VEDELA SOM TO!

42.

28. Marec
,,Všetko máš! Mali by sme sa ponáhľať! Vieš, akí dokážu byť tí idioti nepríjemní." Snažil sa Sam. No márne, stále som mala pocit, že mi niečo chýba.
,,Ešte sekundu..." Šepla som si skôr pre seba a ešte raz prekontrolovala celý kufor. Len Sam mal iné plány. Obtočil si zozadu ruky okolo môjho pásu a uväznil ma vo svojom objatí. Nebolo úniku a pravdupovediac sa mi ani nechcelo odchádzať z jeho náručia. Kto vie, kedy sa toto všetko skončí a už nikdy nepocítim teplo jeho tela, vôňu parfému a jeho ruky na mojom páse.
,,Mali by sme ísť..." Šepol mi do úst a v tej chvíli nikoho z nás nezaujímala nejaká poondiata chata.
,,Mali..." Zopakovala som to a bozky mu opätovala. Jeho kučierky som mala obmotané okolo prstov a...
,,Kurva!" Skríkol Sam, keď mu začal zvoniť telefón. Musel samozrejme dvihnúť, keďže Aydenovi slovo trpezlivosť nič nehovorí.
,,Áno? .....Veď už ideme......Riley......okej....nehovor jej tak....fajn....áno....čau debil!" A položil. Smiala som sa na výraze jeho tváre a konečne mala všetko pobalené. Toto mal byť ešte dlhý večer. Neviem, prečo nás nenapadlo vyraziť ráno. Mohli sme sa ešte poobzerať po okolí.
,,Môžme ísť!" Vyhlásila som šťastná a zobrala si kufor. Sam mi ho chcel ako "pravý džentlmen" odniesť, ale jeho váha nebola najľahšia. Zatváril sa, akokeby normálne nedvíhal ťažšie závažia a odniesol mi ho dolu.
,,Už sa chystáte ísť? Tak skoro? Myslela som, že by sme sa mohli navečerať a..." Hneď ma zavalila otázkami mama. Mala strach, čo sa dalo pochopiť, keďže som odchádzala celkom ďaleko od domova. Ale i tak za chvíľu skončí školský rok a ja odídem do Anglicka. Samozrejme, ak ma vezmú.
,,Ayden sa ponáhľa. Čakajú na nás vonku. Vieš, akí vedia byť chalani netrpezliví." Prišla som k nej a objala ju. Dlho ma držala v náručí, akoby sa ma bála pustiť a ukázať mi, aký zlý dokáže byť svet.
,,Musím ísť..." Šepla som jej do ucha a pomaly sa odtiahla. Prikývla a ustúpila, aby som mohla prejsť.
,,Čauko, oci! Zamávala som mu, obliekla si bundu a konečne sme vyšli na vzduch. Hneď sa mi lepšie dýchalo. Sam vrazil moju batožinu do kufra a otvoril mi dvere, aby som nastúpila. V tom vtrhol von Leo celý červený a vyzeral, že zúri.
,,Riley, nikam nejdeš!" Okamžite mi prikázal. Stál len kúsok od Sama a mne naháňalo strach, čo sa bude diať. Sam totiž nevyzeral, že mu je to jedno. Zatínal zuby, stisol päste a svoj pohľad zamieril priamo naňho. Videla som v jeho očiach, že na nič nezabudol a bude sa biť až do konca. Stále v ňom bola tá zlosť, ktorú som videla na začiatku. Ako keby sme sa vrátili o pár mesiacov dozadu, keď som hľadela na Samov zničený výraz a nevedela, ako zastaviť ich bitku. Znova to bolo tu. Ak som si niekedy myslela, aj v tých drobných krásnych momentoch, že sa svojej pomsty vzdá, bola som na veľkom omyle.
,,Nerob scény, Leo!" Možno som bola príliš krutá a nerozmýšľala, čo to s ním spraví, keď on mi tak neskutočne pripomínal, že o chvíľu ma to bude všetko veľmi bolieť. Pohľad naňho bol ako pripomienka, že som nastúpila na nesprávny vlak a náraz bude obrovský.
,,Nerob scény? Vieš, kam ty vôbec ideš? S kým tam ideš? Máš rozum Riley!?" Začal po mne kričať a Sam vyzeral, že ho to štve. Chytila som ho za ruku a aspoň na chvíľu prerušila očný kontakt, ktorí medzi sebou udržovali.
,,Áno, som si vedomá následkov. Idem so svojím frajerom a jeho kamarátmi na chatu. Mrzí ma, že ťa nepozvali. Nemal si sa správať ako debil." Myslím, že to bolo posledná kvapka k jeho výbuchu. Bohužiaľ, mala som pravdu a on to veľmi dobre vedel.
,,Hajzel jeden! Čo si to s ňou urobil? Zničil si ju! Ako si mohol!?" Chcel mu jednu vraziť, už som videla, ako bude Sam ležať o chvíľu na zemi a miesto chaty pôjdeme do nemocnice, no môj záchranca sa objavil. Ayden. Odstrčil Lea na zem, čiže nestihol zasiahnuť.
,,Uprac si pred vlastným prahom, kokot!" Škodoradostne sa usmial a otvoril nám dvere do auta. No i za jeho maskou bolo vidieť veľa bolesti.

