VEDELA SOM TO!

34.

Do riti! Ak som si doteraz sťažovala, že sú vianočné sviatky otrava, beriem to späť. Momentálne by sa mi veľmi hodili ďalšie 4 hodiny spánku, keďže ma včera Sam s chlapcami vytiahli von až do noci. Samozrejme, že im bolo jedno, že dnes vstávame do školy. Od Vianoc je to niečo vyššie mesiace a stále som si nezvykla, že sa nemôžem ráno motať po dome, akoby som mala celý deň na vychystanie.
,,Riley, dvihni to. Hučí ti to na celý dom!" Zvrieskol po mne Leo, ktorého budilo moje zvonenie. Vzťahy sa medzi nami síce zlepšili, ale ráno je na mňa nepríjemný, aj keby tu nebývam.

Otočila som sa na stranu, pretrela si oči a schmatla do rúk telefón. Bolo niečo pred 6, čo ma celkom vytočilo, keďže som mala dnes ísť do školy až na 9.
,,Čo chceš?" Odvetila som nahnevane.
,,Zvykaj si princezná." Opäť ten provokačný tón a prezývka, ktorá poslednú dobu nadobudla úplne nový význam.
,,Kedy prídete?" Obrátila som list. Od našej prvej návštevy klubu ma vozia do školy. Samovi to mierne prekáža, hlavne tá prezývka, ale je to len hlúpa pomsta, odporná hra. Tak prečo sa nehrať?
,,Pred pol 9." A položil. Ayden sa stal akýmsi mojím najlepším priateľom, samozrejme hneď po Kassidy, ktorá mi každé ráno nezabúda pripomínať, že som nastúpila na potápajúcu sa loď. Je mi jasné, že má pravdu, ale predsa v sebe nemôžu ukrývať toľko zla.

,,Ale vážne, ako to medzi vami je?" Zaujímalo ich.
,,Čo tým myslíš?"
,,Dobre vieš. Kedy sa s ňou plánuješ rozísť? Pretože neverím, že tento celibát dlhšie vydržíš. Vsadil by som majetok, že s tebou nechrápe." Neznášam AYDENA.  Kto vychoval tak odporného chalana?
,,Kto hovorí, že drží celibát. No pochváľ sa, ktorú si poza jej chrbát pretiahol?" Pridal sa aj Dylan. Môj žalúdok to nedával. Sam bol však ticho a ja som sa bála, čo z neho výjde.
,,Nebuďte idioti. Všetko ide podľa plánu. A báb mám tiež dosť." Lišiacky sa usmial, ale spoznala som, že je nervózny. Tá informácia ma z nejakého zvláštneho dôvodu zasiahla. Síce som ho neznášala, ale ktoré dievča by chcelo byť podvedené.
,,Bože, som sa bál, že si jej verný." Potľapkal ho Ayden po chrbte a spolu sa vydali opačným smerom do labáku.

Áno, môže. Myslím však, že je to jedno, keďže po strednej sa každý vyparíme svojím smerom a mená Sam, Dylan a Ayden mi budú ukradnuté.

...
Keďže mi zostávalo veľa času, kvôli Aydenovmu telefonátu, som si zašla do sprchy, namaľovala sa, obliekla sa do typických džínsov a oversize trička a pripravovala si do školy veci a úlohy, ktoré som včera kvôli párty nestíhala. Opäť mi zazvonil telefón.
,,Pridaj!" Tentoraz to bol netrpezlivý Dylan. Pravdepodobne na mňa dávno čakali pred domom. Zvláštne bolo, že volali oni dvaja.  Vždy sa mi ozýva Sam.
,,Veď už idem!" Pretočila som očami, pobalila všetko do tašky a zišla sa dole obúvať.
,,Zasa oni?" Naznačil mi Leo mená jeho momentálne najväčších nepriateľov.
,,Maj sa!" Odignorovala som s úsmevom jeho  otázku a vyšla spred dom, kde už na mňa čakali auto s chlapcami.
,,Čauko! No čo? Pripravení na chémiu?" Vkročila som do auta a spomenula si na dnešný rozvrh. Hodina chémie sa ani po pol roku sedenia so Samom nezmenila na ako tak stráviteľný predmet.
,,My sme v pohode, ale ako to zvládneš ty, princezná?" Mrkol na mňa provokačne spredu Ayden, za čo by normálne od Sama dostal po hlave. Problém bol v tom, že Sam tu dnes nebol a ja som ani omylom netušila prečo.
,,Kde je?" Ihneď zo mňa vypadlo prekvapene. Nikdy, ak nemá vážny problém nemešká.
,,Doma...bude v pohode." Dylanov hlas znel tajomne a došlo mi, že z neho nič nedostanem. Otočila som sa preto na Aydena. Za tento mesiac sa náš nepriateľský vzťah zmenil. Ako som už tvrdila, obrátil sa k omnoho lepšiemu a i keď to bol somár s perverznými myšlienkami, začínala som si na to zvykať. Dokonca, občas mi jeho reči dvihli náladu.
,,Kde je Sam?" Ayden sa pred mojím pohľadom snažil uhnúť. Vyzeral, že sa má chuť skryť.
,,Nemôžem, princezná. Neželal by si to." Riekol skleslým hlasom. Vpodstate som z neho dostala všetko, čo ma ťažilo. Sam na tom nebol dobre. Môj inštinkt mi síce vravel, že to nie je dobrý nápad, mala by som sa naňho vykašľať, je to idiot, ktorý ma chce zničiť a podobne, ale nedalo mi to.
,,Zavez ma k Samovi." Šepla som mu a dúfala, že prikývne. Nedal sa.
,,Nechcel by, aby si ho takto videla. Pôjdeme do školy. Zajtra bude v pohode."
,,Ayden, nebudem ťa prehovárať dva krát. Buď ma tam zavezieš a dáš mi kľúč, alebo pôjdem na motorke a vlúpem sa tam. Vyber si!" Skríkla som naňho.
,,Fajn, kurva. Sam ma zabije!" Tresol do volantu a vyrazili sme k Samovi.
,,Tomu ver. Debil!" Zakričal naňho Dylan a strhla sa medzi nimi menšia slovná hádka. Bolo mi to jedno, keďže už sme mali namierené k bohatej štvrti, kde všetci traja chalani bývali.
......
,,Princezná, musíš to nechať tak." Snažil sa ma prehovoriť na mieste, aby som sa na to vybodla, lenže ja už som bola rozhodnutá zistiť, prečo ho nechali v takom stave doma. Po ceste som z nich dostala, že sa dnes ráno spil ako pes, kvôli určitým problémom, ktoré som z nich samozrejme nedostala a do školy by to po svojich neprešiel. Celkom ma upokojilo, že je len napitý, keďže pil stále, čo bolo vzhľadom na jeho vek normálne. Taktiež som aj chápala, že pravdepodobne nechce, aby som ho videla takéhoto.
,,Vďaka," usmiala som sa naňho, schmatla mu z ruky kľúč a vybehla k Samovmu domu. Doma nikto nebol, čo som usúdila z toho ticha valiaceho sa na mňa zo všetkých strán. Nepochopila som, ako môže byť v takom obrovskom dome.

