VEDELA SOM TO!

60.

Čauko, dnes trocha bolestivejšia kapitola. Dúfam však, že si ju užijete. Budem rada, ak mi dáte na konci vedieť váš názor. Veľa to pre mňa znamená.💜

❗ VULGARIZMY ❗

SAMOV POHĽAD

Pred niekoľkými mesiacmi...

,,Miláčik, vypni to!" Začul som piskľavý hlas a šlo mi roztrhnúť hlavu.
,,Miláčik!" Nech do riti drží hubu. Nemám náladu počúvať jej stupídne reči.
,,Samik! Musíš vstávať!" Smiala sa tým jej priblbnutým tónom.
,,Sklapni Mackenzie!" Okríkol som ju a konečne otvoril oči. Môj výstup jej bol u prdele. Plazila sa po mne a pravdepodobne čakala ďalšie kolo. Vedel som, prečo spolu iba chrápeme. Takúto štetku by som nevydržal pri sebe ani deň. Telo mala ako z katalógu, no mozog si pravdepodobne rozbila ešte ako decko. Poznám ju dlho a vždy, keď sa mi ukáže na očiach, mám chuť grcať.
,,Nezopakujeme si to?" Chcela znovu. Mne sa pri pohľade na jej rozmazanú tvár a špinavé oblečenie od chlastu dvíhal žalúdok. Včerajšia párty bola zabijak. Ale tí traja kreténi si nedali povedať. Hlavne Leo. Väčšieho idiota som fakt nevidel. Prečo sa s ním vlastne bavím?
,,Zlez zo mňa, Mackenzie!" Okríkol som ju a konečne mi došlo, že zvoní telefón. Chcel som vstať, ale svet sa mi točil na všetky strany. Včera sme to fakt prehnali.
,,Ayden! Ty kretén, zobuď sa!" Hulákal som po ňom. Všetci sme ležali po obývačke a vyzerali totálne v prdeli. Naposledy som urobil niečo takéto.
,,Drž zobák!" Napomenul ma a pritiahol si k sebe dajaké dievča. Layla. S tou sme spali už asi všetci.
,,Hoď mi telefón, debil!" Krotil som sa, aby si ma vôbec všimol. Vzdychol a cez celú obývačku po mne tresol telefón.
,,Ty si fakt chuj!" Jasné, že sa zasmial a bolo mi to jedno. Žalúdok som mal ako na vode a jediné, načo som myslel, bolo, ako sa dostať na hajzel a všetko zo seba vygrcať. Lenže moja matka si povedala, že ma bude zháňať dovtedy, pokiaľ nedvihnem.
,,Čo je?" Zhúkol som do telefónu a bol si istý, že ju to poriadne vytočilo. O to mi ale celú dobu šlo. S otcom si cestujú po svete a mňa s Izzy... Kurva, kde je Izabell? Matkine slová som nevnímal a rozhliadal sa po obývačke, až kým nespomenula jej meno.
,,Čo si to do riti povedala?"
,,Že si ma sklamal! Dôverovala som ti! Zverila som ti svoj najväčší poklad! Izabell! A ty?"
,,Kde je kurva izabell?" Nevnímal som ju. Vždy som bol ten horší, ten čo ju sklamal a bolo mi to jedno. Tentoraz šlo o ňu, moju malú Izabell. Jediné dievča, ktorému by som nikdy neublížil.
,,Tak ty si nepamätáš? Jasné, že nie! Čo som čakala, keď som ju zverila tebe? Nepostaral si sa! Kvôli tebe teraz leží v nemocnici predávkovaná drogami!" Zakričala to a mne sa zastavil tep. Leží v nemocnici predávkovaná drogami.
,,Čo...čože?" Prvý raz som nemal ten sebavedomý a istý hlas. Dostal som sa na úplné dno. Moja Izabell...
,,Dochádza ti, čo si dopustil, syn môj? Dúfam, že..." Vypol som hovor a odstrčil Mackenzie, ktorá sa po mne neustále plazila. Bohužiaľ, to nevzdávala.
,,Kurva, Mackenzie, daj pokoj!" Skríkol som na ňu, ale myšlienkami som bol úplne inde, v inom svete. Stratil som sa vo svojom hlave plnej strachu o moju malú sestričku. Do hajzlu, mala len 16! Úbohých 16.

