VEDELA SOM TO!

38.

Po mesiaci:
,,Práve som vás porazila!" Smiala som sa chalanom. Nemali to so mnou hrať. Čo im nedošlo, že mám ako dvojča chalana? Veď sme celé detstvo hrávali tieto hlúpe videohry.
,,Nemusíš nám to pripomínať, princezná!" Hodil po mne Ayden vankúš a zapol ďalší level. Prehrával už po 7. krát a my s Dylanom sme sa na ňom zabávali.
,,Chceš ju zabiť? Vieš, čo by nám Sam spravil?! Udrel ho Dylan do ramena. Ich škárlenie ma veľmi bavilo. Boli ako deti.
,,Viem, stráži si ťa ako pes!" Pokrútil očami a dal mi pekne najavo, ako mu to príde trápne. Nuž, od nášho posledného bozku sa toho zmenilo neskutočne veľa. Je to iné ako predtým. Mám strach, ale cítim sa ako v skutočnom vzťahu, čo nie je dobré znamenie. Kassidy mi samozrejme nadáva, že sa to všetko vyvíja zlým smerom a mala by som to okamžite zastaviť, kým mi neublíži. Bohužiaľ jej neviem vysvetliť, že sa z toho vzťahu akosi neviem dostať. Sam sa mi tiež zdá úplne iný. Akoby v ňom žili dve JA. Občas mám pocit, že mi nedá pokoj, nevie sa odo mňa odlepiť a čím ďalej tým viac mi toto všetko robí ťažšie, no na druhú stranu mi občas príde veľmi uzavretý bez toho, aby komunikoval. Nevyznám sa v ňom a podľa toho, čo som pozorovala ani jeho kamaráti. Za tento mesiac sa z nás stali doslova najlepší priatelia. Lezú mi na nervy, no zároveň ich zbožňujem. Trávim s nimi strašne veľa času, čo mi nezabúdajú naši a Kass neustále pripomínať. Áno, uznávam, občas sa mi stane, že neprídem do školy, či som do večera v klube, ale známky si udržujem a poctivo sa pripravujem na vysokú. Teda, Sam ma pripravuje. I keď, jeho snaha vždy skončí buď pri šteklení alebo bozkávaní.
,,Pizza!" Skríkol z dverí Sam, ktorého som poprosila, či by nám nešiel zohnať jedlo. Prikývol. Ayden mi samozrejme nezabudol pripomenúť, že ma poslúcha ako psa a ja som nevedela, čo si o tom myslieť. Všetko by bolo fajn, ak by mi vždy do spomienok nevybehol problém zvaný POMSTA NA MOJE ZNIČENIE. Chalani sa môžu tváriť, ako moji kamaráti, ale skutočnosť môže byť... Veľmi krutá a bolestivá. Ale prečo si neužiť, kým odídem na výšku, však?
,,Skroť si láskavo to tvoje dievča..."
,,Zase ťa porazila?" Zasmial sa Sam nad Aydenovou poznámkou, načo Dylan prikývol a Sam vykročil ku mne. Zase sa dialo to čo vždy, keď sa ku mne približoval. Dych sa mi zasekol v hrudi a pohľad skončil v jeho očiach. Bolo to ako v spomalenom zábere a najhoršie bolo, že sa nedalo ovládať, ako sa cítim a čo sa so mnou deje. Tak veľmi som ho chcela nenávidieť a držať sa stranou. Prečo mi to nešlo? Prečo som priam prahla po jeho prítomnosti?
,,Som na teba hrdý, kráska." Tie slová povedal skôr pre seba, keďže som ich poriadne nevnímala. Skôr ma zaujímali jeho pery, ktoré sa skrútili do jemného úsmevu. Zrazu stál nado mnou, dvihol si ma do náručia, aby som si mohla obtočiť nohy okolo jeho hrudníka a pobozkal ma. Dlho, veľmi dlho a tak dokonalo. Pobozkal ma už toľkokrát, prečo to potom bolo posledný mesiac vždy tak perfektné? Nechcela som, aby to takto dopadlo, aby som sa pri jeho bozkoch zvíjala od vzrušenia, ale stalo sa a nešlo to zastaviť. Bolo to ako lavína, valiaca sa na mňa zo všetkých strán a bez vysvetlenia.
,,Nie sme v bordeli, vy idioti! Vypadnite do izieb!" Opäť Ayden. Bože, ako toho chlapca zbožňujem!
,,Dlho si žiadnu nepretiahol, či čo ti zas šiblo?!" Doberal si ho Sam, keď sa odo mňa odtiahol, mrkol na mňa a šiel rozložiť pizzu na stôl.
,,Trafil si. Klara mu nedala!" Zasmial sa Dylan, začo schytal poriadnu ranu vankúšom do brucha. Trocha sa prehol a o chvíľu bol v pohode.
,,Nie je to jedno? Nájdeš si inú." Nechápala som, čo ho zasa štve, keď má každý večer v posteli iné dievča. No potom na mňa Sam pozrel pohľadom, ktorým mi chcel naznačiť, že...
,,Nie! Nie! Neverím! Panebože, ono sa to naozaj stalo! Nesníva sa mi! Ty si sa zaľú..."
,,Opováž sa to vysloviť! Nič také sa nedeje. Len ma štve, že ma odmietla." Snažil sa to zakryť všemožnými spôsobmi, no ja som sa mu od nadšenia hodila okolo krku a smiala na celý dom. Náš Ayden sa zamiloval? Je toto vôbec možné?

