VEDELA SOM TO!

47.

Predošlý mesiac bol vskutku náročný. Každý z nás riešil len veci ohľadom školy. Učenie a samotné prijímačky nám všetkým naháňali strach. Spoločne strávený čas s kamarátmi sme v podstate nemali. Stretnutia boli zorganizované na rýchlo a väčšinou neprišli všetci. Ani ja so Samom sme spolu často neboli. Neustále bol zavretý na štadióne, aby urobil dojem na športovej univerzite. Keďže som mu to priala, prišlo mi nevhodné sťažovať sa, že spolu vôbec nie sme. Zaslúžil si splniť svoj sen. Po prijímačkách nám ostávalo iba čakať na výsledky a oslavovať, že to máme za sebou. Preto ma napadlo pripraviť Samovi prekvapenie v podobe narodeninovej party. Predsa len, zaslúžil si to. I my všetci.
,,Viac doprava! Pane bože, doprava!" Kričala som na chalanov, ktorí prenášali gauč. Mala to byť obrovská party s tanečným parketom. Gauč uprostred obývačky prekážal, lenže dvaja tínedžeri bez rozumu to nevedeli pochopiť. Im šlo hlavne o pitie.
,,Nebuď agresívna, princezná. Sam by sa potešil aj pizzi a sexu s tebou." Nebudem klamať, v hlave mi v ten moment prebehlo len "bodaj by". Kassidy, ako najlepšia kamarátka si môj výraz samozrejme všimla a nemohla si odpustiť smiech.
,,Nebavím sa s tebou!" Prekliala som ju vyčítavým a zároveň šťastným pohľadom. Nedokázala som sa na ňu dlho hnevať, keďže mi na dnešku prišlo všetko úžasné. Opäť celá partia po kope ako pred mesiacom.
,,Prepáč, musela som." Mykla ramenami a utekala pomôcť prichádzajúcemu Teovi s nákupom. Prekvapivo aj on sa pridal do prípravy Samovej oslavy, aj keď ho z celej duše neznáša. Zatiaľ mi nedošlo, prečo to robí.
,,Chalani, musíte si pohnúť. Will ho nebude vedieť odreagovať na dlho!" Znova som po nich skríkla. Boli ako malé deti, na ktoré je treba neustále dávať pozor.
,,Kam vlastne šli?" Zaujímalo ich.
,,Will ho presvedčil, aby mu šiel pomôcť vybrať novú prilbu na hokej."
,,Ale Will končí s hokejom. Načo by mu bola prilba?" Pridala sa do debaty Lara, ktorá vešala po stenách balóniky. Všetci sa mi smiali, či to nie je prehnané, veď Sam nie je malý chlapec. Našťastie som ich presvedčila, že ho to poteší.
,,V tom je to tajomstvo. Sam totiž netuší, že si vyberá vlastnú prilbu." Mykla som ramenami a mrkla na nich.
,,Kokos, aj ja chcem takú frajerku." Pokrútil nado mnou hlavou Ayden. Od Dylana okamžite schytal úder do ramena, aby si dal pozor na hubu.
,,Fajn, čiže všetko je. Už nám chýba len torta a ľudia! Do riti, Ayden, pozval si ich vôbec?" Mali sme naplánovaný každý detail. Od zákuskov, čipsov, alkoholu,darčekov, tanečného parketu až k torte.
,,Nerob zo mňa idiota. Na naše párty chodí každý. O chvíľu sú tu." Vydýchla som si, keďže ma zaliala mierna nervozita a stres.
,,A torta?" Opäť ten nepríjemný pocit, že nemám všetko pod kontrolou.
,,Riley, upokoj sa. Je v chladničke. Teo ju vyzdvihol."
,,Vďakabohu, si najlepší." Objala som ho, keď zazvonil prvý zvonček.
,,Vravel som. Ľudia naše party milujú." Pochválil sa Ayden a šiel otvoriť. Dovnútra vošla poriadna banda chalanov. Absolútne som netušila, kto to je.
,,Neinteligentní ľudia." Šepol mi zo žartu Teo. Takže hokejisti. Ten chalan na moju hlúpu poznámku z pred pár mesiacov stále nezabudol. Prevrátila som oči a všimla si ďalších vchádzajúcich tínedžerov. Väčšinu som spoznala, keďže sa zo mňa vďaka Samovi stal populárny človek. On ma vytiahol hore a ja ho svojím klamstvom pomaly sťahujem na dno. Všimla som si totiž, že mu trocha klesla reputácia v škole. On to zatiaľ vďakabohu nepostrehol, ale tušila som, že to raz príde a zničí ho to, rovnako ako mňa.
,,Koľko si ich preboha pozval?" Obdarila som Aydena prekvapeným pohľadom.
,,Veľa." Zasmial sa. Videla som, že väčšina stojí a hľadá alkohol. Musela som sa chopiť pozície organizátora a vysvetliť im priebeh oslavy. Moja povaha introverta sa so Samom akoby vytratila.
,,Okej...čiže," začala som a postavila sa na stôl, ,,vďaka, že ste tu. Skrátim to. Sam má narodeniny a o tomto nevie. Budem rada, ak ho prekvapíte a potom sa môžete pokojne pustiť do chlastu." Všetci od šťastia zajasali a čakali na toho podstatného človeka.
,,Aj tak sa sem všetci prišli len ožrať." Pripomenula mi Kass a prekrížila si ruky na hrudi. Prikývla som, keď mi došla správa.

