VEDELA SOM TO!

63.

,,Sme hotoví, decká! Vypadnite domov, som na vás hrdý, spravili ste tu kus práce." Lúčil sa s nami po tréningu týpek, ktorý nás mal učiť spoločný tanec. Tieklo z nás poriadne a boli sme radi, že je konečne spokojný. Väčšieho perfekcionistu som v živote nevidela.
,,Vďaka Bohu," vzdychla som si a šla sa napiť. Ayden aj s Kass ma zničení nasledovali.
,,Neverím, načo som sa to nechala presvedčiť. Mala som sa na to vybodnúť." Prebodla som ju pohľadom a podala jej fľašu.
,,Ja nemôžem za to, že je Ayden tak neschopný tanečník." Smiala sa na ňom a bohužiaľ mala pravdu. Moje nohy budú po dnešku potrebovať masáž.
,,Keby len neschopný tanečník. Všetci dobre vieme, aký to je chuj." Poznámka od chalana, ktorého by som po tom všetko pri sebe čakala najmenej. Dylan. Človek, ktorý kvôli mne trpel a vo svojom najlepšom priateľovi uvidel monštrum.
,,Dylan..." Na viac som sa nezmohla. Myslím, že obaja sme sa cítili trápne. Pokazili sme medzi sebou kamarátstvo, ktoré sa bude dať veľmi ťažko napraviť.
,,Ahoj, Riley. Som rád, že si tu, dlho si bola mimo školy a..." Trapas za trapasom.
,,Potrebovala som pauzu. Ty sa máš ako?" S Aydenom narozdiel od Dylana to bolo dávno v pohode. Počas tanca sme sa nasmiali a dokonca stihli porozprávať...

,,Ayden a Riley! Môžete sa láskavo sústrediť?! Kazíte nám to tu! Ak nemáte záujem naučiť sa to, tam sú dvere!" Zakričal Christian, učiteľ tanca. Ignorantsky sme prikývli a pokračovali v našej debate. Akýsi spoločný tanec nás absolútne netrápil.
,,Nie, to nie je dobrý nápad, Ayden!" Pokrútila som hlavou a snažila sa sústrediť na kroky, ktoré sme sa mali učiť.
,,Je to geniálny nápad. Myslíš, že nás s Dylanom neustále baví pozerať sa na toho idiota?!" Dohovoril, no namiesto krásnej otočky na konci, ma zhodil na zem.
,,Nehovor mu tak! A sústreď sa, debil!" Smiala som sa na nás, ale stále nemohla dostať z hlavy jeho nápad... DNES PÔJDEŠ K NEMU A VŠETKO TO VYRIEŠITE
,,Skús sa nad tým aspoň zamyslieť! Nie je lepšie dať to konečne do poriadku namiesto tohto dusna?" Opäť otočka a opäť pád. Tieto kroky sme nacvičovali asi pol hodiny a jediným nám to nešlo.
,,Bože, Ayden! Na konci ma máš chytiť!" Nedokázala som sa sústrediť na tanec, keď mi celú dobu ospevoval jeho skvelý nápad.
,,Tak pôjdeš?" Mlčala som a pokračovala v krokoch.
,,Kurva, princezná! Ty s ním nie si každý deň. Nevieš, ako sa správa!" A to som si myslela, že sa to dnes zaobíde bez nadávok.
,,Čo robí?" Zastavila som a na nejaký valčík sa mohla vysrať.
,,Nič. Teda okrem chlastu, nadávok a ničenia všetkého naokolo." Do riti, do riti, do riti.
,,Nerobil toto, keď..."
,,Áno, presne toto robil kvôli Izabell. Lenže tentoraz si jeho zmysel života ty. Tak si to kurva konečne uvedom!" Dohovoril a zostava, ktorú sme tak dlho nacvičovali, sa zrazu podarila. Viac sme sa však o téme Sam nebavili.

