VEDELA SOM TO!

33.

,,Tieto Vianoce ma skutočne vyčerpali. Nezvládam sviatky." Vzdychla som si a hľadela do stropu.
,,Aj mňa skoro zabila babkina spoveď." Pridal sa ku mne Leo. Ležali sme v obývačke vedľa seba, pozerali už 3 krát Home Alone a vyjedali mamine tvrdé medovníky.
,,Mal si si niečo vymyslieť. Čudujem sa, že nedostala porážku, keď si sa jej pochválil, že si sa..." Vrazil mi do úst ďalší medovník a ľahol si mi na kolená. Náš vzťah sa zlepšil. Stačili 3 dni, aby sme boli zavretí v jednej domácnosti a boli z nás perfektní parťáci.
,,Potrebujem odtiaľto vypadnúť. Vyraziť do Európy a aspoň rok sa nevracať." Dlho sa mi nezveroval so svojimi pocitmi, ale niekde vo vnútri som vedela, že musí mať dôvod odtiaľto odísť. Vypadnúť z tohto posraného mesta a začať nový, lepší život. Myslím, že každému bolo jasné, že Leo niečo skrýva, ale pýtať sa ho bolo zbytočné.
,,Môžeš skúsiť vysokú. Budeš 4 roky pomimo, možno získaš štipendium a..."
Opäť ten istý krok. Umlčať ma medovníkom.
,,Dráha sestrička, vieš si ma prestaviť robiť skúšky a dostať štipendium? Veď to je totálna somarina." Útočil, ale vo vnútri vedel, že na to má. Leo bol totižto rovnako ponorený do literatúry, ba možno viac ako akýkoľvek spisovateľ. Miloval to, ale nikdy nepriznal. Ako mladší chcel byť novinárom, dnes je jeho snom stratiť sa z povrchu zemského, čo ma veľmi mrzí.
,,Vieš, že ťa podporím pri akomkoľvek rozhodnutí. Ale nezahoď šancu, ktorú máš." Vstala som, usmiala sa naňho a vyparila sa do svojej izby. S kassidy sme sa dohodli, že mi zavolá a dá vedieť, ako pokročila pri Willovi.
,,Vrav, vie to?" Ihneď som ju obdarila mnohými otázkami.
,,Kedy si naposledy vymenila tepláky za niečo poriadne?" Nereagovala na moju otázku, ale na outfit, ktorý pozostával s obyčajných sivých teplákov, oversize čierneho tričká a vysokých teplých ponožiek. Vlasy som mala v obyčajnom drdole, keďže som nikam neplánovala ísť.
,,O mňa sa nestaraj, čo ty?" Prehodila som tému a sústredila sa na jej odpoveď.
,,Máme sa stretnúť, asi chce pomôcť."
,,Skvelé. Výborná príležitosť, ako mu..." Samozrejme, že ma nenechala dorozprávať, keďže si to určite rozmyslela.
,,Nepoviem mu to." Tu to máme.
,,Prečo? Kassidy, nepochopila si, že takto to nejde. Nemôžeš sa dobrovoľne ničiť!" Chcela som jej dobre, poradiť, ale ona si stále šla svoje.
,,Nemôžem mu to povedať, chápeš?" Láska dokáže s ľuďmi robiť divy, aj s ich náladami, či priateľstvami.
,,Znič sa." Vzdychla som si a premýšľala, čo sa stalo, že si to zrazu takto premyslela.
,,Ak sa to dozvie, stratím ho." Vyšlo z nej po chvíľke. Konečne dávalo zmysel, prečo sa takto správa.
,,Si si istá, že sa ako jeho kamarátka zvládneš pozerať, keď sa bude bozkávať s frajerkou? Keď ťa jej bude predstavovať? Keď jej bude hovoriť slová, ktoré by si chcela počuť? Dávať kvety, ktoré si vyberala. Alebo jej písať milujem a ty budeš pritom?" Bola som priama, ale ona musela pochopiť, že nie je jednoduché takto sa trápiť navždy. Kedy pochopí, že on má právo vedieť pravdu.
,,Máš pravdu. Nezvládnem to, ale radšej budem po večeroch plakať do vankúša, ako ho od seba úplne odstrihnúť."
,,Mrzí ma to, Kassidy." Šepla som jej. Asi si úplne neviem predstaviť, ako sa cíti v jeho prítomnosti, preto nemám právo posudzovať jej správanie.
