VEDELA SOM TO!

30.

16. December (piatok)
Nastal ten deň. Mala som zničiť Samovu povesť, očierniť jeho povahu a tváriť sa, že za to nie som zodpovedná. Všetko malo byť jednoduché. Prečo ma teda zožieral ten nepríjemný pocit? Chcela som sa skryť a zabudnúť na to, ale zároveň som samú sama presviedčala, že toto je jediná cesta, ako jeho pomstu skončiť so zdvihnutou bradou a bez sĺz.
,,Slečna Thomsonová, ak ma nebudete počúvať, dám vám rovno päťku a na dobrú výšku môžete zabudnúť." Profesorka sa snažila získať moju pozornosť a skúšať ma z učív, ktoré som mala včera písať na teste. Lenže Sam... Musím sa priznať, som mu vďačná. Včerajšok som si skutočne užila a na chvíľu som mohla zabudnúť na starosti ohľadom vysokej.
,,Ospravedlňujem sa, aká bola otázka?" Neznela som úplne príjemne, ale myslím, že ak by poznala pravdu, dokázala by sa do mňa vžiť. Od rána sa mi v hlave neodohrávalo nič iné, ako môj ranný rozhovor s Kass.

,,Dnes to spravím." Riekla som rozhodne, ale môj hlas znel ako vystrašený pazvuk malého dievčatka, ktoré sa chystá ukradnúť lízanku z obchodu. Ja som sa chystala ukradnúť niekoho vybudovanú povesť. Teda Samovu. Chalana, ktorý ma chce vidieť so slzami v očiach a ja tomu stále nedokážem uveriť. Čo som mu také urobila?
,,Si si istá?" Kass mi od začiatku tvrdila, že Sam nie je dobrý človek a nech s ním nič nemám, ale nikdy ma do ničoho nenútila. Chápala ma, podporovala, ale tiež povedala svoj názor, ak sa jej nezdalo moje správanie voči Samovi.
,,Nie, ale musím to urobiť. Som predsa dobrá herečka." Usmiala som sa na ňu a vykročila od skriniek k učebni. To ráno však nemohlo byť bezproblémové.
,,Ahoj kráska." Vošiel mi do cesty, čím prekazil moje plány dnes sa mu vyhnúť.
,,Ahoj," šepla som takmer nepočuteľne a radšej naňho ani nezazrela, čo sa mu očividne nepáčilo. Chytil mi tvár do dlaní a zahľadel sa mi hlboko do očí.
,,Je všetko v poriadku?" Samozrejme, len ťa idem zničiť, tak ako plánuješ ty mňa. Vieš, aby sme si boli kvit.
,,Samozrejme, len sa ponáhľam na matiku, z ktorej si ma včera mimochodom vytiahol." Verte mi. Toto chcelo poriadnu dávku predstierania.
,,Nehovor mi, že sa ti to nepáčilo. Smiala si sa na každom mojom vtipe." Prekrížil si ruky na hrudi a nahodil jeho povýšenecký výraz. Kassidy ma v tej chvíli obdarila svojím prekvapeným pohľadom, kedže som jej o včerajšku povedala veci typu: "Ten idiot ma zatiahol do kaviarne, kde som sa príšerne nudila." Vedela som, že bude chcieť vysvetlenie.
,,Okej, priznávam, bolo to fajn, ale už musím ísť." Vyslobodila som sa  z jeho zovretia a rýchlo sa s Kass vyparila do triedy.
,,Smiala si sa na každom mojom vtipe. Naozaj? Čo malo znamenať to, že si sa príšerne nudila?" Okamžite na mňa spustila slovný útok.
,,Prepáč, chcela som, aby si to príliš nerozoberala. Aspoň vidíš, že pomsta je čo najskôr potrebná." Prikývla a vkročila do triedy.
,,Hneď som späť, zabudla som si druhú učebnicu." Otočila som sa na päte a pobrala sa ku skrinkám. Náhodou som zazrela ako sa Sam mračí pri rohovore so svojimi priateľmi. Chcela som vedieť, či už sú v poriadku a prikradla sa k stĺpu blízko nich. Nemohli ma vidieť, zatiaľ čo ja som počula každé jedno slovo.
,,Vyzeráš, že ti Riley nerobí príliš dobre na mozog!"
,,Keby len na mozog." Zasmiali sa Dylan s Aydenom.
,,Držte huby, somári." Pokrútil nad nimi hlavou a poobzeral sa po okolí. Rýchlo som sa strhla a dúfala, že si ma nevšimol.
,,Ale vážne, ako to medzi vami je?" Zaujímalo ich.
,,Čo tým myslíš?"
,,Dobre vieš. Kedy sa s ňou plánuješ rozísť? Pretože neverím, že tento celibát dlhšie vydržíš. Vsadil by som majetok, že s tebou nechrápe." Neznášam AYDENA.  Kto vychoval tak odporného chalana?
,,Kto hovorí, že drží celibát. No pochváľ sa, ktorú si poza jej chrbát pretiahol?" Pridal sa aj Dylan. Môj žalúdok to nedával. Sam bol však ticho a ja som sa bála, čo z neho výjde.
,,Nebuďte idioti. Všetko ide podľa plánu. A báb mám tiež dosť." Lišiacky sa usmial, ale spoznala som, že je nervózny. Tá informácia ma z nejakého zvláštneho dôvodu zasiahla. Síce som ho neznášala, ale ktoré dievča by chcelo byť podvedené.
,,Bože, som sa bál, že si jej verný." Potľapkal ho Ayden po chrbte a spolu sa vydali opačným smerom do labáku.
Ja som tam stála a nechápavým pohľadom a sledovala, ako miznú v diaľke. 

