VEDELA SOM TO!

58.

Neverím, že sme prekročili 10 000 prečítaní.🥰❤️ Som v šoku, naozaj ďakujem. Prepáčte mi, že časť vychádza až teraz, ale ako náhradu môžem sľúbiť, že sa vám bude páčiť. Je to asi najsladšia kapitola, akú som kedy napísala. 🍭 Snáď sa bude páčiť, i keď ja s ňou príliš spokojná nie som. (Nemala som ju písať o 1 ráno 🙃) Užite si čítanie.❤️🎉

Nechcel som, aby si trpela. Chcel. Od začiatku si plánoval pomstu. Bolesť, ktorú som mala pocítiť, by bola neznesiteľná. Hlavou mi prebiehali spomienky, z očí sa mi valili slzy a do uší mi hučal zvuk ozývajúci sa z telefónu.
,,Kráska?!" Zakričal. Jeho ozvenu som počula ešte stokrát.
,,Viem, som skurvený debil! Prosím, vypočuj si ma!" Myšlienky na minulosť tak zasrane bolia...

,,Spali sme spolu?" Šepla som so zlomeným hlasom a zaškrípala zubami. Nahol sa k môjmu uchu, aby som cítila jeho výdychy.
,,Neboj sa, spomenieš si," uškrnul sa, dotkol sa mojej pokožky z vnútornej strany trička a zmizol do kúpeľne.

,,Nespali?" Riekla som zlomeným hlasom po chvíľke. Potrebovala som, aby mi to potvrdil. Aby som sa uistila, že možno to neznesiteľné utrpenie z toho dňa vôbec nebolo potrebné.
,,Nie, neznesiem pohľad na tvoju utrápenú tvár." Mohol to spraviť. Vziať si moju nevinnosť ako pri iných. Zničiť to jediné, čo som mu ešte nedala. Patril mu celý môj život, srdce, smiech, každý úsmev. Ale neurobil to! Nepokúsil sa ublížiť mi. On...on...
,,Kráska?" Znova sa ozval, no tentoraz som hovor vypla. Musela som sa zozbierať zo zeme a dať sa do poriadku. Srdce mi neustále bilo a mozog mi šiel vybuchnúť zo všetkých myšlienok. Nevyužil ma, ako ostatné.
Vstala som a rýchlym tempom sa vybrala vpred. Bolo na čase spraviť múdre rozhodnutie. Všetko vyriešiť. Nie opakovať naše detské hádky, doťahovanie a urážanie. Veľmi sme si ubližovali.

Sam: Kráska!
Sam: Viem, nemal som to robiť! Zranil som ťa! Netuším, ako veľmi to muselo bolieť.
Sam: Kráska!
Sam: Prosím, dvihni.
Sam: Kurva, mrzí ma to! Chápem, že si nezaslúžim tvoju...
Sam: Lásku.

