Od včera večera bol akýsi tichý. Príliš premýšľal. Videla som na ňom, že zvádza vnútorný boj. Niečo ho trápilo a ja som mu opäť nemohla pomôcť. Nikdy nehovoril o svojich emóciách. Vlastne ani nemohol, ale dívať sa naňho takéhoto utrápeného bolelo aj mňa. Cítila som potrebu rozveseliť ho, nejako rozptýliť, len aby sa mu na tvári opäť pohrával ten bezstarostný úsmev. Iba teraz v spánku vyzeral, že ho všetky problémy opustili a znova je to ten starý Sam. Včera sme spolu popíjali whiskey až do pol piatej. Len tak v tichu bez zbytočných slov sme hľadeli jeden na druhého a utápali sa v alkohole. Obaja sme mali svojich starosti dosť a chápali sme, že občas je ticho viac k úžitku. Bozk, ktorý mi v to ráno neskôr dal ma skoro zabil. Vyzeral, že sa ma bojí dotknúť, nejako mi neuškodiť a pritom jeho prítomnosť bolo to najdôležitejšie, čo som v daný moment potrebovala. Len cítiť, že je so mnou a ešte sa ma nechystá opustiť.
Dvere sa začali otvárať, dnu vošla Kass a ľahko sa usmiala. Sam mi zaspal na nohách a ja som mu jemne hladila vlasy. Nemohla som od 5 spať a navyše, skúmať jeho krásnu tvár bolo omnoho zaujímavejšie.
,,Nechceš sa ísť najesť? On ti nikam neodíde." Šepla a sadla si ku nám na posteľ. Sam stále pokojne oddychoval, ani ním nehlo.
,,Máš pravdu." Klamstvá, ktoré mi vychádzajú poslednú dobu z úst, budú na konci bolieť hlavne mňa. Pretože to bol môj najväčší strach, že ak ho nechám samého, opustí ma. Bola som priam paranoidná. Lenže bolo to, ako keď ste vážne chorý. Ste z toho vystrašený, ale nemáte ani tušenia kedy príde váš koniec. Nezomierala som, ale ten pocit nevedieť ma ničil.
,,Poď." Chytila ma za ruku a vyviedla z izby. Ovalila ma dokonalá vôňa.
,,Robila si palacinky?" Ihneď mi napadlo.
,,Hej. Špeciálne pre teba. Ako ste na tom?" Myslím, že whiskey, ktorú sme včera nechali na kuchynskej linke, jej vypovedala mnoho. Táto otázka bola skôr rečnícka.
,,Netuším." Mykla som ramenami a obliekla si mikinu, ktorá bola na vešiaku pri dverách. Z kuchyne na mňa doliehal Aydenov smiech. Ihneď som mala lepšiu náladu. Ayden sa totižto často nesmeje. Väčšinou je sarkastický a nahnevaný na celý svet. Nemôžem ho odcudzovať, pretože som si istá, že to nemal v detstve ľahké. Nikdy mi o tom nerozprával, ale tuším to, keďže sa vždy pri debatách o rodine vytratí. I Sam to tak má. Veď jeho rodina nie je skoro stále doma. Ak by nemal fotku v izbe, nikdy by som napríklad nezistila, že má sestru.
,,Pozrime, kto sa to prebral. Spiaca princezná, kde si nechala princa?" Naozaj mal dobrú náladu, čím vyčaril úsmev aj na mojej tvári.
,,Dospáva opicu." Podišla som k nemu a objala ho. Najviac som potrebovala podporu od svojho najlepšieho kamaráta. Viem, že ho to prekvapilo, no po chvíli ma stisol rovnako silno.
,,Dá sa dokopy, uvidíš." Šepol mi do vlasov. Na začiatku som si myslela, že je Ayden len namyslený parchant, dnes v ňom vidím omnoho viac.
