VEDELA SOM TO!

27.

Prešlo pár dní odvtedy, kedy som nahliadla Samovi do súkromia. Nemohla som vtedy tušiť, ako veľmi ho to zničí.
,,Naozaj sa s ním Dylan nerozpráva?" Kassidy túžila spoznať všetky detaily. Lenže mňa nejako prešla chuť rozprávať sa o jeho nešťastí. Nie som predsa ako on. Nechcem druhým ničiť životy.
,,Áno, od vtedy, čo sa to dozvedel, ho nenávidí." Povzdychla som si a pridala do kroku. Chcela som byť čo najskôr v škole a tento rozhovor mať za sebou.
,,Je zvláštne, že Sam neprišiel na to, že v tom všetkom máš prsty." Kass sa tešila, že tých "chudákov" ako im ona hovorí zničíme. Aj mňa stále Samova pomsta hnevala, ale niekde vo vnútri mi svedomie hovorilo, že to, čo robím, bude mať následky.
,,Myslím, že ma  zatiaľ nepodozrieva. I keď to bolo tesné...

Hneď ako sa za ním zatvorili dvere od izby, som mu zapla mobil. Nemal ho zaheslovaný, čo mi veľmi pomohlo. Najhoršie bolo, že ma nenapadlo, čo hľadať. Prešla som jeho instagram, kde mal rozpísaných veľa konverzácií. Väčšinou to bolo hlúposti, nadržané chlapčenské reči, tipy ako ma zničiť alebo dohody na hokejový tréning. Nič, čo by mi pomohlo. Hľadala som dlho a čas nebol práve na mojej strane. Neskôr ma napadlo otvoriť konverzáciu s jeho najlepších priateľov, ktorú ma zaradenú medzi TAJNÉ. Keď som si po dlhej dobe myslela, že to vzdám, objavila sa predo mnou nimi rozoberaná zaujímavá téma.
Ayden: Ako si mu to mohol urobiť, ty imbecil!
Sam: Čo trepeš?
Ayden: Nevieš, ako dlho po tej babe Dylan šiel? Vychrápal si sa s ňou!
Sam: A?
Ayden: Si fakt kokot. Miloval ju! Prisahám, on ťa zabije!
Sam: Nie, ak mu to nepovieš.
Wow. Samovu partu som nevidela zatiaľ nadávať, ale bolo mi jasné, že si pred kamošmi na hubu pozor nedávaju. Nič lepšie som však nenašla, keďže sa zo schodov ozývali Samove kroky. Konverzáciu som si vyfotila, mobil vypla a hodila ho na stôl.
Nezdalo sa mi, že by som ich týmto mohla nejako rozdeliť, ale to, čo sa potom dialo medzi Samom a Dylanom ma pripravilo o slová.

...poslala som mu ich konverzáciu cez novú SIM-ku a zahodila ju. Dylan mu nakoniec rozbil hubu, ešte dnes chodí s poriadnou modrinou pod okom." Odvetila som jej. Bola ohúrená. Ani jedna z nás nechcela veriť, že to takto dopadlo. Ak išlo o dievča, Dylan sa vedel poriadne biť. Asi ako Sam v ten večer.
,,Mrzí ťa to?" Spýtala sa podozrievavo. Chcela som Sama zničiť, ale nehovorím, že mi nebolo ľúto, že som zkazila ich priateľstvo. Neostávalo mi nič iné, ako klamať.
,,Samozrejme, že nie. Zaslúžil si." Kassidy prikývla a spoločne sme vstúpili do školy. Okamžite nám do očí vpadla skupina žiakov zoskupených okolo zrejme zaujímavej bitky. Nezaujímajú ma chalanské problémy. I teraz by mi to bolo jedno a šla by som s pokojom do triedy, keby všetci nezačali kričať mená svojich favoritov.
,,Ayden! Sam!" Ozývalo sa školou. Nahliadla som do stredu tej spúšte, vypočula si nepeknú hádku a dúfala, že sa tu čoskoro objaví nejaký učiteľ.
,,Ako si mohol ty idiot! Bolo to dávno."
,,Nič som mu nepovedal!" Bránil sa Ayden, ale v Samových očiach som znova videla rovnaké záblesky nenávisti, ako vtedy u nás doma. Myslel si, že je za to zodpovedný jeho najbližší kamarát. A pritom vinník stál niekoľko metrov za nimi.
,,A to ti mám veriť?" Nepríjemne sa zasmial a znova mu jednu vrazil. Obidvom z tváre tiekla krv, ale nazastavilo ich to.
,,Kretén úbohý," šepol si pre seba Ayden a jeho ranu mu vrátil, ,,choď do riti! Ja som nespal s jeho frajerkou!"
,,Kurva!" Samovi bolo všetko jedno. Vedel, že má Ayden pravdu a veľmi dobre si uvedomoval, že stratil aj jeho. Od zlosti sa naňho vrhol a neprestával. Zrazu sa mi pred očami zjavila spomienka spred 2 mesiacov.

Chalan predo mnou na nič nečakal a rovno sa vrhol na moje dvojča.
,,Hajzel, veril som ti a ty? Zabijem ťa! Počuješ? Zabijem ťa za všetko, čo si spravil," riekol jeho hrubým nepríjemným hlasom a vrazil mu rovno do nosa.

