Čauko! Ďakujem za prekročenie 50 tisíc prečítaní. Priznávam, od wattpadu som si dala na dlhší čas pauzu a na mojom profile sa neobjavil za poslednú dobu žiadny nový príbeh, tak ako som sľubovala. Veľa som premýšľala a dospela k dvom veciam:
1. Od septembra začne vychádzať môj úplne nový príbeh, ktorý si dúfam zamilujete. ❤️
2. Sam a Riley sa dočkajú pokračovania. 🥳Nie tak skoro, ani nie tento rok😅ale raz áno, ale pre tie z vás, ktoré ich milujú, tu mám menší úryvok, ktorý mi nedá nevydať ho:
.....
,,Vidno, že ho naozaj milujete. Ste teda po tom všetkom stále vo vzťahu?"
,,Na túto otázku momentálne neviem odpovedať, je to komplikované." Všimla som si jej prekvapený pohľad, no vzadu v dave ma čosi zaujalo omnoho viac. Tie sivo-zelené iskričky, žiarivý milujúci úsmev a vzdušný bozk venovaný priamo mne. Okamžite mi došlo, že náš príbeh ešte neskončil.
„Liam?“ Môj Sam bol tu! Hrča zaseknutá v hrdle, zimomriavky akoby ani neexistovalo teplo a moje srdce nalomené o to viac. Dávny pocit sa objavil, bol tu znova a ja som nevládala dýchať, rozprávať ani vravieť viac, než je skutočné, než som cítila, než by si zaslúžil počuť a chápať. Po toľkom čase tu opäť stál, dýchali sme rovnaký kyslík, kráčal ku mne, zostával len centimeter a zrazu... Zastavil, stál, hľadel, zhlboka dýchal a mňa sa zmocňovala panika. Nie je tvoj, opakovala som si, no sama dobre vedela, že nikdy neprestal byť. Jeho lačný pohľad, dychtivý, nedočkavý, prezrádzajúci, že všetko, tá minulosť, každé slovo. Achhh, boli sme príliš hlúpi, príliš sebeckí, príliš málo spolu.
„Nikdy som...“
„Ani ja...“
„Vieš, že si vždy bola..“
„Viem.“
Slová. Občas dokážu narobiť obrovskú bolesť, inokedy nie sú potrebné. Ako i dnes.
Pekný zvyšok prázdnin.💛✨
YOU ARE READING
VEDELA SOM TO!
RomanceOch, áno, nesmierne ju vytáčal. Až tak, že pomsta chutila sladko ako med, voňala sťa čerstvý hrnček kávy a vyzerala nehanebne lákavo. Pomsta bola len kvapkou v mori bolesti, ktorú spôsobil jej rodine. Problém bol v tom, že nebola jediná, kto prahol...
