VEDELA SOM TO!

67.

Ja viem, zasa nová kapitola. Už vám to musí liezť na nervy. 😂 Sľubujem, že už len táto a posledné dve. Užite si ich! ❤️🔥

Kráčali sme v tichu dobrých 20 minút. Mali sme to namierené k budove školy, kde sa konal ples. Bolo naplánované stretnutie s našimi priateľmi. Chceli sme si užiť posledné dni naplno ako partia a poriadne sa opiť. Možno posledný krát ako stredoškoláci. Sam však celú cestu mlčal a poriadne premýšľal nad mojou otázkou. Kedy si sa do mňa zamiloval? Vidno, že ku mne chcel byť naozaj otvorený a dať odpoveď na každý môj dotaz.
,,Priznal som si to po veľmi dlhom čase." Držal ma za ruku, pomaly šiel vpred, no i tak som si všimla, že by sa najradšej niekde zatvoril.
,,No moment, kedy som ťa miloval úplne prvý krát a vystrašilo ma to, si pamätám doteraz. Na pocity, ktoré ma vtedy zaplavili sa nezabúda. Bolo to v deň, kedy mi zazvonil ten skurvený telefón z Izzabelinej odvykačky. Stáli sme v kuchyni...

,,Kokos, umriem hladom." Chuj, Ayden. Normálne by som mu jednu vrazil a poslal ho kúpiť pizzu, ale dievča, ktoré som práve objímal, bolo dôležitejšie. Jej úzky pás sa v mojich rukách zdal priam nebádateľný. Bola drobná a nádherná.
,,Palacinky?" Navrhla s jej nevinným hlasom a tí tupci prikývli. Neskutočne ju využívali a mňa to štvalo. Vyslobodila sa z môjho zovretia a šla ku kuchynskej linke pre suroviny. Obidvaja niečo trepali, no nevnímal som ich. Celé ráno som čakal len na jeden hovor, ktorý kurva neprichádzal. Konečne som mal po pol roku možnosť hovoriť s Izzabel. Mojou malou sestričkou.
,,Konečne!" Šepol som si pre seba a bežal na horné poschodie, odkiaľ sa ozýval tón. Schody som bral po dvoch a nezáležalo mi, či si rozbijem hubu. Momentálne to nebolo podstatné.
,,Izzy?" Dvihol som a chodil z jednej strany izby na druhú.
,,Pri telefóne liečebné odvykacie zariadenie. Hovorím s Martinom Matthewsom?" Môj foter Izzabelu neriešil, nikdy sa o ňu poriadne nezaujímal, čiže mi nerobilo problém zmeniť hlavné telefóne číslo ako svoje vlastné. Ten odporný kretén si to ani nevšimol.
,,Samozrejme, kde je Izzabela?" Vytreskol som na starenu. Prečo sa vôbec pýtala? Zbytočne ma zdržovala.
,,Mrzí ma to, pán Matthews. Viem, že sme sa pred nedávnom dohadovali o možnom kontakte s vašou dcérou, ale bohužiaľ..."
,,Kde je Izzabell?" Skríkol som a zaryl si nechty do ruky. Začínalo ma štvať, že to nejde podľa mojich predstáv.
,,Práve vám nemôžme umožniť telefonát s vašou dcérou. Nie je v stave, že by dokázala hovoriť."
,,Čo tým do riti myslíte, že nie je schopná rozprávať?" Krotil som sa, veľmi. Vo svojom vnútri som mal chuť spáliť všetko na popol a rozbiť hubu úplne každému.
,,Dnes v noci sme ju našli predávkovanú. Rozhovor bude možný až o pár dní." Riekla teatrálne, akoby to nič nebolo.
,,Predávkovanú? Čo ste to za ústav? Kurva! Ako sa dostala ku drogám!?" To už letel mobil von oknom aj s mojím krikom. Prúdil vo mne obrovský hnev, nenávisť a strach. Nenávidel som seba, ľudí v ústave, moju matku a toho skurvysyna Lea. Ublížil jej, ponížil ju a spravil z nej závisláčku. Ako mohol? Ako jej to mohol spraviť?!
,,Kurva!" Tentoraz skončila na zemi stolička, rám... Posratý rám. Nenávidím to tu, nenávidím tento svet, nenávidím tú blbú fotku nás dvoch ako detí. Mala len 16! Do riti! O chvíľu lietalo na zem všetko, čo mi prišlo pod ruku. Moje päste krvácali od črepín na zrkadle a upokojovalo ma to. Fyzická bolesť, ktorú som pociťoval, bola ako droga. Skrývala tú psychickú, zničujúcu, ťahajúcu ma ku dnu.
,,Sam!" Dosť! Už nevládzem. Zahnal som sa a chcel utíšiť zvuk môjho mena, ktoré som tak nenávidel. Každú časť môjho ja som mal chuť na chvíľu umlčať. Stála tam však ona! Ona! Bola svetlom v tejto zdrvujúcej tme. Krásou v škaredých chvíľach. Prestal som a nechápal, čo sa deje. Zmätene som hľadel a premýšlal.
,,Sam, bude to okej!" Jemne šepla a chytila ma za ruku. Jej teplo mi do tela vyslalo prúd, ktorý ma prebral a znova ma zaplavili myšlienky. Na ňu, Izzabell, Lea... Toho hajzla!
,,Neznášam ho, kráska. Tak strašne nenávidím toho tvojho skurveného brata!" Skĺzol som sa po stene a snažil sa všetky tie prúdy nenávisti v mojej hlave potlačiť. Ťahal som si vlasy a dúfal, že to prestane.
,,Sam, prestaň! Bude to dobré!" Pocítil som jej ruky na tvári a pery na svojich. Bola tu, so mnou a mne prišlo, akokeby všetko zlé aspoň na chvíľu odchádzalo. Zaplavil ma pocit, ktorý som doteraz nepoznal a túžil som, aby nikdy neodišla.
,,Nič nebude v poriadku." Pokrútil som hlavou a tuho ju objal. Potreboval som ju cítiť, byť si istý, že nezmizne, nevytratí sa, neopustí ma tak ako každý.
,,Odpusť mi, kráska." Nemohla tušiť, že mi po tvári steká slza. Nie však kvôli Izzabell, či Leovi, ale kvôli nej. Mojej kráske. Jediná mi dala pocítiť emóciu, ktorú som doteraz nepoznal. Akýsi pokoj, nádej, domov. Emóciu, ktorá ma robila šťastným a milovaným. To ona...

