VEDELA SOM TO!

24.

Škola sa dávno ponorila do nepríjemného ticha. Bolo počuť len moje kroky pomaly blížiace sa na hodinu matiky. Premýšľala som, či sa na to nevybabrem, ale poctivá stránka mojej osobnosti to okamžite zavrhla. 
,,Thomsonová, aký je dôvod vášho meškania?" Chcela počuť pravdu, má ju mať.
,,Naozaj je mi to ľúto, pani profesorka, ale frajer bol na mňa nehnevaný," neušli mi prekvapené pohľady učiteľky a spolužiakov, vrátane Kass.
,,Okej, dúfam, že ste si vyriešili vzťahové dráma a ak dovolíte, konečne sa presuňme k rovniciam." Zamračila sa a otvorila prezentáciu s novou témou.
,,Čo si mu spravila?" Šepla mi Kassidy a zapisovala si poznámky. Rýchlo som si vytiahla zošit a pokúšala sa dobehnúť zameškaných 5 minút.
,,Nič, len miesto pokojného poobedia budem tráviť čas na hokejovom tréningu."
,,Sam ťa pozval na zápas?" Rozžiarili sa jej oči ako malému dieťaťu.
,,Hej. Po mojom odmietnutí sa skoro psychicky zrútil," prevrátila som očami a podala jej ceruzku, keďže jej chýbala.
,,On? Pán dokonalý?"
,,Teda, až potom, čo som nazvala hokej športom pre neinteligentných." Kass sa začala smiať a chápavo prikývla. Pozná môj názor k tej stupídnej hre.
,,Dobre si mu naložila." Bola jej posledná veta, kým sa do nás "neoprela" profesorka.
,,Dievčatá, ak ste si nevšimli, sme na hodine. Vaši spolužiaci sa majú chuť vzdelávať. Ak sa vám tu nepáči, prosím, tam je východ."
,,Stíšime sa, sľubujeme." Odvetila za nás Kass, no napokon mi šepla, aká to je fúria.
Podobne pokračovala celá hodina. Zvyšok vyučovania som nedokázala prestať myslieť na sľub, ktorý som dala Samovi. Nechcelo sa mi tráviť 2 hodiny na hlúpom tréningu. Zajtra píšeme test. Myslím si, že sa dá poobedie využiť aj produktívnejšie.

