VEDELA SOM TO!

10.

,,Nehnevaj sa na mňa bratček," prosila som brata počas rannej cesty do školy. Úspešne ma ignoroval a sústredil sa na šoférovanie.
,,Nebudem sa ti ospravedlňovať, že sa mi páči Sam. Chápem, že to nie je vhodné vzhľadom na to, že máte spolu nedoriešené problémy, ale on..."
,,Riley," vzdychol si, ,,to nie sú obyčajné problémy. Sam ma nenávidí a urobí všetko, aby ma zničil. Nechcem, aby si bola terčom."
,,Nebudem, sľubujem," usmiala som sa naňho a on zmäkol.
,,Nemôžeš s ním byť. Neverím, že nemá nejaké tajné úmysly. Naňho sa tento štýl vzťahu nehodí. Bol to môj najlepší priateľ. Poznám ho ako seba. Party a dievčatá na jednu noc sú jeho parketa."
,,Možno som ho zmenila." Áno, lepšie ma nenapadlo.
,,Riley, práve si vyvrátila moje predstavy o tebe a dala si najavo, že mám mať o teba strach. Niečo, ako zmeniť sukničkára neexistuje. Ver mi, my skrátka nechceme vzťah. Nepotrebujeme ho. Náš život je príliš pohodlný."
,,A ak sa zamilujete?"
,,Vtedy sa zmeníme. Prepáč, ale neverím, že je to láska," odvetil presvedčený.
,,Leo, si môj brat. Ale toto je moja starosť. Ak sa popálim..." Stíchla som.
,,Zabijem ho." Auto zastavilo a pred školou ma čakala Kass.
,,Zatiaľ tie nože nevyťahuj, ľúbim ťa," usmiala som sa naňho a rozbehla sa k mojej jedinej podpore.
,,Dlhá cesta?" Hneď sa spýtala.
,,Dlhá a náročná. Nedá mi s tým pokoj," pokrútila som hlavou a opäť sa udialo to, čo každé typické ráno. Cesta ku skrinkám a do učebne chémie. Všetko by bolo fajn, ak by nemal Sam rád pozornosť. Pred celou školou ma zatiahol do voľnej triedy.
,,Sam, prosím. Toto mi nesmieš robiť. Videl si tie pohľady?" Kývla som hlavou na chodbu.
,,Pohľady báb, ktoré ti závidia?" Uškrnul sa.
,,Nie, pohľady báb, ktoré ma chcú zabiť. Nepomáhaš mi. Ak sa chceš porozprávať, mal by si..."
,,Mal by som ísť k tebe domov, pretože si ma od toho večera úplne vypustila z hlavy?"
,,Potrebujem premýšľať!" Pokrútil očami a priblížil sa ku mne na 10 centimetrov. Pomaly sa mu dvíhal hrudník a hľadel na mňa. Netuším, prečo to robil. Ale to, akým spôsobom sa pozeral ma fascinovalo. Tie jeho oči boli jediný dôvod, že som ho dokázala tolerovať.
,,Nevyznám sa v tebe," šepol. Vedel presne, čo urobiť, ako sa zachovať a rozprávať. Mal to vrodené. Dávno by som sa zaľúbila, ak by mi jeho krutosť nepripomínala spomienka z toho dňa. Nechce sa mi veriť, že niekto takto naoko dokonalý, vie v sebe ukrývať toľké zlo.
,,Musím ísť, Sam." Chápavo prikývol, čo ma prekvapilo. Vtom tam vtrhlo moje dvojča. Mám pocit, že by nebolo dňa, kedy sa niečo neudialo. Prestávalo ma to baviť.
,,Čo tu s ním robíš? Nebavili sme sa o tom?" Otočil sa na mňa.
,,Leo, povedala som ti, že je to moja vec."
,,Myslím si, že je na nej, ako sa rozhodne," zastal sa ma Sam, i keď všetkým v miestnosti bolo nad slnko jasné, že to robil kvôli sebe.
,,Ty drž hubu!" Skríkol po ňom Leo.
,,Ja? Máš pocit, že som ten, ktorý by sa mal stiahnuť? Chces dopadnúť ako minule?" Vyhrážal sa mu.
,,Sam, prosím," pozrela som naňho dúfajúc, že prestane. Neuveríte, ale stíchol. Poslúchol ma. Nechápala som, čo sa deje. Snaží sa kvôli pomste?
,,Riley. Počula si ho! Nevie, sa chovať. Ako sa môžeš stretávať s takým idiotom?" Kričal dosť hlasno.
,,Mám ho rada!" Touto vetou som zabila dve muchy jednou ranou. Leo nemal, čo povedať a Sama som uistila o mojej láske k nemu. Lepšia situácia sa mi nemohla naskytnúť. Braček, si skvelý!

