VEDELA SOM TO!

51.

Je 1:26 a ja som práve dopísala kapitolu. Mrzí ma, že výjde až dnes. Snáď si ju užijete, i keď bolo jasné, že táto nie je jedna z tých šťastných. 😶❤️
Inak sa chcem ospravedlniť, ale v tejto kapitole je použitých veľa vulgarizmov.

,,Sam, ja..." Neviem, čo som chcela povedať, ako to zachrániť, ale došlo mi, že v ten moment sa náš vzťah rúcal nezastaviteľnou rýchlosťou.
,,Udrel som ťa niekedy?!" Zakričal a mne sa zastavil dych. Zúfalstvo v jeho hlase ma dorazilo. Puto medzi nami, ktoré i tak nikdy neexistovalo sa blížilo ku dnu, odkiaľ nebolo návratu.
,,Sam, mrzí ma..."
,,Kurva, Riley!" Koniec, nenávratný koniec sme mali priam zobrazený pred sebou. Skryl sa, neukazoval mi viac jeho práve ja. Stál tam Sam spred pol roka a oslovoval ma mojím menom. Už som viac nebola jeho kráska. Zo zúfalstva a strachu som sa ho šla dotknúť, ospravedlniť sa mu. Spraviť do riti niečo, čo by ho upokojilo. Chcela som sa vrátiť do toho dňa a všetko vziať späť.
,,Nedotýkaj sa ma, Thomsonová." Ustúpil odo mňa, akoby som bola to najhoršie, čo kedy videl.
,,Sam!" Vyšiel zo mňa prvý vzlyk. Hľadela som naňho prekvapene a nedokázala pochopiť, čo sa to deje.
,,Podviedol som ťa kurva niekedy?" NEVIEM.
,,Netuším!" Zakričala som naňho. Pretože v tomto som si nebola istá.
,,Ako si mohla?! Ja kretén som sa od každej držal ďalej a ty? Ty?! Si rovnaká sviňa ako tvoj brat! Ako som si s tebou mohol začať?"
,,Sam..." Viac som svoje slzy nedokázala udržať.
,,Povedz mi, čo som na tebe videl? Prečo si to do riti urobila? Nikdy som sa na teba nemal ani pozrieť. Čo som si myslel?"
,,Sam!" Prosím mlč. Už nerozprávaj. Nedalo sa vstrebať, čo všetko sa z neho dostalo.
,,Nie, máš pravdu, krv sa nezaprie!" Posledná kvapka k môjmu zrúteniu.
,,Drž zobák Matthews! Ako som mohla vedieť, že za mojím chrbtom nechrápeš s každou druhou? Nie si tým náhodou známy?" Vravela som hlúposti, nič z toho nemyslela vážne, ale nič lepšie ma nenapadlo. Jednoducho som potrebovala zastaviť jeho slová. Zabíjali ma zvnútra.
,,Ty si fakt krava! Jasné! Každý deň som za tvojím chrbtom preťahoval nejakú štetku a rovno ťa šiel zbiť. Taký som, však? Vďaka za pripomenutie!"
,,Sam, ja som..."
,,Mlč. Už drž hubu, prosím ťa. Mal som sa od teba držať ďalej. Veď sama si ma ignorovala. Prečo som to len nevzdal? Jaaj, viem. Lebo som debil. A navyše rád podvádzam a udieram frajerky!" Zakričal znova. Oči mal sklenené a hlas zastretý. Nedalo sa počúvať, čo mu vyšlo z úst. Bohužiaľ som musela chápať, ako veľmi som ho zranila. Lenže i on ranil mňa! Od začiatku vzťahu som musela žiť s vedomím, že ho jedného dňa stratím..
,,Sam, prosím, pochop ma!" Šepla som s plačom. Väčšia hlúposť ma bohužiaľ nenapadla.
,,Chápem to, veľmi dobre. Si len sviňa, presne ako tvoj brat!" Ničil ma každou ďalšou vetou a uvedomoval si to. Chcel svoju bolesť preniesť na mňa a darilo sa mu.
,,Videla som ťa!" Zhúkla som.
,,Čo si videla, ako ťa mlátim? Sorry, že si to nepamätám. Asi si si ma s niekým poplietla! Možno s Leom!" Najhoršie bolo, že v našej hádke odohrával veľkú rolu Leo, s ktorým ma Sam neustále porovnával. Obaja sme mu ublížili.
,,Videla som ťa, ako ponúkaš sex jednej babe!" Mlčal. Obaja sme boli ticho, keďže nám došlo, že máme pravdu. Zničili sme sa navzájom.
,,Toto nemá zmysel." Šepol po chvíli už pokojný. V jeho hlase však bolo niečo iné, než vždy. Vzdal to. Hodil náš vzťah do priepasti.