Všetci sme nastúpili do auta a šli. Prvú hodinu sme boli ponorení do svojich myšlienok a hľadeli z okna. Mali sme sa na čo pozerať, keďže bola jar a na každom rohu kvitli stromy a rastliny. Všetko bolo perfektné, mali sme to naplánované do posledného detailu, tak aby sme stihli aj prijímačky na výšku, maturity, školu... Len naša skvelá nálada bola akosi preč. Zostala tam aj s Leom pred naším domom.
,,Aj mi poviete, čo sa stalo?" Prehovoril ako prvý po dlhej dobe Dylan. Jediný nepočul tú hlúpu konverziu. Mohol byť rád.
,,Nemáte chuť na večeru?" Zavrhol tú hlúpu tému Ayden skôr, ako by sme sa stihli pohádať navzájom.
,,Jasné, môžme sa niekde zastaviť." Prikývla som a zazrela na Sama. Bol myšlienkami úplne niekde inde. Ruku mal stále stlačenú v päsť a nechty si zatínal do pokožky dlane. Chytila som mu dlaň a silno ju stlačila. Nemala som byť jeho podporou práve ja, ale niekto musel. Nemohla som bohužiaľ nič povedať, keďže mi nikdy nevysvetlil, čím môj brat pred ním natoľko klesol, že sa potreboval pomstiť.
,,Súhlasím," zrazu prehovoril a myslím, že nie len mňa to prekvapilo. Usmial sa a pritiahol si ma bližšie. Konečne som bola v jeho bezpečnom náručí, cítila sa pokojná a Leo ma prestal trápiť.
,,Tu odboč!" Skríkol Dylan. Všetkých nás vyľakala jeho rýchla reakcia. Ayden to dokonca musel rýchlo strhnúť doprava. Pred nami sa týčila normálna benzínka s reštikou vo vnútri. Už zvonka vyzerala krásne a vnútro to iba potvrdilo. Steny mali betónovú stierku, nábytok ladený do dubového dreva a všade naokolo kvetiny. Vôbec nevyzerala, že je to len obyčajná reštaurácia pri diaľnici. Mala v sebe iskru.
,,Sadnite si, hneď som späť. Idem pozdraviť známu." Vyparil sa Dylan. Okamžite sme pochopili, prečo nás priviedol práve sem. Jeho známa vyzerala totižto veľmi krásne. Dlhé čierne vlasy, štíhla postava, pekné krivky... Typ dievčaťa, ktoré chalani vyhľadávajú.

