VEDELA SOM TO!

40.

Jedna z tých smutných častí... Užite si kapitolu! ✨

,,Matthews, Thomsonová!" Skríkli.
,,Tí dvaja nám nedajú pokoj!" Vzdychla som si ležiac na Samovej hrudi v jeho izbe. Chalani sa do nej dobýjali dobrú pol hodinu a nemienili s tým skončiť.
,,Sam! Potrebujeme plnohodnotného spoluhráča." Tie ich hry. Sam to neobľuboval, čo mi na jeho vek prišlo super. Len oni dvaja sa správali ako malí.
,,Zavrite huby!" Poslal ich do čerta. Presne ako to vždy robí. Spoločného času sme mali veľmi málo a neviem ako Sam, ale ja som si to aj s vedomím, že to je falošné, užívala. Pretože rozhovory s ním boli pre mňa ako droga. Dokázali sme sa baviť o všetkom a preberať to do hĺbky. Zbožňovala som jeho názory, ktoré v sebe vždy ukrývali dajakú hlúposť. Bol perverzný a drzý. A mne sa to z nejakého neznámeho dôvodu páčilo viac a viac.
,,Riley!" Vtrhli k nám a okamžite ma ťahali z postele von.
,,Vy idioti! Vylomili sme zámku!" Hodil po nich vankúš a pritiahol si ma bližšie k sebe.
,,Boha, Matthews. Si s ňou každú posratú sekundu, dnes je naša." A bolo po dohode. Ayden si ma bez súhlasu prehodil cez plece a odniesol do obývačky na gauč. Samozrejme, že som sa bránila a kričala, ale chalani jednoducho nemali s kým hrať... Strávila som s nimi pred obrazovkou dobré dve hodiny a skoro stále vyhrávala. Vyzerali, že ma majú chuť pretrhnúť, až pokým neprišiel nevyspaný Sam, keďže sme ho pravdepodobne zobudili a vyriešil to za nich.
,,Okej, tak toto nestrpím. Tí dvaja ťa očumovať nebudú. Pokojne ťa zabalím aj do alobalu, ale takto tu pobehovať nebudeš!" Bol nekompromisný, vravel to nepríjemným tónom a predsa som sa pri jeho slovách musela doširoka usmiať. Stál tam uprostred dverí len v teplákoch a pri každom nádychu sa mu napínali svaly na bruchu. Musela som si vychutnať ten výhľad.
,,Neslintaj princezná, inak sa z tých vašich pohľadov dogrcám!" Upozornil ma so znechutením Ayden a vrazil po mne vankúš. Asi až to ma prebralo, keďže som sa od zahanbenia začervenala, vyplazila mu jazyk a po ceste hore ešte šla pobozkať Sama. Neviem, čo sa dialo ale jeho pohľad skĺzajúci po mojom tele mi spôsoboval zimomriavky až v kostiach.
,,TO OBLEČENIE!" A zrazu zaťal peste, zhlboka sa nadýchol a kúsol si do pery. Napätú atmosféru medzi nami si všimli aj chalani, keďže nás pozorovali s otvorenými ústami. Nebolo to veru príjemné. Radšej som rýchlo prikývla a zmizla za roh obývačky, keďže mi nedochádzalo, čo sa to deje. Do uší mi padla debata medzi troma najlepšími kamarátmi.
,,Kámo, ty si v akej riti!" Smial sa Ayden.
,,Čo trepeš?" Okamžite mu s podráždeným tónom odpovedal Sam.
,,Brácho, nejako sa ti nedarí."
,,Veru, totálne si ťa princezná obtočila okolo prstu."
,,Ayden, nehovor jej tak!" Zakričal po ňom a niečo treslo. Asi od hnevu buchol do steny. Väčšinou to tak robil, keď ho niečo naštvalo.
,,Sorry, kámo, ale keby si sa videl. Divím sa, že si ju tu nepretiahol." Znova sa smial Ayden a s radosťou ho provokoval.
,,Drž hubu, somár. Nič také sa nedeje. Viem, čo musím urobiť!" Opäť niečo treslo.
,,Brácho, nehnevaj sa, ale nevyzerá to, že by si bol v pohode. Rozhodni sa, čo vlastne chceš? Zničiť ju alebo..." Pridal sa do debaty Dylan.
,,Nie, čo chcem, ale čo musím spraviť..." Viac som nemohla počúvať, keďže sa ku mne približovali kohosi kroky. Rýchlo som vybehla na poschodie a zo Samovej skrine si vytiahla svoje oblečenie. Strávila som tu víkend a... Užila som si to, bola som s ním šťastná. No jeho slová vo mne prebudili tupú bolesť udierajúcu priamo do môjho vnútra. Priznal sa. Stále ma túžil vidieť na dne a mne pomaličky dochádzalo, že sa to stane. Pretože som dovolila svojmu srdcu niečo, pred čím ma každý varoval. Klamala som samej sebe v tom najhoršom a žila v tom, že niečo také nie je možné. Človek si predsa nemôže vedome ublížiť. Dnes mi došlo, že to robím. Ničím sa. Nie fyzicky, ale tým najhorším spôsobom. Láskou. Vždy som to pokladala za krásny cit. Netušila som, aká je pravda. Ako keď ste celý život na vozíku a zrazu bežíte maratón. Nikdy ste sa necítili lepšie, ale nikto vás nevaroval, že to nebude o šťastí a úsmevoch, ale i o utrpení a slzách.

