VEDELA SOM TO!

3.

Umyla som si tvár a zahľadela sa na seba do zrkadla. Únava a stres z dnešnej skúšky boli očividné. Mala som chuť sa na všetko vykašľať a po včerajšku si ísť ľahnúť, lenže náš neustále vyzváňajúci zvonček mi pripomínal, že Kass na mňa 10 minút čaká pred domom.

Behom chvíle som zo seba spravila človeka a šla jej otvoriť.
,,Rada ťa vidím," zdôraznila každé jedno slovo a vošla dovnútra.
,,Mrzí ma to. Nestíham," ospravedlnila som sa a začala sa obúvať.
,,V pohode. Ako včera? Dostala si z neho dôvod tej nádhernej bitky?" zaujímala sa.
,,Nie, snažila som sa, ale....

Stačila som kľučku a bez zaklopania vošla do Leovej izby. Ležal na posteli a hľadel do telefónu.
,,Čo ten úsmev?" spýtala som sa pri pohľade na jeho spokojnú tvár.
,,Bude párty," odvetil a prísne na mňa zazrel.
,,Jasné, jasné. Mama sa nič nedozvie." Mrkol na mňa a posunul sa. Spokojná som si k nemu ľahla a spomínala na staré časy.
Neskutočné, ako rýchlo sme zostarli. Naše problémy už viac nie sú o neuprataných hračkách. Sme iní.
,,Spomienky bolia Riley. Nehľaď toľko do minulosti," zašepkal.
,,Tiež to robíš," zasmiala som sa. ,,Čo si mu urobil?" Zhlboka sa nadýchol a pohľad prilepil na stenu. Robí to vždy, ak sa chce vyhnúť rozhovoru.
,,Netreba sa v tom ďalej rýpať. Naše priateľstvo sa skončilo," uzavrel to.
,,Nepovieš mi to?"
,,Nepotrebuješ vedieť všetko. Chcem, aby si bola šťastná. Moje problémy ostanú mojimi."
,,Budeš v poriadku?"
,,My obaja," usmial sa, zavrel oči a ďalej sme to nepreberali.