V tej chvíli ma napadlo len jedno. Bude Sam niekedy schopný milovať? Viem, že to na mňa hrá, no niekedy tajne dúfam, že keby toto nebola len pomsta, hlúpa hra. Ak by sme sa...Nie, takto nesmiem uvažovať. Nemôžem sa zamilovať do chlapca, ktorý mi chce ublížiť. Čo by som to bola za idiota?
,,Okej, stačí! Ak si si nevšimol, je to moja frajerka!" Odtrhol nás od seba Sam, chytil ma majetnícky za ruku a šiel so mnou k stolu.
,,Na ako dlho? Vieš, požičal by som si ju. Je prítulnejšia ako Klara." Ayden ho provokoval a Sam sa samozrejme nechal. Nerozumel tomu, že tento chlapec sa pre fóry narodil?
,,Na dlho!" Zabíjal ho pohľadom, zatiaľ čo ja a Dylan sme sa na tom bavili.
,,No tak, kámo. Buď v pohode. Riley by s týmto idiotom nevydržala ani deň." Konečne prehovoril ten rozumnejší kamarát. No v jeho tvrdení sa neskrývala úplná pravda. Ako frajera by som samozrejme Aydena nezniesla, ale žiť s ním v jednej domácnosti ako najlepší kamaráti by mi nerobilo problém.
,,Ako to môžeš vedieť?" Opäť Ayden a jeho zmysel pre humor. Čudujem sa, že tí dvaja ho ešte neposlali do kelu.
,,Ayden, naozaj zavri hubu!" Vôbec sa v tom Samovi nevyznám. Od začiatku to bol predsa idiot, ktorému bolo jedno, čo so mnou je a teraz tu žiarli na Aydena, ktorý len žartuje? Ako sa mám v jeho správaní vyznať?!
,,Fajn, už som ticho!" Dvihol ruky do obranného gesta. ,,Daj sem tú pizzu!" Schmatol krabicu a pustil sa do jedla. My sme sa k nemu s neskrývaným hľadom pridali.
. . . . .
,,Inak, volal mi Will, či máme cez jarné prázdniny program. Vraj má voľnú chatu, čiže..." Začal Sam novú tému.
,,Bože, konečne sa poradne spijem a Klara bude fuč!" Usmial sa hrdo Ayden svojmu nápadu, začo dostal od Dylana veľmi náučnú reč. Ten chalan zažil, aké to je byť zaľúbený. A podľa jeho slov som pochopila, že to nepraje nikomu. Nemôže byť predsa láska taká bolestivá, či?
,,Pôjdeš, kráska?" Obrátil sa na mňa Sam s prosbou v očiach.
,,To nemôžeš odmietnuť, princezná. Vidíš ten pohľad?! Hotové šteniatko!" Samozrejme, že ho udrel do ramena a pokrútil nad ním hlavou.
,,Jasné, že pôjdem. Nemôžem tam predsa nechať ísť Dylana samého s vami dvoma." Začala som sa smiať. Ayden sa pridal, i keď to bolo myslené aj naňho, čo mu bolo pravdepodobne jedno.
,,Zachránila si mi život." Ozval sa Dylan, no na Samovej tvári bola vidieť nepríjemná emócia. Chvíľu mi trvalo, kým som prišla na to, že žiarli. Asi. Hneď som sa postavila, sadla si naňho obkročmo a jemne ho pobozkala. Vedela, že nič z toho som nemyslela vážne.
,,Nenúť ma žiarliť, kráska." Šepol mi do vlasov a tuho ma objal.