VEDELA SOM TO!

59. -VEDELA SOM TO

Viem, presne týždeň som nevydala kapitolu a mrzí ma to. (Bolo to hlavne z dôvodu, že je to najhlavnejšie kapitola knihy a nevedela som sa k nej odhodlať) Prepáčte mi a užite si čítanie. Inak, chcem sa vám poďakovať za názory ohľadom pokračovania a konca tejto knihy. Pravdepodobne som už rozhodnutá. Uvidím, čo na to poviete, keďže som mala za posledný týždeň veľmi veľa nápadov.😅😶❤️

,,Mlieko?" Šepol a pozrel na mňa. Jemne som prikývla a sledovala ho. Pripravoval nám poriadne silnú kávu, keďže rozhovor po predchádzajúcej situácii sa mi zdal priam nepredstaviteľný. Kanvica hučala a my sme na seba nemo hľadeli. Čo bude teraz, múdra? Ozval sa ten povedomý hlások v mojej hlave. Nemohla som nesúhlasiť. Prísť sem o 5 ráno s myšlienkou sexu miesto rozhovoru mi vtedy prišlo ako múdre rozhodnutie. Teraz? Sedím na kuchynskej linke v nohavičkách a v jeho tričko a mám chuť sa niekam skryť.
,,Ľutuješ toho?" Prehovoril po chvíli, keď sa zvuk kanvice zdal byť neznesiteľný. Zahľadela som sa pred seba do okna a chvíľu mlčala. Potrebovala som stráviť všetky myšlienky a dať mu vhodnú odpoveď.
,,Nie." Riekla som, no nevenovala mu jediný pohľad. Bolo skoro leto a mne prišlo, že v tej miestnosti zmrznem. Od stresu mi naskočili zimomriavky. Ruky som si prekrížila na hrudi a snažila sa to nevnímať.
,,Prinesiem ti deku?" Vpodstate ma ani nenechal dopovedať a vybral sa do obývačky.
,,Sam, nie, ja..." Zachytila som ho za rameno a zastavila ho v pohybe. Došlo mi, že nie som jediná, kým prešiel akýsi prúd. Akoby nás to oboch zrazilo v rovnaký moment. Začali sme sa správať ako bez rozumu a okamžite sa na seba vrhli. Znova som cítila jeho pery na svojich, ruky na mojom zadku a tie sivo-zelené oči vpíjajúce sa do mňa. Posadil ma na kuchynskú linku, čím mi dal možnosť obtočiť si nohy okolo jeho nahej hrudi. Nevnímala som nič, len jeho a zvuk kanvice, ktorá začala poriadne pískať. Motýle v mojom bruchu sa šli zblázniť a rozum mi prestával fungovať. Bozkávali sme sa ako bez rozumu, tlačili sa na seba a do toho sa usmievali. Skutočne, pretože po všetkých tých problémoch sme si k sebe znova našli cestu a boli šťastní. Niečo nám však vravelo, že nasledujúci rozhovor bude ťažký pre obidvoch. Možno sme to chceli odložiť a možno si len dokázať, že to spolu zvládneme. Bohužiaľ, nemohli sme vedieť, čo s nami pravda urobí.