My traja sme sa zatiaľ pobrali ku stolu a vyberali si jedlo. Dlho však neprichádzal žiaden čašník, preto sa Sam rozhodol ísť k baru a objednať nám. Samozrejme čašníčka bola tiež veľmi pekná a priam na jej úsmeve, ktorý mu venovala, bolo vidieť, ako by si to s ním rozdala. Nedokázala som od nich odtrhnúť oči, priam som ju prebodávala. Musela som poriadne potlačiť žiarlivosť a nevbehnúť tam.
,,Nežiarli, princezná!" Provokoval ma Ayden. Možno nebudem mať o chvíľu na koho.
,,Prečo?" Do riti! Myslela som, že viem ustrážiť svoje myšlienky, nie ich vypúšťať priamo pred jeho najlepším kamarátom.
,,Nie, len. Deje sa toho strašne veľa a..." Ayden mi položil dlaň na ruku a hlboko sa na mňa zahľadel.
,,On ťa neopustí. Si preňho príliš dôležitá." Veľmi som chcela veriť jeho slovám, ale už toľko razy som počula ich rozhovory... Musel mi klamať, čo bolo jasné. Musel ma presvedčiť, že tento vzťah je pre mňa to najlepšie. Pritom sme obaja veľmi dobre vedeli, ako to dopadne.
,,Máme objednané!" Prišiel vysmiaty Sam, sadol si vedľa a pritiahol si ma do náručia. Na čele som pocítila jeho letmý bozk a všetky moje pochmúrne myšlienky rázom zmizli.
. . . . .
Ďalšia polovica cesty na chatu bola úžasná. Naša nepríjemná nálada sa vytratila, keď čašníčka priniesla jedlo. S plnými žalúdkami sa veru ľahšie cestovalo. Z nepríjemného ticha bola zrazu cesta plná smiechu, pesničiek a hlbokých rozhovorov. 3 hodiny prebehli ako nič a my sme stáli pred chatou Willových rodičov. Z dverí vyšiel Teo s dievčaťom z bistra Larou a Will, ktorý držal Kass za ruku. Očividne sú spolu už oficiálne.
,,Do boha, ďalšie zamilované pohľady. Pripomente mi, prečo som s vami išiel?" Hneď sa ozval Ayden a tváril sa, akoby ho naplo. Udrela som ho do ramena a zasmiala sa nad ním. Mohol si vziať so sebou dievča, navrhovali sme mu to, ale nesúhlasil. Myslím, že sa bojí samému sebe priznať, že to dievča preňho znamená viac, ako si je schopný pripustiť.
,,Nežiarli, debil!" Ozval sa Dylan so širokým úsmevom a vystúpili sme z auta vziať si veci z kufra. Chalani sa mi smiali, čo som si všetko pobrala a Kass ma privítala objatím. Páčila sa mi táto partia ľudí. Väčšina sme mali spoločné záujmy a témy a smiali sme sa na spoločných veciach. Bolo mi s nimi výborne.
. . . . .
,,Umieram!" Vzdychol si Sam, keď mi konečne vyniesol kufor na poschodie, kde sme mali izbu. Okamžite sa prezliekol do teplákov, uložil sa do postele. Spravil mi vedľa seba miesto a žiarivo sa usmial. Unavená som súhlasila s jeho tvrdením a len v tričku ľahla si k nemu. Hlavu som mala uloženú na jeho nahej hrudi. Veľmi dobre som počula jeho zrýchlený tlkot srdca a videla zimomriavky na holej pokožke.
,,Si v poriadku?" Moja otázka ho prekvapila. Hlasno preglgol a prikývol. Na svojom tele som mohla pocítiť jeho ruku, ktorou si ma pritiahol ešte bližšie. Nebola medzi nami žiadna medzera, len my dvaja. Cítila sme tep toho druhého, dych doliehajúci na našu pokožku a Samovo jemné hladenie na mojom ramene. Atmosféra bola medzi nami akýmsi spôsobom napätá. Nedokázali sme povedať ani slovo a moja predchádzajúca otázka sa akosi vytratila.
,,Will a..Will a Kass. Oni sú...sú zlatí." Práve teraz by ho Ayden a Dylan vysmiali. Táto veta bola totižto totálne "pod jeho úroveň". Vždy sa správa ako najväčší frajer, debil, ktorý rád nadáva. Ale v takýchto chvíľach mi ukazoval, kto skutočne je. Aký dokonalý a milý vie byť. Tieto detaily pre mňa znamenali strašne veľa. Milovala som, že sa predo mnou nebojí ukázať aj svoju dobrú stránku.
,,Hej, hodia sa k sebe." Prikývla som a pevnejšie ho objala. Jeho hlboký nádych a výdych boli jasným znakom, že je nervózny. Ale z čoho?
,,Nemusíš sa báť. On jej neublíži, nie je ako...my." Narážal naňho a jeho ďalších dvoch najlepších priateľov. Neviem, čo to doňho vošlo. Prečo sa takto správa, prečo odhaľuje jeho zlé úmysly. Možno to chce... Nie, ešte nie.. Ešte sa ťa nedokážem vzdať. Neviem si predstaviť, že by sme...
,,Dobrú noc, Sam." Uzavrela som to. Nedokázala som sa s ním viac o tom zhovárať.
,,Dobrú noc, Kráska." Pobozkal ma jemne na ústa a zatvoril oči. Ten bozk nebol ako na začiatku. I keď sa mojich úst dotkol len letmo, bolo v tom omnoho viac. Aspoň pre mňa.

Nedokázala som zaspať. Celú hodinu som sa otáčala zo strany na stranu a nad všetkým premýšľala. Predsa by to so mnou neukončil práve tu? I keď viem, že ma to čaká, som si istá, že až to príde, zničí ma to. Neviem si predstaviť, že by som sa ráno prebrala a nezazrela v mobile správu. Že by som pri príchode do školy nedostala bozk pred celou školou. Že by ma neprišiel každú prestávku vyprovokovať, aby som sa na hodine nemohla sústrediť. A že by som uňho nestrávila každé poobedie a nepretelefónovala celú noc.
,,Milujem ťa, Sam."