,,V poriadku. Viem, že mi chceš len dobre. Ďakujem." Usmiala som sa na ňu a šla otvoriť novú tému, keď na ňu začala kričať z dola teta Klaudia, že musí ísť upratať riad. Rozlúčila sa so mnou a položila. Chcela som sa vrátiť za bratom, ale niečo poriadne tresklo, až mnou myklo. Uvedomila som si, že mi do okna niekto hádže kamene. Poriadne balvany.
,,Ktorý idiot..." Začala som kričať, kým mi do očí nevpadli traja chalani. ,,No jasné." Pokrútila som hlavou a otvorila okno.
,,Čauko kráska," začal Sam ako prvý a usmieval sa na mňa od ucha k uchu. Čo ten chalan ešte neurobí...
,,Čo chceš?" Začala som nepríjemné. Myslela som, že len vo filmoch sa toto robí. Chalani sa očividne inšpirovali.
,,Chceli sme ťa zobrať von." Prehovoril tentoraz Dylan.
,,Všetci traja?" Ukázala som na nich a dúfala, že odpoveď bude záporná. Opak bol bohužiaľ pravdou.
,,S radosťou, princezná." Ayden pri mne používal veľmi rád iróniu a dnes tomu nebolo inak.
,,Debil." Tresol ho Sam po chrbte, začo dostal od chalanov nechápavý pohľad. Smola chlapci, je síce falošný, ale stále to je môj frajer, čiže ma musí brániť.
,,Radšej nepôjdem. Majte sa." Zabuchla som za nimi okno a ďalej to neriešila. Zaujalo ma špinavé zrkadlo, ktoré som sa rozhodla umyť. Vybrala som vlhčené utierky a šla sa zohnúť, keď sa mi okolo pásu obmotali jeho ruky. Dalo sa to čakať, že sa tak skoro nevzdá, ale nemusel liezť až ku mne do izby. Zase.
,,Máš dokonalý zadok." Šepol mi do ucha, začo som ho tresla do ramena. Prvý raz mi povedal niečo takéto a dosť ma to prekvapilo .
,,A ty otrasných kamarátov." Nedala som sa.
,,Mysleli to dobre, chcú ťa spoznať. Zistiť, že si..."
,,Nie. Nepotrebujem to počúvať. Nemám záujem Sam. Pozri sa, ako vyzerám. Nemám umytú hlavu a absolutne sa mi nechce s vami tráviť deň v tejto zime niekde na moste s fľašou v ruke." Všetko som to naňho rýchlo vysypala a čakala, čo zas vymyslí, aby ma presvedčil.
,,Jeden večer. Len jeden. Nič viac." Prosil ma ako malý, ale ja som nechcela spoznať ďalších namyslených a falošných ľudí.
,,Bože, fajn. Jeden. A teraz bež, potrebujem sa prezliecť." Prikývol a zmizol. Presne tak ako aj prišiel. Oknom.

Po 10 minútovom prezlečení, ktorému som veľmi nedala, keďže to skončilo pri teplákovej súprave a hrubej bunde, som sa učesala a zliezla dole.
,,Kam si sa vybrala v takej zime?" Zastavil ma Leov ospalý hlas.
,,Sam ma berie von." Odvetila som a začala sa obúvať. Až potom mi došlo, že môže nastať výbuch. On však len prikývol a s neskrývaným smútkom pozrel späť na TV.
,,Maj sa, braček." Riekla som mu do ticha a vyšla von, kde na mňa všetci traja čakali.
,,Že ti to trvalo, princezná." Liezol mi na nervy. Prezývka, ktorou mi vravel tiež.
,,Ayden!" Znova ho upozornil Sam.
,,Ja s ňou nebudem..."
,,Nepáči sa ti? Zvládneme to tu aj bez teba, ZLATKO." Usmiala som sa na naňho a chytila Sama za ruku. Dylan provokačne zapískal a udrel ho do ramena.
,,Idioti," pokrútil nad nami hlavou a nastúpil do auta. Všetci sme sa na ňom zasmiali a tiež vstúpili. Ayden riadil a ja som sedela vzadu s Dylanom.
,,Dlho sme sa nevideli." Začala konverzáciu, ktorú tí dvaja vpredu nemohli cez hlasnú hudbu počuť.
,,Dúfala som, že to tak zostane." Nebola som príjemná, ale Sam vedel, ako ich veľmi nemám v láske. Dylan to však nebral vážne. Schuti sa zasmial a venoval sa svojmu telefónu.
....
O 5 minút sme už sedeli v hlučnom klube, ja so Samom oproti nim dvom, pili drink a skúmali jedálny lístok.
,,Fakt neviem, majú tu toho toľko." Sťažovala som sa svojmu frajerovi, ktorý mal dávno vybrané.