Po chvíli sme prestali a opretí čelom na seba hľadeli. Úsmev z našich tvári dávno zmizol. Vstrebávali sme atmosféru a museli sa dať do poriadku. Všetky naše emócie boli rozhádzané, keďže nám obom bolo jasné, že uprednostniť bozkávanie pred rozhovorom nie je správne.
,,Chcel som ťa zničiť." Prehovoril ako prvý a ja som nenachádzala slová. Vedela som čo príde a i tak mi po lícach stekali prvé slzy.
,,Chcel som, aby si trpela. Mala si byť len... Kurva! Mala si byť môj nástroj k zničeniu tvojho brata. Bral som ťa ako úbohú chuderu. Decko, ktoré si ešte nič neodžilo a hodila by sa mu lekcia." Nedalo sa to počúvať. Minulosť mi prebehla pred očami a mne naháňalo strach, že po tomto rozhovore v ňom viac nebudem vidieť môjho Sama.
,,Ja..." Chcela som zakročiť a vysvetliť mu, že o tom viem. Nepotrebujem, aby mi pripomínal, ako ma spomienka na toto obdobie bolí.
,,Nie, kráska! Musíš si vypočuť celý príbeh!" Prikývla som a prehltla obrovskú hrču v mojom krku. Moje nervy boli v totálnej riti a ja som tam mala len tak sedieť a počúvať, čo z neho vypadne? Navyše, čakalo ma moje priznanie.
,,Tvoj brat, on..." Stisol päsť a nahlas vydýchol, ,,bol môj najlepší priateľ. Zasratý hajzel!" Zakričal až mnou trhlo.
,,Do boha, prepáč mi to. Kráska, mrzí ma to!" Pristúpil ku mne a chytil mi tvár do dlaní. Do jeho mäkkých rúk a moje telo opäť zaplavil ten známy pocit pokoja. Mohol kričať, nadávať, biť sa, ale ak bol pri mne, všetko bol skvelé.
,,Čo spravil?" Vydrali zo mňa úbohé tri slová.
,,Boli sme partia. Ja, debil Ayden, Dylan a ten tvoj.... Leo. Mali sme okolo seba veľa báb vrátane mojej sestry." Dievča je vždy problém. Ale ak šlo o Samovu sestru, čudujem sa, že je Leo ešte nažive.
,,Podviedol ju?" Napadlo mi, ako prvé. Bola som si vedomá toho, že toto by Sam len tak neuniesol.
,,Podviedol? Hah, ten skurvený kretén s ňou chodil. Tvárili sa ako zamilovaný párik a pri tom jej...Do riti! Podával jej drogy. " Kurva!
,,Potom sa mu asi zdalo, že už jej má dosť a áno! Našla ho, ako preťahuje nejakú štetku! Čo si myslíš, že spraví 16 ročné dieťa, keď mu niekto zlomí srdce? Vzala si...vzala si heroín!" Nie, nie, nie! Toto by môj brat neurobil. Nemôže byť taká sviňa! Neublížil by 16 ročnej babe. On by to nespravil! Moje srdce práve pukalo. Nie kvôli Leovi, ale Samovi, ktorý sa s touto situáciou musel vysporiadať.
,,Je na liečení..." Odvetil posledné slová a zložilo ho to. Sadol si na zem, opretý o kuchynskú linku s hlavou v dlaniach. Vidno, že mu po lícach stekala slza. Prvý raz, čo som videla Sama Matthewsa plakať a položilo ma to viac, ako som čakala.
,,Sam..."
,,Nie, kráska. Stále som ti nepovedal všetko." Ledva rozprával a vety sa mu drali z úst veľmi pomaly, ale chcel to dokončiť.
,,Chcel som, aby tvoj brat trpel rovnako. Zničil ju, ja by som to spravil tebe. Zlomil by som ti srdce a pozeral sa, ako plačeš a zvíjaš sa od bolesti. Pochopil by, ako odporne jej ublížil. Mojej malej Izabell." Opäť nastalo ticho, ktoré ma ničilo viac ako jeho slová. Potrebovala som, aby rozprával. Zatienil moje myšlienky, ktoré ma ničili čím ďalej, tým viac.
,,Lenže si nebola len úbohá chudera! Kurva, vieš čo si so mnou spravila? Sám som tomu nerozumel. Život pri tebe bol omnoho ľahší, necítil som sa nahovno a chcelo sa mi žiť. Ale to nebolo v pláne! Mala si skončiť v slzách, chápeš!? Mala si revať v izbe a ďalší rok sa dávať do poriadku! Lenže ja debilný kretén som to nedal. Nepomstil som ju! Kurva! Nepomstil som ju, pretože si to jediné na celom tomto posratom svete, čo mi ešte stojí za to, aby som ráno vstal. Nenávidím sa za to a pochopím, ak ty..." Slzy sa zmenili na vodopády a mne došlo, že sa musí aj on dozvedieť pravdu. Pravdu, ktorá bude poriadne bolieť nás oboch.
,,Vedela som to." Riekla som a jeho výraz sa zmenil na nechápavý.
,,Čo si... Čo si kurva vedela?" Jeho červené oči, roztrasený hlas...
,,Vedela som, čo ideš spraviť. V ten deň, počula som vás na chodbe."
,,Prečo si potom niečo nepovedala? Prečo si mi nevynadal a jednu mi nevrazila? Prečo si..."
,,Chcela som, aby si trpel! Viem, som najväčšia sviňa, akú si kedy videl a už vo mne viac nebudeš vidieť toho človeka, ktorý ťa miluje, ale.... Zbil si mi brata do bezvedomia a na druhý deň ťa počujem, ako sa rozprávaš o mojom zničení?! Videla som v tebe len monštrum. Ja..." Plakala som a nevedela viac rozprávať.
,,Čo si mala v pláne?" Spýtal sa rázne, ale ten strach by bol počuť na míle ďaleko.
,,Ja... Nechcela som ťa milovať! Ale ja, posrala som to tiež! Ja viem. Nemala som o tebe po škole rozkrikovať, že ma podvádzaš a biješ! A... Nemala som Dylanovi povedať, že si spal s jeho..." To už ma nenechal dopovedať. Všetko sa zrazu kazilo a vedeli sme obaja, že toto pravdepodobne nedopadne podľa našich predstáv.
,,Nie! To nie si ty! To by si neurobila! Vedela si, že Dylan je pre mňa ako brat! Klameš!" Postavil sa a ruky si vložil do vlasov. Trhal si končeky a prechádzal z jednej strany na druhú.
,,Som... Taká, akú si ma nevidel." Bolo ťažké to vysloviť a ukázať mu, že všetko bola lož.
,,Celú dobu si len hrala, že ti je so mnou dobre? Všetky tie slová, že ma miluješ..." Neveril vlastným ušiam, slovám, ničomu..
,,Až do včera som ti nikdy nepovedala, že..." Ťa milujem.
,,Ja to kurva viem! Takže to všetko bola hra? To sme naozaj obaja takí skazení?!" Zostala som ticho. Mal pravdu.
,,Veď sa na nás pozri! Sme v totálne toxickom vzťahu. Navyše, nikto z nás v ňom nebol z lásky, že?" Tresol do stola, až mnou myklo.
,,Do boha, veď my sme chorí! Ako si v niečom takom mohla byť?! Prečo si sa na to nevybodla?!"
,,Pretože som sa do teba zamilovala, chápeš?! Nechcela som to presne ako ty. Štvalo ma, že ti to nie som schopná povedať, ale strach, že to nebudeš cítiť rovnako, bol väčší."
,,Musíme..."
,,Viem." Vo všetkom mal pravdu. Potrebovali sme odstup, utriediť si myšlienky a hlavne si premyslieť, ako to s nami bude ďalej.

Čiže...bojím sa, či sa páčilo? Buďte úprimné. 💛✨