,,Tiež to ide. Nechceš pokecať?" Nechcem, ale musím. Musím ti vysvetliť, že to malo dôvod.
,,Jasné."
,,Tak ja radšej idem. Majte sa!" Riekla rýchlo Kassidy, objala ma a utekala za Willom, ktorý stál o pár metrov vedľa a s niekým debatoval.
,,Zvážila si môj nápad?" Znova sa ma spýtal Ayden. Za ten čas, čo sme tancovali, som stihla zvážiť pro a proti. Negatív bolo skutočne veľa: Pohádame sa, povieme si veľa zlého a rozídeme možno nastálo. Pozitíva? Len jedno jediné. Možno sa dáme do kopy a ja opäť uvidím ten jeho prenádherný úsmev a iskierky v očiach.
,,Chcem ísť." Usmiala som sa a mrkla naňho.
,,Čo ste vy dvaja zasa vymysleli?" Na to, ako to medzi nami bolo, sme sa správali veľmi uvoľnene. S nimi, mojimi chalanmi, sa zdalo vždy všetko lepšie. Možno preto, že mali každého na háku.
,,Princezná sa rozhodla, že konečne ukončí tie sračky, ktoré zažívame."
,,Vďaka Bohu. Ak ho dáš do poriadku, náš život bude kurva jednoduchší." Mala som upokojiť Sama a pritom ja sama som bola zvnútra zlomená. Zo slov, ktoré nám vyšli z úst a z tej doby, ktorú sme jeden bez druhého strávili.
,,Čo ak ma nebude chcieť vidieť?"
,,Spútame ho. A nerieš také chujoviny. Bože, poďme to zapiť! Veď ten kretén sa dá možno dokopy." Pokrútila som nad ním hlavou, keďže mi bolo úplne jasné, že chlast mal v sebe naposledy dnes ráno.
. . . . .
,,Už sa mi nemusíš ospravedlňovať Riley. To my sme tí kreténi." Mal pravdu, oni ma chceli zničiť, lenže moje svedomie mi nedalo.
,,Fajn, poďme teda na to." Otvorili sme dvere do domu. Okamžite ma zavalil zápach chlastu.
,,Doboha, čo ste tu robili?!" Chytila som sa za hlavu, keďže mi z toho puchu okamžite došlo zle.
,,My? To tvoj frajer!" Môj frajer. Môj Sam.
,,Kde vlastne je?" Predo mnou sa týčila priestranná obývačka s krásnym kozubom a do biela ladeným nábytkom. Všetko v tomto dome bolo nádherné, každá vec mala svoje miesto. Iba tie fľašky od alkoholu a krabice od pizze to kazili.
,,Matthews! Prekvapenie!" Zakričal na celý dom Ayden.
,,Idiot tupý!" Tresla som ho do ramena a viacej sa rozhliadla.
,,Bude vo svojej izbe." Prehovoril Dylan a odkopol plechovku.
,,Idem za ním." Vybrala som sa spomedzi odpatky ku schodom.
,,Nemali by sme odísť? Vieš, keby si chceli zajebať." Zašepkal Ayden, no aj z tej diaľky som ho začula.
,,Kretén, drž zobák!" Hodila som po ňom prvé, čo ma napadlo. Na jeho vždy dokonalo upravených vlasoch skončila plechovka od piva. Ten výkrik by prisahám bohu prebudil aj mŕtveho.
,,Ak by si tu bola za iných okolností, zabil by som ťa, krava!" Pokrútil nado mnou hlavou. Dylan sa na tom však schuti smial.
,,Aj ja ťa ľúbim." Poslala som mu pusu a vybrala sa po schodoch do Samovej izby. Myslela som, že ma tam pravdepodobne nečaká nič dobré. Mýlila som sa.
,,Sam?" Šepla som a opatrne otvorila dvere. Namiesto nahnevaného a zničeného chalana ma tam čakalo milé prekvapenie. On, môj Sam totižto spal. Len v teplákoch ležal na posteli a pokojne si oddychoval. Na nočnom stolku mu však postávala fľaška vodky, z čoho som usúdila, že ho netreba budiť. Nebol síce hore, neukazoval mi svoj úsmev a nádherné oči, no i tak som sa naňho nemohla vynadívať. Vyzeral ako anjel. Zrazu mi po tvári začali stekať slzy. Tak veľmi som ho chcela vybozkávať a porozprávať mu, že to bez neho viac nedávam, ale s jeho opitou verziou by to nemalo zmysel. Poslal by ma do riti.

Bez rozmýšľania som si k nemu ľahla. Hlavu som mala položenú na jeho hrudi, počúvala tlkot srdca a premýšľala nad tým, ako toto všetko dáme do poriadku.

Táto kapitola vznikla spontánne, keďže mi bolo ľúto, že sa príbeh o chvíľu končí, preto si nie som istá, či sa mi páči. Oplatí sa ju tu nechať?💛✨