VEDELA SOM TO!

66.

Dúfam, že budete spokojné.💛

Bozk sa pomaly končil. Vietor mi
prefukoval vlasy, chladný večerný vzduch spôsoboval na rukách zimomriavky a po lícach sa mi kotúľali slzy. Zazdalo sa mi, že som krajší bozk hádam nikdy nedostala. Každý dotyk jeho pier a dlaní na mojej tvári bol jemnejší ako zvyčajne. Moje ruky opatrne vôkol jeho krku sa triasli... Tichá hudba z budovy sa ozývala a dotvárala tento moment nádherným. Presne takým, aký mal byť. Bez vyrušenia, zbytočných slov a nevhodných pohľadov.
,,Dlhšie by som bez teba nevydržal." Šepol mi do pier a objal ma. Dlho ma tisol k sebe, aj keď som nevládala stáť, plakala a snažila sa zo seba dostať zmysluplnú vetu.
,,Prečo si neprišiel skôr?" Trvalo mi dlho, kým som vyslovila tieto jednoduché štyri slová. Prišla však dlhá odmlka a jeho pohľad do mojich očí. Zrazu sa z nich tiež začali liať slzy a ja som nechápala. Doteraz plakal iba kvôli Izabell, jeho pokladu, osobe, ktorú by nikdy nedokázal zraniť.
,,Som skurvený zbabelec." Krátke tvrdenie a v ňom toľká bolesť.
,,Nie, nie si. Nikdy si nebol!" Zotierala som mu slzy a stále mi nedochádzalo, čo sa deje. Matthews predsa neplače len tak pre niečo.
,,Ubližoval som ti, nedával, nútil ťa veriť, že...že si svoj prvý sex strávila s takým kreténom. Neviem si ani predstaviť, ako odporne si sa musela cítiť. Bože, veď ja som ťa chcel zničiť ako takú... Nenávidím sa. Nenávidím, že po tom všetkom, čo si pre mňa spravila, som ťa poslal do riti!"
,,Sam..." Čo vravieť v takejto situácii? Keď ste obaja úplne zničení?
,,Nezaslúžim si ťa a viem, že by sme spolu nemali byť. Mala by si chodiť s tým kreténom... Teom. Lenže ja bez teba nedokážem žiť, chápeš? Som z toho totálne v prdeli a viem, že to je sobecké. Ale ak budem bez teba... Skrátka...Naučila si ma ako skurvene bolí láska." Moje slová spred niekoľkých mesiacov mi práve vravel do tváre chalan, s ktorým som chcela tráviť zvyšok svojho života.
,,Sam..."
,,Kráska! Ty si zaslúžiš lepší vzťah, ako po boku mňa. Čo by si mala z toho, keby sme spolu..." Kľakol si predo mňa na kolená úplne zlomený.
,,Lásku." Stačilo jedno slovo a miesto tých sĺz sa zjavil úsmev. Najkrajší, aký som uňho videla.
,,Zaslúžiš si viac."
,,Nestačil ti ten dlhý čas, aby si si uvedomil, že sme to VIAC dávno našli?"
,,Milujem ťa, Riley Thomsonová, moja kráska." Prvý raz bez hádky a akejkoľvek pretvárky.
,,Milujem ťa, Sam Matthews." Dlho po tomto momente sa mi stráca v útržokoch. Smiech, plač, bozky, veľa bozkov, jedno dlhé objatie a útek... Niekam preč od všetkých. Na miesto, kam chodievali chalani piť. Miesto, kde som ich však nikdy spolu nevidela.
. . . . .
,,Nevieš si predstaviť, ako si ma zmenila." Sedela som v tráve, jeho hlava na mojich nohách a kučierky okolo prstov. Zdalo sa mi príliš nereálne, ako to s nami dopadlo. Ako neuveriteľne sa náš zničený vzťah otočil a sme tu, rozprávame sa o láske, ktorú sme pred sebou v skutočnosti veľmi dlho tajili.
,,Obaja sme úplne iní." Bez neho by som tu nikdy nebola, s novými kamarátmi, snami a nádejou, aká úžasná bude budúcnosť.
,,Nikdy by som kvôli babe nerobil všetky tie sračky, ktoré si ma donútila spraviť. Čarodejnica." Usmial sa a o chvíľu som ležala na chrbte obsypávaná bozkami.