,,Slečna Thomsonová, možete byť vôbec rada, že vám dávam druhú šancu. Nepriniesla ste ospravedlnenku z vašej včerajšej absencie. Skúste aspoň vnímať. Pýtala som sa na..." Začala ma skúšať všetky tie vzorce, ktoré som sa včera snažila doučiť. Občas nado mnou krútila hlavou, nadávala mi, že som sa to mala doučiť, inokedy bola prekvapená nad mojimi vedomosťami, ktoré sa mi snažil Sam natlačiť do hlavy.
                                                                        .....
,,Okej, za dva. Ale nabudúce to bude lepšie a opovážte sa neprísť na hodinu. Nebudem tolerovať vaše prechádzky s Matthewsom." Odvetila rázne na konci hodiny. Áno, celú hodinu na mňa vyťahovala jej najväčšie chytáky. Ostatní medzitým vypĺňali papier so vzorcami.
,,Ako ste vedeli..." Prekvapilo ma, že presne vie, čo som v ten deň robila. Samozrejme, povery sa šíria.
,,Nie je dôležité, ako o tom viem, ale že ste sa miesto dôležitej hodiny túlali po vonku." Skríkla naposledy, než zazvonilo a vyparila sa z triedy.
,,Neznášam ju," vzdychla som si pri jej odchode a balila si do tašky veci.
,,Vieš, že mala pravdu." Usmiala sa na mňa lišiacky Kass. Sníva sa mi, alebo sa práve moja najlepšia kamoška zastala tej najväčšej beštie na škole?
,,Dnes s tebou viac neprehovorím." Otočila som sa jej zo žartu chrbtom a vyšli sme z triedy na chodbu.
,,Pozri, kto ide..." Ukázala na osobu, pre mňa dnes veľmi dôležitú. Sandra. Najväčšia klebetnica na škole. Čo vie ona, vedia všetci. Základné pravidlo. Dnes som sa jej plánovala prihovoriť, ale vidieť ju takto blízko s pocitom, že sa práve chystám rozniesť odporné klamstvá mi nerobilo úplne dobre.
,,Mám ísť za ňou?" Napadlo mi, keď odbočila na WC-ka. Bola to perfektná príležitosť, ako toho chalana zničiť, prečo ma to potom tak neskutočne ničilo. Zrazu som si spomenula na ráno a na jeho preslov...

Všetko ide podľa plánu. A báb mám tiež dosť.