,,Nič viac?" prevrátila očami Kass.
,,Nie! Zaspal. Myslím, že si to vyriešil."
,,V to dúfaj. Váš dom toho zažil veľa. Nepotrebujete ďalšie bitky."
,,Keby ich aspoň neprovokoval," povzdychla som si a vyšli sme na ulicu.
,,Má to v povahe. To nezmeníš."
,,A čo Will? Aké sú jeho črty?"
,,Naozaj chceš, aby som ti tu o ňom básnila?" zadívala sa zasnene.
,, Nemôže byť taký perfektný."
,,Zlatko," zamračila sa, ,,myslíš si, že po toľkom sklamaní by som si nedávala pozor?"
,,Toto hovoríš stále a nakoniec sa z každého vyvinul kretén," prekrížila som si ruky na hrudi.
,,Ale..."
,,Práve si priznala, že mám pravdu."
,,Nie. Will má najlepšie známky z ročníka, patrí medzi výborných hráčov hokeja, robí dobrovoľníka a..."
,,Okej, presvedčila si ma. Mám otázku? Kvôli čomu ho tak zbožňuješ?"
,,Nepočúvala si ma, jeho známky sú..."
,,Tak to nemyslím," prerušila som ju, ,,páči sa ti on alebo jeho unikátny život bez jedinej chyby?"
,,Riley, toto mi nerob. Samozrejme, že Will! Tieto veci sú len malé plus."
,,A on? Rozhýbal sa konečne?" zaujalo ma. Kass si s ním niekoľko mesiacov predstavuje budúcnosť a ten chalan pomaly nevie, že existuje.
,,Nie," zamrmlala, ,,totálne ma ignoruje. Som preňho vzduch."
,,Nerob si s tým starosti. Príde druhý Will," podporila som ju pri škole. Vošli sme dovnútra a namierili si to ku skrinkám. Všetko bolo po starom, krik, ohováranie a vraždiace pohľady. Zmena nastala pri najpopulárnejšej skupine školy. Môj brat medzi nimi nestál a jeho smiech nebol počuť na celú chodbu.
,,Príde mi to zvláštne, ako keby im chýbala časť tela," zasmiala sa Kass a vytiahla učebnicu španielčiny.
,,Čítaš mi myšlienky. Lea nikto nenahradí," odtrhla som pohľad zo skupinky chalanov a šli sme do učební.
,,Píšeme dnes niečo?" spýtala sa.
,,Myslíš tú matiku, na ktorú si pravdepodobne zabudla?"
,,Nie! Bože, koľká hodina?"
,,Cez druhú. Uvidíme sa, musím ísť. Držím palce," odbočila som do triedy francúzštiny a vybalila sa. Postupne začali dochádzať žiaci spolu s mojou spolusediacou Melanie.
,,Čauko," usmiala sa a prisadla si.
,,Ahoj Mel," odzdravila som ju a zahľadela sa na prichádzajúcu učiteľku.
,,Bonjour les étudiants!" riekla a sadla si za katedru. V triede zavládlo to nudné a mučivé ticho ako každé ráno.
,,Ak si pamätáte, minule sme písali test. Musím povedať, že som od vás očakávala viacej. Preberali sme to minimálne týždeň a niektorí zlyhali na primitívnych základoch. Sme na začiatku roka. Nepotrebujete si priemer pokaziť na jednoduchom učive. Všetci potrebujete dobré známky, aby sa vám ľahšie dostalo na vysokú. Sama som videla požiadavky na školách a s priemerom horším ako 2 sa na vaše vysnené univerzity nedostanete," vydýchla si z jej dlhého monológu, ,,Riley Thomson!" Postavila som sa, aby ma medzi všetkými videla. ,,Tvoj test bol priam ukážkový. Zatiaľ si ma nikdy nesklamala. Preto si od nej zoberiete príklad a o týždeň si to na tejto hodine napíšeme znovu. Snáď..." A to som si sadla. Myslím, že polovica triedy to prestala počúvať už dávno. Francúzštinu zbožňujem, ale tie citové reči našej profesorky sa občas ťažko znášajú.
,,Závidím ti," zašepkala Mel. Jej priemer z francúzštiny je úprimne chabý. Kedysi priznala, že ak by mala z tohto predmetu maturovať, odchádza zo školy.
,,Riley!" znova skríkla profesorka, ,,vidím, že sa bavíte. Bež mi prosím do kancelárie pre tie testy. Tebe opakovanie chýbať nebude." Ochotne som sa postavila a vyšla z triedy. Všade naokolo bolo ticho. Obrovská zmena. Prešla som dlhou chodbou až ku zborovni a jemne zaklopala. Dlho nikto nevychádzal. Napokon sa ukázala moja triedna. Odporná pani v stredných rokoch. Mala hnedé kučeravé vlasy zopnuté v uhladenom drdole a na sebe úzku čiernu sukňu s blúzkou.
,,Thomsnová!" skríkla, ,,dúfam, že máš pádny dôvod vyrušovať má takto skoro ráno." Áno, vždy je taká nepríjemná.
,,Ospravedlňujem sa," pre istotu, ,,ale pani profesorka Adamsova ma posiela pre testy. Bola by veľmi vďačná, ak by ste mi ich priniesli." Môj úsmev má stál príliš veľa námahy. Na chvíľu zmizla a ja som si mohla konečne vydýchnuť.
,,Nech sa páči. A Thomsnová! Opatrne s tým!" Neskutočne ma vytáča. Čo by sa asi mohlo stať 20 papierom.

Bez pozdravu, na ktorý už moje nervy nevystačili, som sa otočila na päte a chcela sa vrátiť späť do triedy. Na rohu ma zastavili chlapčenské hlasy. Konkrétne Sam a jeho banda. Nechcela som počúvať, ale ich rozhovor nebol o burgri alebo o škole. Bavili sa o mne.
,,Šibe ti? Ako to chceš spraviť?" riekol Dylan, známy hokejista z našej školy.
,,Leo bude pykať za všetko, čo spravil. Zničím ho cez jeho sestru, Riley Thomsnovú."

3. kapitola! Budem rada za každý komentár a vote.