Musela som vyjsť ich obrovské schody až na poschodie a hľadať Samovu izbu.
,,Sam?" Nič. Len ozvena môjho hlasu. Striaslo ma.
,,Matthews?" Opäť nič. Chcela som prejsť každé dvere na poschodí, ale uľahčili mi to polorozbite dvere do jednej izby. Ihneď som tam vtrhla a zazrela ho. Pri pohľade na jeho tvár mnou prešlo obrovské množstvo emócií. Strach a obavy oňho boli najsilnejšie. Neviem, kde sa to vo mne vzalo. Prečo som sa tak neskutočne bála, či je v poriadku. Niečo mi v hrudi silne zovrelo a ja som viac nemohla ignorovať jeho nehybné telo na zemi v jeho vlastnej kúpeľni.
,,Sam, čo si to spravil? Si v poriadku?" Kľakla som si k nemu a zacítila poriadnu nálož alkoholu. Vidno, že chcel niečo povedať, ale nevládal. Ten pohľad ma zničil omnoho viac. A nakoniec otvoril jeho vždy krásne oči, tentoraz podliate krvou a zo mňa vyšlo množstvo sĺz. Čo sa to so mnou do riti dialo?
,,Sam?" Oslovila som ho znova, načo jemne prikývol. Vnímal ma, čo sa dalo brať ako jediné pozitívum tejto situácie. Rýchlo som mu napustila do pohára vody a priložila ho k ústam. Veľa toho nevypil, keďže ho okamžite naplo. Nedokázala som sa pozerať, ako trpí. Mňa samú to ničilo.
....
Po troch hodinách pozeraní sa, ako sa neustále nakláňa ku toalete, pomáhaní mu napiť sa, prezliecť, jednoducho sa dať do poriadku mu konečne bolo ako tak dobre. Snažila som sa robiť všetko preto, aby netrpel a aspoň trocha mu uľahčiť túto situáciu.
,,Vďaka," šepol, keď som mu podala čisté oblečenie.
,,Si totálny idiot? Čo ťa to napadlo sa takto doriadiť. Chcel si sa zničiť?" Kričala som naňho a dávala mu pekne vyžrať, ako ma vystrašil.
,,Som už v pekle?" Riekol so smiechom ironicky. Potešilo ma, že je v poriadku a zároveň poriadne nahnevalo.
,,Idiot!" Posledný krát som skríkla a rozhodla sa odísť. Lenže bol rýchlejší ako ja a v momente ma stiahol do svojho objatia. Zrazu sa na mňa intenzívne zadíval a pomaly mi utieral slzu, ktorá sa mi medzitým dostala z očí.
,,Somár, mohol si skončiť na pohotovosti." Pokrútila som nad ním hlavou a oprela sa o jeho rameno. Sedela som na ňom a jeho ruky boli obtočené okolo môjho pása.
,,Teší ma, že sa o mňa bojíš." Šepol mi do ucha a pobozkal ma na čelo. Tentoraz som bola ja tá, čo chytila jeho tvár do rúk a zahľadeľa sa hlboko do jeho očí.  Aby som videla každú jednu jeho emóciu. Aj tú, ktorá prahne po mojom zničení.
,,Už ma nikdy takto nestraš. Rozumieš?" Zdôraznila som každé jedno slovo, aby si bol istý, že to myslím vážne. Úsmev mu z tváre zrazu zmizol a nahradil ho neidentifikovateľný výraz. Pre mňa v tú dobu absolútne neznámy.
,,Prisahám, kráska."