Will: Sme pred domom.

,,Ticho! Sam je tu!" Zakričala som tak nahlas, že na mňa všetci vyvalili oči. Toto pravdepodobne nečakali.
,,Ideš princezná!" Zapískal Ayden. Pokrútila som nad ním hlavou a čakala na príchod môjho frajera. Dvere sa začali pomaly otvárať a k nám doliehali slabé zvuky rozhovoru medzi chalanmi.
,,Všetko najlepšie!" Skríkli všetci a pustili hudbu. Sam stál prekvapený uprostred dverí a všetko si obzeral. Niektorí mu začali gratulovať, iní tancovať, či zháňať alhokol. Sam bol šťastný. Videla som to na jeho tvári a nič viac nebolo treba. Hľadela som naňho z menšej diaľky, aby mali ľudia priestor na gratuláciu a ja som si mohla užívať túto atmosféru. Všetko šlo podľa plánov a ja som nemohla byť lepšie naladená. Nič sa nemohlo pokaziť.

I keď mu gratulovalo veľa ľudí, po chvíli vyhľadal moju tvár a hrdo sa usmial. Zahrialo ma pri srdci. A najviac, keď sa od všetkých pobral ku mne.
,,Všetko najlepšie." Šepla som mu.
,,Si dokonalá." Šla som poďakovať, ale bol rýchlejší a pritisol si pery na tie moje. Moment, kedy nevnímam nikoho, iba nás dvoch, sa zdá vždy nekonečný. Som v jeho náručí, tisnem sa k nemu a nič iné neexistuje. Len my dvaja, v našom spoločnom vesmíre. Akoby všetky starosti zmizli, pomsta sa vytratila a náš jediný problém je znova popadnúť dych. Samove bozky sú pre mňa ako elektrické šoky. Krásne a bolestivé.
,,Krajšie narodeniny som nezažil." Šepol mi do pier a ešte raz ma jemne pobozkal. Držala som ho okolo krku a nechcela zničiť túto očarujúcu chvíľu. Nechcela som sa znova ponoriť do skutočného sveta a premýšľať nad tým, že sa školský rok končí a tým aj náš vzťah.
,,Veď sa ešte ani nezačali." Usmiala som sa nad jeho sladkou lichôtkou.
,,Práve som dostal najkrajší narodeninový darček. Nemyslím si, že to niečo prekoná." Veľmi som mu chcela povedať, ako ho milujem. Mala som to priam na jazyku, ale môj život by to zásadne ovplyvnilo. Sam ma držal okolo pásu a usmieval sa ako nikdy. Prosila som boha o viac takýchto chvíľ. Nemôže sa to všetko predsa skončiť, keď sme len na začiatku.
,,Chcela som, aby si bol šťastný. Máš 19." Šepla som mu. Do riti! Až teraz mi došlo, že je mladší ako ja. A Samovi tiež. Usmieval sa od ucha k uchu a do uší mi šepkal perverzné reči.
,,Poďme radšej krájať tortu." Chytila som ho z a ruku a prevliekla cez ten dav až do kuchyne. Prišlo vážne veľa ľudí na to, že sa so Samom už polovica nerozpráva.
,,Malý Samko, sfúkni sviečky!" Uťahovali si z neho Dylan s Aydenom. Hneď som ich udrela po ramene. Bola to klasická torta obliata čokoládou a na vrchu fotka našej partie z jedlého papiera. Chcela som, aby mu pripomenula, že tu preňho vždy budeme. I keď ma o chvíľu opustí.
,,Naozaj sa idem kvôli tebe takto strápniť?" Zasmial sa, keď stál nad tortou. Prikývla som a hľadela ako sfúkol sviečky. Chalani sa z neho smiali, mne to však urobilo radosť. Dala som mu len letmý bozk, keďže mi začal zvoniť telefón. Čudujem sa, že som to v tom hluku počula. Volal mi Leo. Vzdychla som si a prijala hovor.
,,Ak ma ideš poučovať, že som otrasná sestra, ani si sa nemusel..."
,,Riley! Je to v hajzli. Naši havarovali!"