Ako aj vtedy, dnes nebola moja hlúposť o nič menšia a vtrhla som medzi nich. Tentoraz som sa nebála o Lea, skôr ma poháňala vina za celú túto ich situáciu.
,,Sam! Prestaň! Nevládze!" Všetci si veľmi dobre uvedomovali, kto z nich dvoch má prevahu. Nikto sa však neodvážil zakročiť. Každý len stál a priblbnuto hľadel. Willa som nikde nemohla nájsť a Kass sa od toho tiež radšej držala ďalej, čo som chápala, keďže jej slabá postava by s dvomi chalanmi asi ťažko niečo spravila.
,,Sam! Už stačí!" Zakričala som znova. Nič sa nestalo. Pokračoval. Videla som Aydenov zúfalý pohľad upriamený priamo do mojich očí, akoby presne vedel, že som za to zodpovedná. Dodal mi akúsi motiváciu skúsiť to znova.
Zohla som sa čo najbližšie k Samovej tvári a snažila sa mu dať najavo, že som tu.
,,Matthwes! Pozri sa na mňa," V momente, ako zareagoval, som mu schmatla tvár do dlaní, ,,Sam, prosím presťaň." Tie slová som šepkala, aby ich počul len on a sústredil sa. Aby ho prestal mlátiť a pochopil, že i keď nie v skutočnosti, aspoň v jeho hlave som tu preňho.
V miestnosti nastalo ticho. Všetci čakali, čo sa bude diať. Ayden ťažko dýchal a ja som sa bála prerušiť očný kontakt so Samom, aby ho nedajbože nedorazil.
,,Čo sa to tu deje preboha? Matthews! Okamžite sa padaj umyť a do riaditeľne! Ihneď! Chalani, zoberte Aydena na ošetrovňu!" Rozčuľovaľ sa riaditeľ, ktorý mimochodom prišiel neskoro. Sam sa stále sústredil na mňa. Chytila som ho za ruku a šla s ním na WC-ka. Po ceste som zachytila Kassin nahnevaný pohľad.
Sam sa na toaletách okamžite zviezol dolu stenou a sadol si na zem. Vzala som vreckovky a namočené mu ich priložila k nosu. Potichu sykol, ale nič nevravel. Toto nepríjemné ticho sa nedalo vydržať. Chcela som, aby trpel, ale nie takýmto spôsobom a aby so sebou stiahol svojich priateľov.
,,Posral som to," prehovoril a naznačil mi, aby som si k nemu sadla. Váhala som, keďže nenávisť som k nemu pociťovala stále rovnakú, no vina bola väčšia. Akonáhle som tak urobila, oprel sa o mňa hlavou a zatvoril oči.
,,Strašne som to posral."
.......
,,Môžete mi vysvetliť, čo sa to tam stalo?" Riaditeľ sa asi po 10 krát snažil zo Sama niečo dostať. No on, akoby stratil všetku svoju sebadôveru, celú dobu mlčal. Bez nich, Dylana a Aydena bol ako vymenený. Nebol to ten idiot s vysokým sebavedomím, len tichý zamyslený chalan, ktorý sa práve snažil vstrebať situáciu.
,,Je to moja chyba, pán riaditeľ." Snažila som sa to nejako vyriešiť.
,,Mlčte, Thomsonová. Nepleťte sa do toho!" Neveril mi, veď ani nemal dôvod. Nebola som práve problémový žiak.
,,Vyprovokovala som ich!" Bolo veľmi náročné premýšľať v takej rýchlosti.
,,Ako?" Spýtal sa skôr rečnícku otázku, keďže mi stále neveril.
,,Chcela....chcela som, aby sa o mňa pobili. Kto by vyhral, začala by som s ním chodiť." Vyzeral, že sa mi vysmeje alebo ma najradšej vylúči zo školy.
,,Myslím to vážne." Prikývla som, aby som ho utvrdila v takej somarine.
,,Panebože, Thomsonová. To si zo mňa robíte žarty? Viete, čo sa mohlo stať? Na území školy? Myslíte si, že si s nimi môžete robiť, čo sa vám chce?"
,,Netušila som, že sa to takto zvrtne...ja.. "
,,Vy ste netušila?!" Skríkol a chytil sa za hlavu. Mala som si vymyslieť niečo lepšie. Lenže v tejto chvíli sa môj mozog nejako vypol a vymyslel najväčší nezmysel.
,,Nie, ja, ospravedlňujem sa, oni..."
,,Choďte mi s očí. Okamžite! Obaja! Dnes vás nechcem viac vidieť!" Vybuchol a tresol do stola. Zľakla som sa a radšej odtial vyšla. Sam kráčal pomaly za mnou. Chodba bola dávno ponorená do nepríjemného ticha a boli počuť len naše kroky.
,,Prečo si sa ma zastala?" Šepol, no nevenoval mi jediný pohľad.
,,Nemala som na výber."
,,Vždy máme." Nemohol tušiť, že moje svedomie by mi nedovolilo sa len tak nečinne prizerať