,,Sam..." Pokrútil hlavou. Nechcel ma počúvať. Moje srdce sa v tej chvíli nalomilo. Nemohla som tušiť, že to bude len začiatok nášho konca.
,,Sme narušení... Čo sme si mysleli, keď sme sa dali dokopy?"Zasmial sa a mne ešte viac vyšli slzy. Prečo sa mi to dialo?
,,Sam, prosím."
,,Nie, Thomsonová. Vybodni sa na to, sme stratení prípad. Načo bolo celé toto dobré?" Ubližoval mi, čím ďalej, tým viac. Nerob to, Sam, prosím.
,,Robíš si zo mňa žarty, Matthews? To ty si sa ma snažil celú dobu dostať? Zničil si mi vzťah s Leom a teraz toto? Obtočil si si ma okolo prstu a ja.." Musela som prestať rozprávať, keďže som mu práve priznala, že ma má v pasti. Ľúbim ho a ani nevie ako. Ak by som priznala viac, že viem o pomste, náš vzťah by skončil v hrobe.
,,Nemáš ďalej, čo povedať, však? Presne to je ten problém. Mali sme si dávno priznať, že je toto celé somarina." Zasmial sa. Seriózne sa jeho pery skrivili do úsmevu? Chce ma zabiť?
,,Sam..." Znova som prosila, dúfala, že je toto celé len nejaký hlúpy vtip.
,,Riley stačí, kurva! Neznášaš ma nie? Veď ťa podvádzam a bijem! Nesnaž sa zachrániť to, čo si dávno zničila."
,,Ste okej?" Vbehol von Ayden, čím sa naša hádka v momente prerušila.
,,Samozrejme, princezná je celá tvoja." Riekol mu a otočil sa na mňa: ,,My dvaja si nemáme viac čo povedať Riley Thomsonová." Moje srdce v ten moment na chvíľu prestalo biť. Konečne som si uvedomila, ako zasrane bolí láska a že sa neoplatí niečo také skúšať. Čo som nám to urobila Sam?
,,Princezná?" Ayden stál stále pri mne, i keď sa Sam dávno vyparil do tmy. Bezo mňa.
,,Ublížila som mu." Šepla som a rozplakala sa. Prečo to tak bolí? Uvedomenie si, že už mu nikdy možno nevbehnem do náručia a nepobozkám ho, ma trhá na kusy.
,,Princezná." Nech ma nechajú všetci žiť! Veď Sam je jeho priateľ. Pri ňom by mal dnes byť!
,,Potrebuje ťa." Vzlykala som a poriadne sa nepočula, ale Ayden prikývol a silno ma objal. Nezvládla som to. A on? Je to predsa môj najlepší kamoš. Asi. Kurva! Ničím som si dnes nebola istá. Ani oblohou nado mnou, samou sebou, nikým. Chcelo sa mi újsť pred svetom a dúfať, že príde on. SAM MATTHEWS. Už viac nie môj frajer, ale chlapec, ktorý sa na mňa díva s opovrhnutím a nenávisťou.
,,Riley!" Začula som Kassidy. Ayden sa odtiahol a vystriedala ho jej náruč.
,,Vie to, Kass." Obdarila ma ľútostivým pohľadom a silno držala. Nevedela, čo viac robiť, keďže ma na začiatku varovala. Nemala som sa zaľúbiť!
,,Čo sa stalo?"
,,Nič a všetko. Náš vzťah je... Teda nie je!" Ďalšie slzy, plač, nechápavý smiech? Asi z celej tejto situácie. Smiala som sa na sebe. Na svojej hlúposti a zamilovanosti. Ako som to mohla nechať zájsť takto ďaleko? Mali sme sa nenávidieť, čo po dnešku z jeho strany dokonalo sedí. Neznáša ma. Navždy mu budem pripomínať všetko, čím kedysi opovrhoval. Môjho brata. Veď sme predsa rovnakí.
,,Riley, on bude v pohode. Prejde ho to, ako vždy." Snažila sa ma utešiť, ale toto bolo iné. Tentoraz nepríde mojím oknom a nepobozká ma na čelo, ako ospravedlnenie. Nezasmejeme sa večer na našej smiešnej hádke pri romantickom filme a víne. Čo ak už nikdy nebude žiadne my?
,,Nie, zničila som mu povesť. Záleží mu na názoroch druhých." Sklopila som hlavu a snažila sa prehltnúť hrču v krku.
,,Čo ak to nie je pravda. Možno mu záležalo len na jedinom. Tvojom."
,,A ja som ho sklamala." Sklamala som jediného človeka, ktorého som kedy milovala.

Takže, môže byť? Som zvedavá na vaše názory. Komentujte, kritizujte. Prípadne dajte vedieť, čo sa páčilo a čo by ste zmenili.❤️🙏