Jediná Kass ma z tejto nepríjemnej nálady vytiahla, keď sme po škole prišli ku mne domov.
,,Čo keby som šla s tebou?" Napadlo ju, keď si dávala dolu helmu.
,,Prečo by si to robila?" Nemusela som premýšľať dlho, aby mi došlo, že tam nechce ísť kvôli mne. ,,Okej, chápem. Kam ide Will, ideš aj ty." Pokrútila som hlavou a vstúpila dovnútra.
,,Skús ma pochopiť!" Naliehala.
,,Akosi mi to nejde." Mykla som ramenami a napustila si v kuchyni pohár vody. Vďakabohu doma nikto nebol a naše hlúpe dievčenské rozhovory zostali skryté medzi štyrmi stenami.
,,Až sa zamiluješ," zahľadela sa pred seba a mne bolo jasné, koho si predstavuje.
,,Drahá Kass. To nejaký čas potrvá. Najprv musím vyriešiť problém menom Sam."
,,Chudák," zasmiala sa, ,,nenazývaj ho tak."
,,Môžeš sa ho prestať prosím zastávať?" Hodila som po nej vankúš z pohovky.
,,Smiem teda ísť?" Odignorovala moju otázku.
,,Prečo sa vôbec pýtaš? Vieš, ako mi to všetko uľahčíš? Nebudem trpieť sama."
,,Príliš to podceňuješ. Uvidíš, zabavíme sa."
,,Jasné," prikývla som ironicky hlavou a rýchlo sa bežala do izby prezliecť, aby sme ten tréning stihli. Skončila som pri legínach a hrubej mikine.
,,Chceš zmrznúť?" Ukázala na mňa pri príchode do obývačky.
,,Z môjho outfitu obavy nemám. Skôr ma zaujíma, ako prežijem 2 hodiny v blízkosti Sama a môjho brata."
,,Na toho idiota som úplne zabudla," došlo jej, že aj Leo hráva hokej.
,,Ja tiež. Divím sa, že sa tam nepozabíjali."
,,Dnes sa toho možno dočkáš," nasadila svoj lišiacky úsmev a otvorila dvere von. Okamžite na mňa doľahol studený vzduch. Radšej som si na seba hodila bundu a mohli sme vyraziť. Motorka radšej ostala doma a šli sme maminým autom.
,,Vďakabohu za to, že tvoji rodičia chodia do práce spolu."
,,Hej, tiež si neviem predstaviť cestu medzi týmto snehom bez vyhrievaných sedadiel." Zaborila som sa hlbšie do sedačky a sústredila sa na premávku.
,,Vieš vôbec, kde to je?" Spýtala sa Kass, keďže sme tam šli prvý raz.
,,Áno, bývam tu celý život. Štadión snáď zvládnem nájsť."
,,Okej, okej," dvihla ruky do obranného gesta a chvíľu mlčala.
,,Nevedela som, že je Will v hokejovom tíme," začala som novú tému, keďže ma to ticho začínalo štvať.
,,Dúfam, že mu nebude vadiť, že som prišla," mrmlala si svoje a moju otázku úplne vytesnila.
,,Poteší sa." Mrkla som na ňu a auto zaparkovala pred hokejovú halu.
,,Poďme na to," zhlboka sa nadýchla, vystúpili sme z auta a vošli dovnútra.
,,Dievčatá, vás tu vidím prvýkrát. Prišli ste pozrieť Lea?" Zastavil sa pri nás tréner.
,,V podstate hej. Chcem dať hokeju druhu šancu," usmiala sa Kass a pomedzi rozhovor vyhliadala svojho vyvoleného.
,,To ma teší." Ospravedlnil sa a vrátil sa na ľad. Môj pohľad okamžite spočinul na dievčatách sediacich v hľadisku. Na sebe mali tričká s číslami dresov ich favoritov a v rukách plagáty s chalanskými menami.
,,Vysvetli mi dôvod nášho príchodu. Nemá tu dostatočné množstvo fanyniek?" Spýtala som sa podráždene.
,,Okej, priznávam, nečakala som všetky tieto..." Nevedela nájsť slová.
,,Krásky?" Zasmiala som sa nad ich zmalovanými tvárami.
,,No, hej." Prikývla s miernou panikou.
,,Kass, vykašli sa naňho. Máš tu mňa. Ideme si užiť zápas," schmatla som ju po rameno a vyrazila si sadnúť. Sam si ma okamžite všimol a poslal mi bozk. Falošne som sa naňho usmiala a začala ho ignorovať.
,,Ak by som nepoznala pravdu, strašne ti závidím."
,,Ver mi, nemala by si veľmi čo. Flirtuje, kade chodí." Spomenula som si na dnešok a brunetu, ktorú si odchytil na chodbe.
,,Čo si čakala? Je to Sam Matthews." Mala pravdu. JE TO SAM MATTHEWS.
,,Práve strelil do bránky!" Oznámila mi.
,,Mám začať skákať od radosti?" Spýtala som sa pri pohľade na všetky tie dievčatá tešiace sa pre hlúpu hru.
,,Myslím, že áno." Mykla ramenami. Nesmelo som sa postavila a začala tlieskať.
,,Ideš!" Zvýskla som a radšej si rýchlo sadla.  V ten moment som na sebe pocítila neskutočné množstvo vražedných pohľadov vrátane môjho brata na ľade. Doteraz som si ho nevšimla.
,,Myslím, že sa potešil," zhodnotila Kassidy. Vyhľadala som Sama a videla ako sa usmieva a niečo šepká Dylanovi.
,,Samozrejme, že sa teší. Veď som sa doňho zamilovala," riekla som ironicky a nazrela do telefónu. Prišla mi nová správa.
,,Pozri na tam toho. Nie je to ten chalan, čo si ho spomínala?" Zaostrila som chalanovu tvár, čo mi okamžite vyrazilo dych.
,,Odkedy hrajú..." Stále mi nedochádzalo, čo vidím.
,,Odkedy hrajú šprti hokej? Neviem, ale v tom drese je dosť sexi." Tiekli jej slinky nad Teom. V tej chvíli mi jedno došlo.