Áno, Sam Matthews, vyhral si. Zamilovala som sa do človeka, ktorý netúži nič viac, ako ma vidieť trpieť. Na mne je len nedať mu pocítiť, že to dokázal. Okúzlil ma. Nie svojou krásou, ale tým aký v skutočnosti je.

,,Kráska!" Začula som ho, rýchlo sa prebrala z tranzu a s úsmevom zišla dolu. Pretože nič iné mi nezostávalo. Užiť si s ním každú jednu sekundu, kým nepríde na to, že čas vypršal.
,,Čo si stavala dom?" Aydenove hlúpe žarty, na ktoré si nikto nesmeje.
,,Nie, čo ste preberali? Neohovárali ste ma, však?" Usmiala som sa, aby sa táto hlúpa situácia odľahčila. Sam sa ku mne zrazu zo zadu natisol a svoje silné ruky si obmotal okolo môjho pásu.
,,Ako inak." Zavtipkoval Dylan. Škoda, že som tušila, koľko pravdy sa v tej fráze skrýva.

Nikomu z nás sa nepáčilo to ticho, ktoré medzi nami zavládlo. Akoby všetci tušili, že náš rozchod bude veľmi bolestivý.
,,Kokos, umriem hladom." Zahlásil Ayden. Hneď som navrhla, že urobím palacinky, načo všetci prikývli. Len Sam sa vyparil hore, keďže mu zvonil telefón.
,,Si v pohode princezná?" Zaujala Aydena moja nálada a pozorne mi preskúmal tvár, ako keby chcel vedieť, či niečo netuším. Táto otázka však nemala zmysel, keďže som zhora začula Samov neskutočný rev, nadávky a buchot. Ihneď som sa za ním chcela rozbehnúť, ale zastavila ma Dylanova paža.
,,Dnes sa nehraj na hrdinku, dnes nie..." Hľadel mi hlboko do očí a snažil sa ma presvedčiť, že mám zostať a počúvať, ako môj frajer hore z neviem akého dôvodu trpí.
,,Musím..."
,,Princezná, nemôžeš!" Skočil mi do reči Ayden a i on vyzeral, že túto situáciu pozná a nemala by som sa do toho miešať. A zrazu som si v jeho očiach niečoho všimla. Akúsi skrytú bolesť za všetkými tými vtipmi a perverznými rečami.
,,Musím!" Vytrhla som sa mu a bežala na poschodie do jeho izby. To čo som tam našla sa dávno nepodobalo miestnosti predtým. Porozhadzované veci, porozbíjaná stolička, roztrhané fotky, zničené rámiky a on stojaci vo svojej kúpeľni a udierajúci do zrkadla. Z rúk mu tiekla krv a v očiach mal obrovskú bolesť. Stislo mi srdce, ho takto vidieť. Opäť sa niečo dialo a ja som nemala ani poňatia, o čo ide. Niečo ho ničilo, no nemohol sa mi s tým zdôveriť. Náš vzťah bol fakt nahovno.
,,Sam!" Ihneď som k nemu pribehla, chytila mu ruky, aby si viac neubližoval. Jeho reflex mu prinútil znova natiahnuť ruku a vraziť mi, keď si však uvedomil, že tam stojím ja, zastavil.
,,Sam, bude to okej!" Šepla som a silnejšie mu stačila ruky. Chcela som, aby cítil, že som s ním a vždy tu pre neho budem.
,,Neznášam ho, kráska. Tak strašne nenávidím toho tvojho skurveného brata!" Skĺzol dolu, oprel sa o stenu a silno si ťahal vlasy. Bol zničený a mňa to nútilo byť na Lea naštvaná. Čo mu do riti urobil?
,,Sam, prestaň!" Riekla som a snažila sa ho upokojiť. Mal však zavreté oči a rozhodol sa má ignorovať.
,,Sam, prestaň! Bude to dobré!" Chytila som mu tvár do rúk a pobozkala ho. Jemne a opatrne, aby cítil, že nie je sám.
,,Nič nebude v poriadku." Pokrútil hlavou a tuho ma objal. Držal ma tak silno, akoby sa bál, že zmiznem, vytratím sa z povrchu zemského a utečiem mu.
,,Odpusť mi, kráska." Odpúšťam. Všetko, aj keď to bude zasrane bolieť.