VEDELA SOM TO!

11.

Sam: Mrzí ma to. Včera som sa choval ako debil. V podstate celú dobu sa tak správam. Viem, čo si o mne myslíš a tie vety, že by sa tvoj brat nemal znížiť na moju úroveň, sú pravdivé.
Riley: Netráp sa Sam. Nehnevám sa. Bolo to odo mňa odporné. Mali by sme začať od začiatku.
Sam: Vďaka za správu. :)
Riley: Za málo.

Samozrejme, že som mu odpísala. Správal sa milo a ospravedlnil sa mi. I keď sa vzájomne neznášame, k sebe by sme sa mohli správať viac tolerantne. Predsa len, o chvíľu z nás bude pár. Je našou povinnosťou si k sebe "nájsť cestu".

Spokojná som vstala z postele a šla sa naraňajkovať. Mama sedela za stolom a popíjala kávu.
,,Dobré ránko," pozdravila som ju s úsmevom.
,,Dobré, srdiečko. Čo prispelo k tvojej dobrej nálade?" Mama je pozorná. Ako málo stačí, aby mal človek lepší deň. Jedna správa s ospravedlnením a cítim sa skvelo. Takto nejako si predstavujem nás vzťah. S malou bombou na konci.
,,Písal mi Sam," riekla som úprimne, no zamlčala niektoré fakty.
,,Vidím, že ti na ňom skutočne záleží." Občas sa ukazuje, aká skvelá som herečka.
,,Poznáme sa len krátko, mami. Nechcem si dávať nádej." Pravdepodobne by som toto vravela aj v skutočnom vzťahu. S rozdielom, že by mi pri pohľade na toho chlapca lietali v bruchu motýle.
,,Nádej je krásna Zlatko. Povedz mi, aký je?" Spýtala sa. Asi úplne zabudla, že jej skoro prizabil syna.
,,Čo chceš počuť?" Vyhýbala som sa jej otázke.
,,Áno, som stará, zvedavá mama, ktorá sa teší z tvojho šťastia. Tak ma nenapínaj."
,,Okej," spravila som si pauzu a naliala si čaj, ,,je to dokonalý hokejista, po ktorom letia všetky baby."
,,Riley, pýtam sa, aký je v skutočnosti."
,,Vie sa baviť, má rád humor, veci si dopredu premysli, no občas je unáhlený. Strácaš sa v ňom,  inokedy je príliš priehľadný. Je jednoducho dokonalý s temnými stránkami." Vyšlo to zo mňa veľmi prirodzene. Všetko bola pravda, okrem poslednej vety. Musela som to ukončiť pekne.
,,A vraj ho pozná len krátko," zasmiala sa mama, ,,z tvojho monológu mám pocit, že sa poznáte celý život."
,,Niekedy stačí 5 minút a presne vieš, či daná osoba patrí do tvojho života."
,,Zlatko, tomu sa hovorí láska na prvý pohľad," usmiala sa, dopila kávu a chystala sa na odchod do práce.
,,Zobudila by si prosím Lea?" Mami, asi si si nevšimla, ako veľmi ma nenávidí.
,,Jasné," bez protestu som prikývla, pobozkala ju na líce a šla prebrať brata.

Pomaly som otvorila dvere a vstúpila do tmavej zastrenej miestnosti plnej neporiadku a špiny. So znechutením v očiach som ho odkryla
,,Leo, škola!" Skríkla som.  On sa len prevrátil na druhú stranu a spal ďalej.
,,Chápem, že si na mňa nahnevaný, ale čo ti spravila škola?" Hneď otvoril oči, prebodol ma pohľadom a odliezol do kúpeľne.
,,Fajn! Nevšímaj si ma!" Zakričala som za ním a šla sa prezliecť. Ostala som verná svojim roztrhaným džínsom a sivému crop topu na ramienka.

Môj braček si dnešné ráno dával na čas, aby ma vytočil. Dávno sme mali vyraziť, lenže on si musel urobiť čaj, popriať dobre ráno všetkým tým štetkám, ktoré mu zahrievajú posteľ a hlavne ma zdržovať.

Sam: Zoberiem ťa.