,,Princezná sa nevie rozhodnúť? Šalátik by si nechcela?" Ayden mal vždy čo povedať. Postupne mi to však prestalo vadiť menej a menej.
,,Dám si to čo ty." Usmiala som sa naňho a bolo mi jasné, že vyberie dačo nepríjemné.
,,Fajn," zahľadeľ sa na mňa. V jeho očiach bola vidieť jasná výzva.
,,Čaute chalani, dáte si?" Prišla o chvíľu čašníčka, ktorá ich očividne veľmi dobre poznala.
,,Monika, chalanom to čo vždy, a moju porciu dva krát s extra pálivou omáčkou." Ozval sa Ayden ako prvý. Dievča prikývlo a s úsmevom sa pobralo preč.
,,Si debil. Veď ani sám to jedlo nedávaš. Keby si ho videla minule..." A rozhovor sa začal. Dylana som si obľúbila okamžite. Mali sme podobný zmysel pre humor, narozdiel od Aydena, ktorý ma po celý čas provokoval. Sam sa na nás len smial, občas ma pobozkal, alebo riekol dajaký vtip. Museli sme kričať, keďže cez hudbu nás nebolo poriadne počuť.
,,Tady to máte chalani," priniesla Monika jedlo a mrkla na Aydena. Čo na tom chalanovi vidí?
,,Ukáž sa, princezná." Tej prezývky sa pravdepodobne nezbavím.
,,S radosťou, Zlatko." Usmiala som sa naňho a odjedla si z akejsi omáčky s cestovinami. Pálilo to poriadne. Moje jediné šťastie bolo, že toto doma s Leom normálne jedávame a po čase som si zvykla.
,,Kurva!" Zakričal Ayden a utekal na záchod. Všetci sme sa pustili do smiechu.
,,Mala si mu povedať, že to pre teba nič nieje." Sam tiež veľmi dobre vedel, ako Leo miloval tieto pálivé jedlá a rád mi ich dával skúšať. Veď u nás bol ako doma.
,,Ahoj zlatko, ako?" Smiala som sa na ňom, keď sa vracal z toaliet. Len sa na mňa ironicky usmial a sadol si. Chalani ho ignorovali a pustili sa mnou do debaty. Rozprávali sme sa a musím priznať, že mal Sám čiastočnú pravdu. Dylan je fantastický chalan. O Aydenovi to povedať nemôžem, keďže sa netváril nadšene. Jeho nálada však trvala celý večer, čo ma chvíľu mrzelo.
.....
,,Uvidíme sa?" Spýtal sa Sam držiac ma okolo pása. Večer prebehol super a konečne sme šli unavení domov.
,,Pravdepodobne," potrápila som ho svojou poznámkou, aby si mnou nebol taký istý.
,,Ako vždy," usmial sa, jemne ma pobozkal na čelo a pobral sa k svojmu domu. Ja som nastúpila do Aydenovho auta, ktorý ma mal bohužiaľ viesť domov.
,,Sorry, že som sa choval jak debil." Zrazu prehovoril, čo ma brutálne prekvapilo.
,,Si v pohode?" Zasmiala som sa, začo ma obdaril úsmevom. Nedávalo mi zmysel, čo sa to do riti deje.
,,Nie, fakt. Bohužiaľ mi strašne pripomínaš toho tvojho skurveného brata, ktorý..." Silno stlačil volant a vyrazili sme ku mne.
,,Ja nie som Leo." Uistila som ho a zahľadela sa na tmavú ulicu. Všetko zrazu dávalo a zároveň absolútne nedávalo zmysel. Znova sa mi do pamäti vkradla bitka Sama a Lea, Samova pomsta, náš vzťah a tentoraz sa k tomu pridala aj nepochopiteľná nenávisť Aydena k Leovi. Myslela som si, že sa tento večer skončí zle, Ayden sa však začal správať veľmi zlato, z čoho sa vyvinul dlhý rozhovor, ktorý pokračoval dobrý 30 minút pred naším domom. Smiali sme sa, provokovali jeden druhého a občas prešli aj k vážnym témam. Myslím, že som si k nemu našla kamarátsky vzťah, možno lepší ako s Dylanom. Možno to boli zasratí dementi, ktorí ma mali chuť zničiť, ale niekde vo vnútri skrývali seba. Svoje pravé prekvapivo milé ja.
,,Dobrú, Ayden." Pozdravila som ho so smiechom na jeho predošlom vtipe.
,,Dobrú noc, princezná." Stále si zo mňa robil žarty, že som povrchná. Stále som sa mu nepozdávala, čo sa mi nebál povedať, ale konečne videl, že nie som Leo.