,,Idem za ňou." Rozhodla som sa náhle a počas cesty na WC-ka si vodou rozmazala riasenku. Musela som vyzerať strašne, ale ranná spomienka ma poháňala vpred.
Vošli sme s Kass dovnútra a uistili sa zaklopaním, že tam Sandra ozaj je. Už ostávalo len spustiť plač.
,,Ako mi to mohol urobiť Kassidy?" Vzlykla som prvýkrát.
,,Čo sa stalo?" Hrala moju hru. Rozprávali sme dosť nahlas, aby mohla počuť každé jedno slovo.
,,On...on..." Všetko ide podľa plánu. A báb mám tiež dosť. ,,Poviedol ma!" Rozplakala som sa. Na dramatickom krúžku nás učili, aby to bolo presvedčivé. Nech sa na do našej role vcítime a poriadne ju prežijeme. Nech si predstavíme moment, v ktorom sa nachádzame, ten zdrcujúci pocit, kvôli ktorému sme zničení a vraj to pôjde samo.
,,Podviedol ma! Sľuboval mi, že som jeho jediná a ja ho nájdem v posteli s nejakou štetkou?!" Možno som to trochu prehnala, ale to čo mi vyselo v ústach malo byť ešte horšie.
,,On ti to určite vysvetlí..." Keďže nás Sandra nevidela, Kass sa potichu smiala ako blázon. Ja som sa musela vcítiť do svojej role a nehľadieť na ňu.
,,Udrel ma!" A stalo sa. Najväčšia klamstvo mi práve vyšlo z úst.  Samozrejme, že ma to mrzelo. Hneď ako som tie slová vyslovila. Lenže tie slová -Všetko ide podľa plánu. A báb mám tiež dosť- mi veľmi ubližovali. Prehrávali sa mi v hlave stále dookola a ja som netušila, prečo ma to tak veľmi ničí.
,,Si v poriadku?" Vyšla zo záchodov zrazu Sandra. Nevedela som, ako ďalej. Čo robiť?
,,Sam ma podviedol a udrel." Zopakovala som to posledný raz a zavrela sa na WC-kach. Musela som to predýchať a počkať, kým tá krava odíde.
,,Si v pohode?" Spýtala sa ma po chvíľke ticha Kass. Otvorila som dvere, prikývla a šla sa dať k umývadlu do poriadku. Umyla som si tvár a znova sa nalíčila. Zabralo mi to celú dlhú prestávku.
,,Nie je ti nič?" Chcela sa opäť uistiť, keď sme vychádzali na chodbu.
,,Nie, len som práve zničila reputáciu a priateľstvá jednému chalanovi." Zaironizovala som a do očí mi vpadol pred chvíľou spomínaný. Stretli sa nám pohľady a on sa tak bezstarostne usmial, až sa mi chcelo plakať. Ihneď som sa otočila na päte a kráčala od neho čo najďalej. Myslím, že po dnešku sa mu nebudem môcť pozrieť do očí. Nedokážem to.
,,Môžeš ma počkať?" Kričala za mnou udýchaná Kass. S povzdychom som zastala a to bola najväčšia chyba dnešného dňa. Okrem Kassidy ma samozrejme dostihol aj Sam.
,,Ty mi dnes nejako často utekáš, nezdá sa ti?" Zasmial sa a šiel ma pobozkať. Nedokázala som to. Hodila som si "omylom" učebnice na zem a zohla sa po ne, aby som sa vyhla nášmu letmému bozku. (ako inak)
,,Do riti," skríkla som, aby mi moje malé divadielko vyšlo.
,,Stalo sa niečo?" Spýtal sa a spravil jeho typickú činnosť, keď si chcel na seba upriamiť pozornosť. Chytil mi tvár do dlaní a mne hneď padol zrak do jeho očí. Do tej nádhernej sivozelenej farby som bola zahľadená už veľmi dávno. Jeho oči boli ako...
,,Riley?" Znova riekol.
,,Nie, musím ísť." Vymanila som sa z jeho zovretia a utekala cez celú chodbu až von zo školy do mestského parku. Dúfala som, že ma nikto nevidí, pretože mi po tvári stekali obrovské slzy.