VEDELA SOM TO!

20.

,,Všetko najlepšie!" Skríkol veľmi známy hlas. Bez zareagovania som sa otočila na druhú stranu, prikrývku si vytiahla vyššie a spala ďalej.
,,Vstávaj!" Opäť zaznel jej hlas. Konečne sa mi ho podarilo identifikovať.
,,Kassidy, ak si si nevšimla, je príliš skoro, aby si ma budila," šepla som a pokúsila sa vrátiť do ríše snov.
,,Nekaz mi radosť Thomsonová. Máš narodeniny. Nemôžeš zničiť našu tradíciu!" Tón jej hlasu sa zvýšil a ja som myslela, že mi hlava pukne. Odkryla ma a začala štekliť.
,,Vstávaj Thomsonová!" Moje priezvisko používa len v nevyhnutných prípadoch, ako bol ten tento.
,,Okej, prestaň...Súhlasím, len.... Len ma nechaj!" Vravela som medzi smiech a otvorila oči. Zrak mi našťastie neoslepilo jasné svetlo, keďže bola stále tma.
,,Vďaka Bohu," usmiala sa a podala mi mikinu.
,,Kto ťa pustil dnu?" Zaujímalo ma.
,,Tvoja mama. Chce, aby ste to mali perfektné..."
,,Ako vždy," prerušila som ju a obliekla sa.
,,Nebuď nepríjemná. 19 máš len raz za život. Uži si dnešok!!" Zatlieskala ako malé dieťa a vyšli sme z mojej izby na chodbu.
,,Nepríde mi, že som taká stará." Pokrútila som hlavou a snažila sa prebrať. Ďalšie 4 hodiny spánku by mi ozaj bodli.
,,Tie tvoje negatívne myšlienky. Netrep a pomôž mi," ukázala na rebrík, ktorý viedol na našu strechu. Spoločne sme ho stiahli dolu, vyšli hore a sadli sa na streche na deku, ktorú Kass priniesla.
,,Nádhera, ako vždy," zasnila sa. Pred nami bola nočná obloha pomaly sa prebúdzajúca do dnešného rána. Na zem dopadali prvé snehové vločky a cez čierne nočné plátno sa snažilo predrať slnko.
,,Je to dokonalé," prikývla som a zazrela na tú krásu, ,,vďaka, že si ma zobudila."
,,Vedela som, že toto tvoje pochmúrne správanie okamžite odstrčí na druhú stranu." Vskutku, zimné východy slnka ma nikdy neprestanú udivovať. S Kassidy je to našou každoročnou tradíciou na moje narodeniny.
,,Kedy sme začali?" Napadlo mi.
,,V piatich," usmiala sa pri tej spomienke.

,,Kam ideš?" Strachovala sa Kassy.
,,Vidíš ten rebrík? Čo ak nás zavedie k pokladu?" Otvorila som očká a premýšľala, akú korunku si vyberiem.
,,Poklad existuje?" Skríkla.
,,Nekrič! Maminka nás pošle do postele!" Dala som si prst na ústa. Kassy prikývla.
,,Ideš, Kassy?" Ukázala som na rebrík vedúci do neznáma.
,,Idem. A nehovor mi Kassy!" Urazila sa. Nemala to rada.
,,Prepáč Kass." Pomaličky sme šli hore schodmi, až sme sa dostali na strechu a zazreli rannú oblohu.
,,Vidíš tie farby. V živote som to nevidela!" Ukázala na nebo pred nami.
,,Je to prekrásne." Mala som otvorené oči dokorán a snažila sa si užiť ten výhľad.
,,Riley, našli sme poklad," šepla a ústa sa jej roztiahli do širokého úsmevu.
,,Našli," prikývla som celá šťastná. Po prvý raz som si uvedomila, čo si pod pojmom poklad môžem všetko prestaviť.