Občas je mať vzťah naozaj výhoda. I keď ja s ním ešte nechodím.
,,Maj sa bratček, vidíme sa v škole," popriala som mu prijmeme ráno a vyšla na ulicu. Sam vyčkával pred naším domom na jeho nádhernej motorke s jeho typickým úškrnom.
,,Dobre ránko," pozdravila som. Začali sme predsa od začiatku, nie? Musíme sa nejako skamarátiť, aby mal náš nastávajúci rozchod vôbec zmysel.
,,Aj tebe, kráska." Krásna prezývka. Musím ho pochváliť za "nápaditosť".
,,Ako si sa vyspala?" My ozaj začíname od znova. Bude to fajn, neriešiť každú maličkosť hádkou.
,,Tvoja správa mi zlepšila deň."
,,To ma teší. Nasadaj," ukázal za seba. Z chuti som si nasadila helmu, nastúpila na motorku a vyrazili sme. Dúfam, že mi dá Leo dnes pokoj. Včera som ho v tom trocha nechala, preto je podráždený.

Cestu bola rýchla a krátka. Nestihlo sa našťastie nič pokaziť. Hádka taktiež neprebehla, čo ma tešilo. Pred školou ma vysadil, poprial mi pekný deň a obaja sme sa vydali vlastným smerom.
,,To malo byť čo?"
,,Bože, zľakla som sa!" Trhlo mnou.
,,Nemáš čisté svedomie. Ako ste na tom?" Ukázala na odchádzajúceho Sama.
,,Neuveríš Kass, ale začali sme od začiatku."
,,To je pozitívne?"
,,Samozrejme, ospravedlnil sa mi a nespráva sa ku mne ako pes."
,,Čiže máš najideálnejšie podmienky obtočiť si ho okolo prstu," pochopila moje zmýšľanie.
,,Okej, nekrič toľko a poď. " Škola sa mala začať o chvíľku, preto sme sa rýchlo pobrali ku skrinkám. Hodina fyziky nepatrí medzi tie jednoduché, čo sa samozrejme odrážalo aj na našich známkach. Nechceli sme profesora dráždiť meškaním.
,,Píšeme z niečoho?" Spýtala sa Kass a hľadela naposledy do poznámok.
,,Keby viem... Nebrali sme naposledy spektrum atómu vodíka?" Spomenula som si.
,,To si kde nabrala?" Kass sa v tej fyzike stráca viacej ako ja.
,,Berieme to už týždeň," pripomenula som jej deficit, ktorý ma v tomto predmete.
,,Okej, na Harvard môžem zabudnúť. Budem rada, ak ma vôbec nechá prejsť." Povzdychla si.
,,Čo skúsiť poprosiť Willa o doučovanie?" Napadlo mi s lišiackym úsmevom.
,,Zbláznila si sa? On ani nevie, že existujem a ja ho mám poprosiť o doučko? Jasné..."
,,A prečo nie?"
,,Prídem za ním s milým úsmevom a informáciou, že len tak náhodou viem, kam ide na školu, aký je dokonalý a že je perfektný vo fyzike. Isto to zoberie s rezervou." Riekla ironicky a odtiahla ma z chodby na stranu.
,,Ak chceš, aby nás profák niekedy mal rád, mali by sme ísť do triedy." O minútu mala byť hodina a my sme si dobrovoľne postávali na chodbe.
,,Okej, ak chceš prejsť cez tamtú bandu, ktorá nemá pravdepodobne na starosti nič iné, ako ťa ohovárať, pokojne choď," hrôzostrašne sa usmiala.

Nahla som sa cez roh a zazrela ich. Opäť sa opakovala moje "nechcené" počúvanie cudzích rozhovorov. Našťastie som tu bola s najlepšou kamoškou, na ktorú upadá spoluvina.
,,Myslím, že to dám. Zo začiatku sa trocha cukala, ale viete, ako to chodí..." Zasmial sa Sam.
,,Každá sa raz zamiluje," doplnil jeho kamarát Ayden.
,,Tí idioti si sú tým takí istí," pokrútila hlavou Kass.
,,Nechajme ich. Ako povedala dnes ráno moja mama, nádej je krásna."