,Mala si povedať, že potrebuješ pomôcť," šepol a usmial sa, ,,keď vyzerala si tak sexi, že som ťa nechcel rušiť." Jeho slová ma vskutku prekvapili. Zazrela som na vyriešenú úlohu a nechápala, kde sa v ňom berie toľká múdrosť.
,,Ako si vedel..." Stratila som slová. Viem, dvihla som mu ego a i keď je to parchant, možno naozaj niekde vnútri skrýva múdreho človeka. Možno nie láskavého a milého ale múdreho určite.
,,Jednoducho, vidíš toto?" Začala mi vysvetľovať svoj postup. Zvyšok hodiny som len sa len tešila, že tá chémia možno nedopadne tak zle.
,,Decká, stíšme sa!" Napomenul nás učiteľ, keď sme sa začali smiať.
,,Ospravedlňujeme sa, pán profesor." Spozornela som a tresla po ramene smejúceho sa Sama, aby sa utíšil. Nepomáhalo to. Stále sa smial na mojej demencii. Z chémie je ozaj bystrý.
,,Matthews. Počúvaj svoju frajerku!" Napomenul ho opäť profesor. On prikývol a zhlboka sa nadýchol. Prekvapil ma, že počúvol.

Hodinu vďakabohu ubehla a zazvonilo na prestávku.
,,Nechcela by si dnes prísť na môj tréning?" Spýtal sa Sam a balil sa do tašky. Moja dobrá nálada rázom zmizla.
,,Nie." Riekla som stručne, odložila mikroskop a priniesla profesorovi na stôl vypracované zadania.
,,Naozaj by si to pre mňa neurobila? Znamená to pre mňa veľa." Ježiš, Sam. Tie tvoje vyderačské reči na mňa neplatia. Dobre vie, ako neznášam ten šport.
,,Naozaj nie." Nedala som sa.
,,Určite?" Nechápe, že mňa on ani jeho tréning nezaujíma?
,,Sam, nie. Hokej nie je práve inteligentný šport." Falošne som sa usmiala a nedošlo mi, čo mi práve vyletelo z úst. SI KRAVA, RILEY!
,,Máš pravdu. Kašli na mňa. Uvidíme sa v škole, ako vždy. Maj sa," obrátil sa a vydal na odchod. Vzdychla som si a premýšľala, čo urobím.
,,Je v pohode?" Zaujímal sa prechádzajúci Teo. Asi pochopil, že sa medzi nami práve udiala menšia nezhoda.
,,Asi nie. Neviem, čo mám robiť. V jednej chvíli je milý a v druhej mám pocit, že mi otvára dvere realita." Narážala som na moju situáciu, čo on nemal odkiaľ vedieť.
,,Počul som vás. S tým hokejom si to mierne prehnala," zasmial sa, ,,konečne mu niekto otvoril oči. Nuž, nie sú všetci hokejisti inteligentní. Maj sa!" Pozdravil ma s úsmevom a zmizol z triedy aj on.
Tiež som sa medzi poslednými rýchlo vytratila z triedy a kráčala na matiku za Kass. Viem, čo by mi povedala ona.

Musíš mu dať nádej. Ak u teba nebude mať šancu, vzdá to. Nájde si iný spôsob, ako Leovi ublížiť.

,,Musím tam ísť," šepla som si pre seba nehevaná a ponáhľala sa za ním. Na chémii spomínal, že ho čaká literatúra. Trieda sa nachádzala na opačnej strane školy. Pokrútila som hlavou, prestala počúvať môj rozum a bežala za ním. Po ceste som občas do niekoho narazila, milión razy sa musela ospravedlniť alebo vysvetľovať učiteľom, že môj bez cez celú budovu má dôležitý dôvod.
KONEČNE som ho videla. Postával pri učebni a rozprával sa s profesorkou. Na chvíľu mi to neprišlo ak dobrý nápad, ale vnútorný hlas som som potlačila, podišla k nemu a dotkla sa jeho ramena. Prekvapene na mňa pozeral, ospravedlnil sa učiteľke literatúry a čakal, čo zo mňa vylezie.
,,Sam, ja..."
,,Prišla si sa uistiť, či študujem dostatočne inteligentné hodiny?" Riekol provokatívne a prekrížil si ruky na hrudi.
,,Nie, prišla som sa ti ospravedlniť. Správam sa strašne. Urobil si toho pre mňa dnes veľa. Jeden tréning zvládnem..." RILEY, ZASA TREPEŠ!
,,Bože, prepáč. Rada ťa uvidím vyhrať." Roztiahla som pery do širokého úsmevu a dúfala, že nebude nahnevaný.
,,Určite?" Chcel sa uistiť.
,,Áno, si môj frajer. Chcem ti spraviť radosť." Pristúpila som k nemu a letmo ho pobozkala.

VEDELA SOM TO!Where stories live. Discover now