Vzal som telefón a znova zavolal matke.
,,Chcem ísť za ňou!" Rozhodol som sa a čakal, že mi povie, do ktorej nemocnice ju odviedli.
,,Tak to si okamžite vyhoď z hlavy! Počujem, ako rozprávaš a je mi úplne jasné, že si spitý! Už tak si počiernil meno našej rodiny! Nechci, aby to začal riešiť otec. Dobre vieš, čo by sa stalo! Koniec dievčat, koniec školy a koniec hokeja!"
,,Musím ju vidieť! Potrebujem sa uistiť, že je v poriadku!" Zakričal som a prvá slza mi vytiekla z očí." Kurva, veď ja neplačem!
,,Nie je v poriadku! Zničil si ju! Ty a tá tvoja partia! Z nemocnice ju odvezú rovno na odvykačku. Preč od teba!"
,,Matka, to nesmieš!" Hulákal som, ako šialený. Neverím, že je na tom Izzy až tak zle.
,,Ak sem prídeš v takomto stave Sam, svoju sestru už nikdy neuvidíš!" Položila hovor Nenávidím ju, tak strašne ju nenávidím!
,,Kurva!" Zakričal som na celý dom, čo zobudilo aj Aydena.
,,Nekrič kretén, čo sa stalo?" Spýtal sa. Už za túto otázku by si zaslúžil rozbiť hubu. To čo som mu však išiel povedať, ho zničilo omnoho viac.
,,Izabell sa... predávkovala." Tri slová a tak zasrane boleli.
,,Neser debil! Nie je čas na vtipy!" Nechcel tomu veriť. Nečudujem sa mu. Izabel miloval viac ako kohokoľvek. Na to, aký bol pred celou školou "frajer", nedokázal povedať mojej sestre, čo k nej cíti. Nikdy som nechápal tieto ich trápne pocity, ale aspoň niekomu na nej záležalo.
,,Predávkovala sa." Zopakoval som a nemu došlo, že nežartujem.
,,Moja Bella... Kurva!" Konečne pochopil, prečo je dnešné ráno jedno z najhorších v mojom živote.
,,Nenávidím ťa!" Zakričal na mňa a mal na to úplne právo. Presne som vedel, o čo mu ide.
,,Dovolil si jej stretávať sa s tým skurveným hajzlom a ako to dopadlo? Tu to máš!" Tresol o zem fľašu vodky a vybehol z domu. Nestihol som si ani uvedomiť, kedy sa postavil, ale jedno mi došlo. Ten hajzel Leo bude pykať za to, čo našej Izabell urobil.
. . . . .
Dostať sa k domu Thomsonovcou mi trvalo dlhšie ako normálne. Bol som pripitý a skoro neudržal zrak na ceste. Jediné, čo ma poháňalo, bol hnev, strach a obrovská bolesť. Trpel som ako nikdy a chcel mu to dať poriadne zožrať. Nech trpí, tak ako Izzy. Po pol hodine som vystúpil z auta, rozbehol sa k ich domu a začal poriadne búchať po dverách. Bol som tam toľkokrát a neuvedomoval si, aký kretén tam žije? Kto mohol vychovať tak odpornú bytosť.
,,Leo Thomson. Idiot, otvor dvere! Zabijem ťa, kretén!" Krotil som sa, pretože všetka moja energia dávno zmizla. Nevládal som, no potom som si spomenul na matkine slová.

Nie je v poriadku! Zničil si ju! Ty a tá tvoja partia!

,,Kurva, otvor! Viem, že za to môžeš ty! Vždy si bol zasraný kretén!" Nič, nikto sa neozýval a mňa to začínalo srať. Rozmýšľal som, čo by som spravil, ak by bola doma len tá jeho sestra... Dokázal by som jej ublížiť ako on mojej...mojej Izabell?
,,Hajzel! Veril som ti a ty? Zabijem ťa! Počuješ? Zabijem ťa za všetko, čo si spravil!" Chcel som kričať omnoho viac, keď sa konečne otvorili dvere. Nevnímal som nič, len jeho tvár.
,,Sam ja..." Ako sa opovážil!
,,Drž hubu!" Nevydržal som to a jednu mu vrazil. Udieral som doňho ako do bábiky a bolo mi to jedno. Všetka moja bolesť zrazu vyšla na povrch a on bol dokonalý terč. Zaslúžil si to! Zaslúžil si trpieť za všetko, čo jej urobil. Za to, že bol teraz doma a ona v nemocnici. Za to, že sa kvôli nemu predávkovala. Za to, že jej vôbec vstúpil do života! Zrazu sa prestal brániť, čím mi všetko uľahčil. Chcelo sa mi revať na celý svet a dať každému vedieť, čo sa všetko dosralo. A potom sa tu zjavila ona a môj svet sa zastavil. Stále som doňho udieral ako zmyslov zbavený, ale môj mozog vnímal len jej slová.
,,Sam, pozri, čo robíš! Nechaj ho! Zabiješ ho!" skríkla. Veď o to mi do riti šlo! Chcel som, aby bol mŕtvy.
,,Sam Matthews! Zabiješ ho!" kričala znova a znova a mojim telom ani nehlo. Pokračoval som v tom, až kým sa ma nepokúsila odtiahnuť.

Nerob mi to prosím ešte aj ty! Nechaj ma, nech mu ukážem, čo jej spravil.

Zakričalo moje podvedomie a ruky len konali.
,,Neplač sestrička..." Ozval sa ten hajzel podo mnou a mne až vtedy došlo, čo som urobil. Zazrel som ju, ako tam leží schúlená v klbku a z očí jej tečú slzy.

Nie, nie, nie. Neudrel som ju, to by som neurobil! Nie som ako on!

Zazrel som jej do očí a videl obrovskú nenávisť. Presne takú, akú som momentálne cítil. Bolo to ako elektrický prúd. Okamžite som vstal a vybehol odtiaľ. Nedokázal som sa do tých jej očí pozerať. Pripomínala mi všetku tú bolesť, ktorej som sa chcel zbaviť.