,,Som rada, že ťa mám," objala som ju. Moje 19. narodeniny nemohli začať lepšie.
,,Ja teba tiež," opätovala mi úsmev a zvyšok rána sme bez slova hľadeli na oblohu.
,,Niečo pre teba mám," riekla a vytiahla z tašky obálku.
,,Vieš, že naznášam darčeky," pokrútila som hlavou.
,,Mala by si sa ich naučiť prijímať," vložila mi to do rúk a čakala na moju reakciu. S povzdychom som ju otvorila a zahľadela sa na papier predo mnou.
,,To si nesmiem zobrať," vrátila som jej to so slzami v očiach. Moja kamarátka ma naozaj poznala.
,,Môžeš neprotestovať?" Smiala sa, no tiež sa jej z očí valili slzy.
,,Zbláznila si sa?" Skríkla som po nej. Vedela, že väčší darček od nikoho nedostanem. Nemohla som si to dovoliť prijať.
,,Nie a navyše ty si mi minulý rok nedala lacnú vec."
,,Ale rozdiel medzi snowboardom a týmto..."
,,Šetrila si mi naňho, prečo by som ti to nemohla oplatiť?" Prerušila ma. Liezla som jej na nervy.
,,Lenže cesta po anglicku je oveľa drahšia záležitosť."
,,Prispeli aj niektorí zo školy. Viem, aký je tvoj sen, Riley. Môžeš ma zobrať zo sebou." Zasmiala sa.
,,Zoberiem, ty krava." Objala som ju a silno stlačila. Nechápem, kde sa u nej berie všetka ta empatia. Mám až príliš dobrú najlepšiu priateľku.
,,Dúfam, že ma vaši neprekonajú," šepla do tichej chvíle. Slnko dávno vyšlo a my sme celé mokré sedeli na streche.
,,To nikto," uistila som ju, ,,ideme?" Prikývla a pomaly sme vošli späť do domu, pričom sme stretli moje dvojča.
,,Tie vaše tupé zvyky," pokrútil nad nami hlavou a vošiel do kúpeľne.
,,Aj tebe všetko najlepšie," zamrmlala som a šla sa s Kass prezliecť.

Ráno sme sa stretli celá rodina na raňajky za jedálenským stolom aj spolu s Kass.
,,Kassidy, Zlatko, ako sa má mama?" Naše mami sú najlepšie priateľky, čiže tieto otázky padajú neustále.
,,Výborné, inak Riley, posiela ti toto." Prefíkane sa na mňa usmiala a podala mi darčekovú tašku.
,,Povedz jej, že veľmi ďakujem. Nemusela sa toľko namáhať," pokrútila som hlavou a odjedla si z palaciniek.
,,Ja som vzduch?" Riekol zo žartu Leo a upil si z kávy. Vôňa jeho espressa mi pripomenula rande so Samom.
,,Leo, chovaj sa slušne!" Napomenul ho otec.
,,Pardón," dvihol ruky do obranného gesta.
,,Ako chutia raňajky?" Usmiala sa mama.
,,Sú skvelé, vďaka." Zahľadela som sa do mobilu na všetky prichádzajúce gratulácie v podobe správ. Len môj priateľ zabudol.
,,Nesmúť sestrička, ten idiot nemá odkiaľ vedieť, že máš 19," zasmial sa Leo. Úprimne, nevadilo mi to. Práveže som bola šťastná, že nič ako párty pre mňa nechystá. Naposledy to nedopadlo najlepšie.
,,Neboj sa, Riley. Určite napíše." Podporila ma mama. Len Kassidy sa s nezáujmom usmievala od ucha k uchu, keďže jediná poznala pravdu.
,,Občas by sa hodilo, keby si bol ticho. Aspoň dnes mi daj pokoj!" Riekla som, vstala a odniesla prázdny tanier do kuchyne do umývačky.
,,Decká," začula som otca a pobrala sa späť, ,,keďže ideme s mamou večer na stretnutie s priateľmi, i keď nám je to veľmi ľúto, darček vám dáme teraz." Leo sa veľmi potešil. Lístky na kurzy boxu si želal veľmi dlho. Aspoň bude mať kde vybíjať svoju zlosť a nabudúce Sama porazí.
,,Tu máš zlatko," podala mi mama malú debničku. V nej sa nachádzali kľúče od...
,,Nie!" Skríkla som celá šťastná a oboch ich vyobjímala.
,,Je tam, to čo si myslím?" Neverila som vlastným očiam.
,,Pani Thomsonová, tromfla ste môj darček," sklonila Kass zo žartu hlavu.
,,Áno, kúpili sme ti motorku. I keď, mama zo začiatku nesúhlasila," zazrel na ňu otec, ,,skôr protestovala, ale vedela, akú radosť ti to urobí." Znova som sa k nim šťastná rozbehla. Neviem si predstaviť krajšie narodeniny.