Sam na mňa hľadel prekvapený a šťastný z jeho úspechu. Keby ste videli tú jeho radosť. Úprimne, bol zlatý. Jemne sa dotkol mojej ruky na znak vďaky.
,,Ešte raz sa jej dotkneš!" Pekný pravý hák letel Samovi do tváre.
,,Nie, Leo! Nezníž sa k tomu, čo urobil on!" Zastavilo ho to. Oboch. Hľadeli na mňa so smútkom v očiach, ktorý mi nedával žiaden zmysel.
,,Thomson, toto sa nesmie opakovať," vbehol do triedy riaditeľ. Bolo dávno po zvonení a my traja sme rušili vyučovanie.
,,Do riaditeľne Leo. Matthews, bež sa opláchnuť. Riley ti pomôže." Spoločne sme sa potichu presunuli na WC-ka, keďže to Samovi pekne krvácalo. Namočila som vreckovku a priložila mu ju k tvári.
,,Budeš tam mať monokel," zhodnotila som jeho stav. Od príchodu riaditeľa sme spolu poriadne neprehovorili a mňa to začínalo štvať. Nevedela som, čo sa mu odohráva v  hlave.
,,Čo si o mne myslíš?" Nie, nebudem odpoveď na tieto zložité otázky. Usmiala som sa naňho a pritlačila mu servítku k rane, aby stíchol.
,,Ssss," zasyčal od bolesti, ,,takto sa odpovedi nevyhneš." Liezol mi na nervy. Mala som mu povedať, že v mojich očiach dávno klesol a nikdy naňho nebudem hľadieť s obidvom alebo štipkou úcty?
,,Je to hlúpa otázka." Nedala som mu jasne najavo, že ho mám rada? Skoro ma brat zabil pri tej vete, ale Samovi je primálo.
,,Bala si sa, žeby sa tvoj brat znížil na moju úroveň." Konečne povedal fakt, s ktorým môžem na 100% súhlasiť.
,,Nechcem, aby niekoho zbil." Prikývol. Tú vetu som si mohla odpustiť, ale v tej chvíli to zo mňa vyšlo samo. Tušila som, že vtedy Leo prestane.
,,Si v pohode?" Nebol, krv mu stále tiekla ale zmeniť tému mi v tejto chvíli prípadalo najrozumnejšie.
,,Hej," odvetil tým hrubým strašideľným tónom, ktorý používa, ak ho niekto nahnevá. Asi si uvedomil, že ho až tak neľúbim. Ale čo čaká po 3 stretnutiach, 2 bozkoch + po mojich plánoch na jeho zničenie.
,,Idem?" Asi som chcela tou otázkou súhlas, že ho tam môžem nechať a nepôjde nikoho zabiť. Znova prikývol. Takže tentoraz sa bude hrať na urazeného? Fajn! Chalan s tebou to budem mať vo vzťahu naozaj ťažké. Si príliš komplikovaný.
,,Uvidíme sa?" Riekol pri mojom odchode, pravdepodobne, aby medzi nami prerušil tú napätú atmosféru.
,,Určite," usmiala som sa, nechala ho tam a vydala sa na chémiu. Chodby boli prázdne a mne došlo, ako skvelo som sa mala, kým sa u nás ten večer nezjavil Sam. Nič vážne sa neriešilo a moje problémy boli úbohé. Vysoká škola a chalani, na ktorých som hľadela len z diaľky. Bolo mi vtedy dobre, keď som si nikoho nepripustila k telu. Bohužiaľ sa mi do cesty priplietol chalan s úmyslami zničiť môjho brata cez osobu, ktorá s tým nemá vôbec nič spoločné. Cezo mňa.

10 častí za nami!