,,Počul som vás. S tým hokejom si to mierne prehnala," zasmial sa...

,,Preto sa ho zastával," vravela som si nahlas pre seba, ,,do riti!"
,,Musím povedať, že vyzerá..." Rýchlo som jej zavrela ústa dlaňou a prikývla.
,,Viem, vidím." Pri pohľade naňho som si uvedomila, prečo ho Teo toľko neznáša. Hokej je nepríjemný šport. Kto vie, čo mu Sam všetko urobil.
,,Chápem, že si bola nehnevaná, že mu Sam zasadol. Prečo si však nespomenula jeho vzhľad?" Narážala naňho Kass celý zápas.
,,Nejako mi to bolo jedno. Podstatná pre mňa bola..."
,,Ja viem, ja viem. Tie tvoje známky." Skočila mi do reči a konečne upriamila zrak na svoj úlovok.
,,On si ťa všimne. Nemusíš sa báť." Oprela som sa o ňu a zavrela oči. Nebavilo ma to. Zo zvuku puku, korčúľ narážajúcich o ľad a výkrikov dievčat má začínala bolieť hlava.
,,Dievča, Sam strelil do brány." Oznámila mi. Opäť som musela vyskočiť na nohy, pískať a tešiť sa z jeho úspechu.

Po zápase sme pri šatni čakali na chalanov. Medzi prvými vyšli hráči, ktorých som videla len občas v škole. Sam a jeho parta sa stále neukázali. Začínalo ma to znervózňovať.
,,Neverím, že si prišla!" Ozval sa chlapčenský hlas. Dvihla som sa z lavičky, na ktorej sme čakali a zazrela naňho. Stál tam Teo.
,,No, hej. Prišla," mykla som ramenami a vybrala sa k nemu. Kass stála za mnou a pozorovala nás.
,,Bude Matthews v pohode? Nechcem, aby si mala kvôli mne problémy." Bol milý, že sa staral o to, aby sa na mňa frajer nenahneval.
,,Jasné, pochopí to. Nevedela som, že hráš hokej?"
,,Sama si povedala, že je to šport pre neinteligentných. V tej chvíli som asi stratil chuť sa ti s tým chváliť." SOM SPROSTÁ!
,,Neber to v zlom. Ty si jasný príklad opaku."
,,Vďaka! A ako to, že ste tu?"
,,Chcela som mu spraviť radosť. Netušila som, že ťa tu stretnem." Zahľadela som sa zaňho s obavou, či sa Sam nevracia.
,,Ani ja som si nemyslel, že sa tu objavíš. Príď aj nabudúce, mali sme motiváciu hrať." Polichotil mi. Pravdepodobne mu nevadilo, že mu môže Sam jednu vlepiť. Potešilo ma, že sa aj s týmto rizikom so mnou stále rozpráva.
,,Myslím, že motivácie ste mali dosť." Ukázala som na všetky tie zmalované tváre čakajúce na najväčších borcov zo školy. Na Sama, Dylana a Aydena.
,,Tie sú tu každý deň. Čudujem sa, že ich to stále baví."
,,Hovorila som, že je hokej šport pre neinteligentných. Je jedno, či si hráč alebo divák."
,,Veru. Ale radšej idem. Rád som s tebou pokecal." Otočil sa, mrkol na mňa a zmizol von.
,,Nápodobne," zakričala som za ním a pozrela na moju najlepšiu priateľku.
,,Našli sme ti frajera!" Zvýskla od radosti a objala ma.
,,Čože? Nie!" Popierala som to. Ako kamarát bol naozaj dobrý. Ale nič ako zimomriavky, či motýle v bruchu som pri ňom necítila.
,,Dievča, to preberieme potom. Ide ti frajer." Povzdychla som si a uvidela ho, ako sebavedomo kráča rovno k nám ignorujúc všetky tie zaľúbené dievčatá. V jednej chvíli mi ich bolo ľúto. Aspoň Ayden sa pri nich na chvíľu pristavil.
,,Teší ma, že si tu." Vtiahol ma do svojho objatia. Nadýchla som sa a ucítila jeho špecifickú vôňu.
,,Urobila som to pre teba," zaklamala som a tešila sa, ako odtiaľ čo najskôr vypadnem.