...ty si tam bola, v ten deň a držala ma nad vodou. Vnútri, niekde pod tými múrmi, ktoré som si staval, to bolo. Všetka tá láska, ktorú som ti chcel opätovať." Dopovedal. Ticho. Príjemné ticho, ktoré si užívate a máte pocit, že ho nikdy nie je dosť. Pri ňom to bolo možné. Nechávať sa unášať myšlienkami a zároveň vedieť, že sme v tom spolu. Naše problémy boli NAŠE.
,,Vždy tu pre teba budem." Usmiala som sa naňho a zastavila. Dávno sme čakali na priateľov pred telocvičňou a užívali si svoju prítomnosť. Načúvali si, snažili sa pochopiť a ľutovali, čo sa dalo spraviť inak.
,,Myslím, že som ťa miloval úplne od začiatku. Si ako droga, Riley Thomsonová."
,,Mala by som sa začať predávať." Jemný úškrn a krásny bozk, ktorý neprerušil ani potlesk našich priateľov. Jednoducho sme konečne vedeli, že je to naozaj pravda. Držali sme sa, objímali a každou sekundou zisťovali, že je láska nádherný cit. Možno plný bolesti, ale tie motýliky a iskričky stoja za to.
,,Báli sme sa, ako dlho sa na tie vaše urevané ksichty ešte budeme musieť pozerať." Provokoval Ayden a Sam sa namiesto nadávky zasmial. Úprimne, šťastne, prvý raz bez štipky utrpenia.
,,Kde ste sa celú dobu túlali?" Objavila sa za ním Kass i s Willom a Dylanom. Boli sme tu všetci, celá naša partia a plánovali spraviť dnešok skvelým.
,,Tento idiot potreboval vysvetliť, že chlast nič nerieši." Dylanove múdre reči sa vytratili a jemne sa mi začínal podobať na Aydena.
,,Ja si nesťažujem. Nehovor mi Matthews, že sa ti naše prechlastané noci nepáčili. Dúfam, že si ho príliš nepokazila, princezná!" Nie, Ayden je len jeden.
,,Tak akurát." Ďalší bozk, smiech Kass, prevrátenie očí chalanov a láska. K najlepšej kamarátke, priateľom a k chlapcovi, o ktorom som nesnívala ani v najhlbších snoch.

Páčilo sa?