,,Dobre, vy dvaja. Stačí! Aby Sam nezačal žiarliť!" Upozornil nás Dylan, keďže bol Samov najlepší kamoš a dával pozor, aby mu niekto neublížil viac, ako doteraz.Odtiahli sme sa a obaja sa pustili do palaciniek. Nepáčilo sa mi ticho, ktoré v kuchyni panovalo.
,,Čo dnes plánujeme?" Začala som tému a obzerala sa po každom z nich. Will s Kass sedeli v tesnom objatí na gauči, Lara niečo študovala v telefóne, Teo umýval riad, Dylan hral akúsi videohru a Ayden jedol. Pohľad, ako sú všetci pokope a šťastní mi zrazu prišiel, ako najlepšia vec, čo sa mi mohlo stať. Možno ma bude koniec so Samom bolieť, ale vďaka nemu som získala najlepších priateľov. Niekde vnútri som si totiž bola istá, že aj po tom všetkom by sa títo ľudia z môjho života len tak nevyparili. Strávili sme spolu kopu času, ktorý sa nedá vymazať.
,,No čo asi? Tuto Kass mi sľúbila vírivku." Vyhľadal ju v miestnosti Ayden, aby jej dal jasne najavo, že sa svojho nápadu nemieni len tak vzdať.
,,Súhlasím, dnes ma nikam nedostanete." Pridala som sa k jeho názoru. Vpodstate všetci súhlasili.
,,O čo som prišiel?" Objavil sa vo dverách on. Môj frajer. Na sebe mal len sivé tepláky, čiže mi okamžite padol zrak na jeho vypracovanú hruď a brucho. Pri každom nádychu sa mu napli svaly, čím mi spôsoboval zimomriavky. Vlasy mal rozhádzané na všetky strany a zvláštne sa na mňa díval. Inak, ako všetky tie dni predtým. Páčilo sa mi to.
,,Dnes žiadna túra, brácho." Oznámil mu skvelé novinky Dylan počas hrania tých hlúpych videohier.
,,Len relax a chlast!" Pridal sa Ayden. Sam sa na nich zo srdca usmial. Mal ich veľmi rád, aj keď mu neustále liezli na nervy.
,,Daj s tým už pokoj!" Myslela som, že pôjde rovno ku chladničke a dačo si vyberie, no on si to zamieril ku mne.
,,Na chvíľu si ju požičiam." Schmatol ma za ruku a vyviedol z miestnosti preč. Rýchlo som vyhľadala Kass. Na tvári mala rovnaký výraz ako ja. PREKVAPENÝ. Vyšli sme na chodbu a zatvorili za sebou dvere. Nevedela som, čo si o tom myslieť. Navyše, pri jeho nahej hrudi sa mi nedalo príliš sústrediť.
,,Je všetko v..v... poriadku?" Zakoktávala som sa a musela si dať veľký pozor, aby som s ním udržala očný kontakt.
,,V najlepšom." Lišiacky sa usmial a zohol sa k mojim ústam. Pomaličky sa ich zmocňoval, kúsok po kúsku. Jeho ruky skĺzavali k mojim bokom, moje k jeho kučierkam...
. . . . .
Zvyšok dňa prebiehal skvelo. Všetci sme sa natlačili do vírivky. Ja sediaca a natesno nalepená k Samovi. Pili sme, rozprávali sa, smiali a neskôr večer pobalili a šli domov. Sam si ma pred mojim domom tak ako vždy pritiahol čo najbližšie k sebe, náruživo pobozkal, vynadal Aydenovi za moju prezývku a v mojom vnútri sa usadil pocit, že je opäť všetko tak, ako má byť.Užite si! 💛
YOU ARE READING
VEDELA SOM TO!
RomanceOch, áno, nesmierne ju vytáčal. Až tak, že pomsta chutila sladko ako med, voňala sťa čerstvý hrnček kávy a vyzerala nehanebne lákavo. Pomsta bola len kvapkou v mori bolesti, ktorú spôsobil jej rodine. Problém bol v tom, že nebola jediná, kto prahol...