V ten moment ma pichlo v hrudi a pridala som do kroku. Nohy mi šli samé, nič som si neuvedomovala. Len tie hlúpe slová, ktorými ma dokonalo odzbrojil. Chápem, že si nezaslúžim tvoju...lásku. Moje pocity v jeho prítomnosti sa premenili na chaos, ktorý dokázal zázračne upokojiť jeho dotyk, bozk, slovo, úsmev...ON. Nechápala som, že sa dá cítiť dačo tak vzrušujúce. Padáte bez istoty, miesta dopadu a nič iné vám neostáva, len si užívať. Robila som to do posledného dychu a dnes som mu prišla dokázať, ako veľmi mi na ňom záleží.
,,Matthews! Otvor tie sprosté dvere!" Kričala som a bolo mi úplne jedno, kto sa za nimi skrýva. Z očí sa mi valili slzy. Šťastia, lásky, smútku? Netuším.
,,Otvor dvere!" Búchala som ako šialená a začala sa smiať. Do riti! Čo sme v nejakom filme? Ani moje svedomie ma však nezastavilo.
,,Kráska?" Otvoril. Len...v teplákoch. Do boha, nerob mi to ešte ťažšie.
,,Máš kurevskú pravdu! Nezaslúžiš si moju lásku! Si blbé hovädo, ktoré ma prinútilo veriť, že si mi vzal moju nevinnosť! Si jeden namyslený debil, ktorý počas nášho vzťahu flirtoval s každou babou! Si odporný idiot, ktorý ma nechal trpieť, ale i tak ťa neskutočne milujem!" Chcela som povedať ešte tak veľa, ale dávno ma pobozkal. Podlamovali sa mi kolená s akou nedočkavosťou to robil. Akoby pre nás nebolo viac času, mali sme sa vidieť naposledy... Cítiť jeho pery na svojich po tak dlhej dobe ma skoro zabilo. Tep sa mi zvyšoval nezastaviteľnou rýchlosťou a srdce mi šlo vypadnúť z hrude. Neviem, kedy sme sa ocitli vo vnútri domu, s mojimi nohami okolo jeho hrude a jeho rukami na mojom zadku. Cítila som, ako sa mu napínajú svaly a bruchom mi prešlo stovky motýľov. Čo to so mnou robíš, Sam Matthews?
,,Musím ti niečo..."
,,Verím ti!" Prerušila som ho. Veľmi dobre vedel, čo myslím, keďže sa jeho očí rozžiarili ako malému chlapcovi a viac slov nebolo treba. Bozky, ktorými ma obsypával, boli nekonečné. Túžba vyžarujúca z našich dotykov sa znásobovala a nám obom začínalo dochádzať, že potrebujeme viac. Sam presne vedel, čo robiť, ako sa bozkávať. Pre mňa to bolo, ako sa učiť. Malo to však jeden obrovský rozdiel. Zamilovala som si ten pocit, ktorý mnou prešiel, keď zo mňa strhol tričko, položil ma na gauč a očami celú prešiel. Trvalo to hodnú chvíľu, ako spomalený záber. Vyzeral, že si chce užiť každý jeden moment a pritom ma v podprsenke videl mnoho krát. Tentoraz to bolo iné. Možno v slovách, ktoré som vyslovila a v skutkoch, čo sa nedávno odohrali. Alebo čas, ktorý sme bez seba strávili? V tento moment na tom nezáležalo. Chceli sme si vychutnať prítomnosť toho druhého najviac, ako sa bude dať. Myslím, že mu neušlo moje zahryznutie do pery, keď sa pozeral príliš dlho. Samozrejme, že som bola nervózna. Všetky emócie sa vo mne miešali, žalúdok som mala ako na vode a predo mnou stál chalan vyzerajúci ako poloboh. Musela som prehltnúť a zhlboka sa nadýchnuť, keďže ma všetko rozptyľovalo. Jeho vyšportované telo, vlasy, tvár, úsmev a oči, ktoré boli pre mňa každým dňom záhadnejšie. Ako otvorené more plné lásky, vzrušenia, ale i nástrah a bolesti. Zrazu sa v ňom objavilo čosi nové. Vyľakalo ma, čo sa mohlo v našom vzťahu/nevzťahu zasa pokaziť. Nebolo toho za poslednú dobu príliš?
,,Chápem, ak nechceš..." Všetok strach bol ihneď preč a ja som sa do tohto chalana zamilovala ešte viac. Preukázal mi, čo som si o ňom celú dobu myslela. Aký dokáže byť tolerantný, chápavý a citlivý.
,,Chcem." Prikývla som a pobozkala ho. Potreboval utvrdiť, že i ja jeho milujem rovnakou intenzitou. Mal právo konečne vedieť dlho utajovanú pravdu.
,,Veríš mi!" Nespýtal sa, skôr sám seba presvedčoval, čo mi pred chvíľou vyšlo z úst.
,,Vždy som verila."

No, čo na to poviete?💛😶