,,Veď som nič nespravila." Smiala som sa, keďže ma popritom všetkom ešte aj šteklil.
,,Spravila si mnoho. Iba tvoj pohľad a bol som v riti." Počúvať jeho slová, nechávať sa unášať touto dokonalou chvíľou a konečne si byť istá, že Sam Matthews je môj. Presne toto mi chýbalo od chvíle, kedy do môjho života vstúpil a obrátil ho na ruby. Chýbala mi úprimnosť, dôvera a nehynúca láska, ktorú medzi sebou máme.
,,Mrzí ma, že som nám posral plesový tanec." Šepol mi do ucha a len tak hľadel. Jeho očí sledovali každučké miesto na mojej tvári. Od hnedých prameňov po tmavé, takmer čierne oči.
,,Ty? Veď ja som utiekla." Slová zanikli v tichu a jeho lišiackom úsmeve. Niečo ho napadlo.
,,Dlhujem ti to. Navyše, ak by som nebol taký božský, nikdy by si neušla. Chápem, že ťa..."
,,Bež do riti!" Udrela som ho so smiechom po ramene. Jeho ego sa narozdiel od iných povahových vlastností vôbec nezmenilo. Stále je namyslený bastard, do ktorého som sa zamilovala.
,,Smiem prosiť?" Vstal, podal mi ruku a čakal na reakciu. Tanca som síce mala po krk, ale po boku Sama sa zdalo všetko akési krajšie, magickejšie...
,,Samozrejme." Ponuku som prijala a o chvíľu sme sa jemne hompálali v rytme tlkotu nášho srdca, opretí o samých seba a s jemným smiechom, vždy keď mi stúpol na nohy. Malo to čaro, iskru. Niečo, čo nám dvom doteraz chýbalo. Pred nami ako vždy rieka, v ktorej sa odrážal mesačný svit. Prázdny most, keďže v tomto čase tadiaľto nejazdil takmer nikto. Najkrajšia bola tma, ktorá dotvárala našu náladu. Zničení z dneška, ale tie malé bodky na oblohe prezrádzali nádej na lepšie zajtrajšky. Na lepšie dnešky. Na dni, akým bol tento. Plný sĺz, smiechu a nadávok. Emócie, ktoré sme do nášho vzťahu dávali.
,,Premýšľal som." Príde niečo, čo ma buď zrazí na kolená, alebo urobí najšťastnejšou osobou.
,,A... Chcem byť na výške s tebou." Veta nedávala zmysel, no videla som, že bude pokračovať.
,,Chcem ťa ráno vidieť prebúdzať, spraviť ti raňajky, večer s tebou zaspávať, víkendy tráviť pri blbej telke s pizzou v ruke, aby sa všetko zasralo a ty si sa mohla smiať, aká si šťastná, že neupratuješ odporný intrák, ale svoj vlastný...byt." Ticho a myšlienky, či je to skutočné. Naozaj sa toto deje? Žiť s ním? S človekom, o ktorom viem každý zlozvyk a i tak mi to príde rozkošné.
,,Kráska?"
,,Žiť s tebou v Anglii?" Šepla som takmer bez zvuku, pretože mi to prišlo nereálne.
,,Žiť so mnou v Anglii." Zopakoval, aby ma uistil, že je to skutočne tak.
,,Krajší život si neviem predstaviť."
,,Áno?" Tentoraz on neveril vlastným ušiam. Nechápal, že by som túžila po živote s ním. S chalanom, ktorý ma chcel na začiatku zničiť.
,,Áno!" Zasmiala som sa. Ach, tie slzy! Dnes sme ich vyplakali snáď more.
,,Kurva, ďakujem!" Zdvihol ma do výšky a zatočil okolo vlastnej osi. Smial sa, hrešil a nevedel prestať. Bolo toho na nás zrazu strašne veľa. Vzťah založený na pravde, odchod študovať do Anglie a spoločné bývanie? Kam sme sa dostali z toho neistého začiatku?
,,Milujem ťa." Riekla som mu, keď ma ešte dlho objímal.
,,Milujem ťa, milujem ťa, milujem ťa." Myslím, že ma chcel uistiť. Mne v hlave ale pri jeho tvrdeniach kričala zvedavosť spýtať sa jednu, pre mňa veľmi podstatnú otázku. Informáciu, ktorá ma zaujímala dlho pred našou pauzou.
,,Sam?"
,,Áno, kráska?"
,,Kedy si ma začal milovať?"