VEDELA SOM TO!

14.

Sam: To stretnutie dnes platí? Dúfam, že na mňa nie si stále nahnevaná.

Neprešli ani dva dni a Sam ma začal otravovať naliehavými správami a telefonátmi, aby sa ospravedlnil. Všetko som úspešne ignorovala a zamietala, až pokým mi Kass včera neprehovorila do duše. Dohodla som si s ním rande a musela svoju najlepšiu priateľku presvedčiť, aby sa na tých pár hodín postarala o môjho brata, ktorému od minulej party poriadne šiblo.
,,Pozvala si ho niekam? Uveril ti?" Spýtala som sa naliehavo Kass, keď po škole odchádzala od Lea a jeho bandy. Podotýkam, našiel si novú. Trvalo mu to až deň.
,,Moje herecké schopnosti síce nie sú dokonalé ako tvoje, ale tie hodiny čakania na teba na dramatickom krúžku sa vyplatili," vychvaľovala sa.
,,Potešil sa?"
,,Samozrejme. Má ma na zozname nepretiahnutych dievčat. Musí zlomiť skóre." Zasmiala sa a pokračovali sme v ceste domov.
,,Dúfam, že sa nedáš." Pohrozila som jej. Ich dvoch ako pár by svet neprežil.
,,Moje srdce má dávno zarezervované Will," zazrela pred seba. Určite si pred sebou predstavila svoju platonickú lásku.
,,Nerozplývaj sa toľko. Dnes máš rande, podotýkam s mojím bratom, pokiaľ si nezabudla. Kam vlastne pôjdete?" Zaujímalo ma.
,,Povedala som mu, aby to nechal na mňa. Nemusíš sa báť, zdržím ho, tak dlho, ako sa bude dať," uštipačne sa usmiala.
,,Nechápem, že na to skočil. Veď normálne by si doňho ani nevrazila." Prikývla.
,,Možno verí, že sa ľudia menia."
,,Jasné. Môj brat je rád, že je. Nie to, aby poznal životné múdra," pokrútila som nad ním hlavou.
,,Už len zvládnuť tvoju mamu," ukázala na náš dom. Povzdychla som si a spoločne sme vstúpili dovnútra. Rodičia ma držia veľmi nakrátko a dávajú mi pocítiť, ako sú zo mňa sklamaní.
,,Ahoj mami!"
,,Dobrý deň, teta!" Skríkli sme a dúfali, že to bude čo najskôr za mnou.
,,Ahojte. Zlatko, dúfam, že si dnes nič nevyviedla?" Hneď sa pre istotou spýtala.
,,Mama, ešte sme sa o tom nestihli porozprávať, ale nebola si to ty, kto sa tešil, že idem na party?" Obvinila som ju. Veď v ten večer, bola z tej akcie viacej nadšená ako my dve dokopy.
,,Nepovedala som, že sa z tvojho sociálneho úspechu neteším. Bohužiaľ som nečakala, že ťa budem hľadať po meste opitú," dopovedala a začala vysávať.
,,Toto bude náročné," šepla mi Kass, vyzuli sme si topánky a presunuli sa za ňou do kuchyne.
,,Smiem ísť na rande?" Vyšlo to zo mňa ako blesk z čistého neba. Kassidy ma za moju unáhlenost v momente zabila pohľadom. Sama som bola zo seba prekvapená.
,,Prečo?" Riekla. Čo je to otázku? Prečo sa ľudia zoznamujú, chodia na rande a zakladajú si rodiny. Nie je to normálny životný cyklus? Rutina, ktorá sa opakuje po stáročia?
,,Myslím tým," pokračovala, ,,cítiš k nemu niečo alebo je to len výmysel tvojej tínedžerskej hlavy?" Mama dáva ťažké otázky. Práve nastala chvíľa, kedy som musela zapnúť svoj herecký talent ako na krúžku a presviedčať ju o mojej láske k nemu.
,,Riley Thomsnová, chcem pravdu!" Bohužiaľ, aj moja mama ma má prekuknutú. Rozhodla som sa jej povedať pravdu. Z časti.
,,Mama, ja neviem. Netuším, čo to so mnou v jeho prítomnosti je. Správam sa inak. On je zvláštny. Nedokážem povedať, čo si myslí. Prečo niektoré veci robí. Skrátka si myslím, že to rande by nás zblížilo a ja by som pochopila jeho správanie." Všetko to bolo myslené v zlom. Mama sa narozdiel od chápajucej Kass, aký je ten chalan odporný, roztápala. Myslela si, že ho milujem a máme medzi sebou určite chemické puto. No my sme sa nenávideli a prebodávali pohľadom.
,,Zlatko, teším sa, že si mi povedala pravdu. Chápem, že dospievanie je občas ťažké. Mala si povedať, že si to potrebuješ vyriešiť. Samozrejme, že môžeš ísť," usmiala sa a objala ma. Kass nad ňou prevrátila oči a zmizla do mojej izby. Nemohla sa na tú faloš pozerať. Aj mne bolo ľúto, že klamem vlastnej mame, ale inak to nešlo.

Rýchlo som si vzala poháre vody a vyutekala na poschodie za Kass.
,,Premýšľam, kde si pobrala toľký talent," zasmiala sa nad mojím predchádzajúcim dramatickým vystúpom.
,,Nerob si zo mňa žarty. Keby si vedela, ako ma to mrzí. Nemôžem jej povedať pravdu, keďže by si myslela, že..."
,,Že je jej dcéra odporné dievča s krutými úmyslami?" Prerušila ma.
,,Vďaka za podporu," tresla som ju po ramene.
,,Dobre vieš, že ja si to o tebe nemyslím. Skôr mám strach, čo sa môže stať, ak sa doňho zamiluješ."
,,Táto téma ma prestáva baviť. Niečo takéto je absolútne nemožné." Hľadela som jej priamo do očí, aby videla moju úprimnosť.
,,Okej, kašli na to. Čo si dnes oblečieš a ako sa tam chces dopraviť?" Zmenila to dusno, ktoré medzi nami zavládlo.
,,Nič špeciálne. Riekol, že sa so mnou chce porozprávať. Rande nespomínal, ale mama by ma inak nepustila. A asi si požičiam Leovu motorku."
,,Zabudni! Chceš sa zabiť?" Hľadela na mňa ako starostlivý rodič.
,,Pokoj, Kassidy. Sama si sa so mnou niekoľkokrát viezla. Jazdím opatrne," upokojovala som ju.

Sam: O 5 na moste?
Riley: Vidíme sa. :)

,,Dobre, rýchlo sa prezleč, nech nečaká."
,,Aká rázna," zasmiala som sa a začala sa prezliekať. Skončila som pri obyčajných roztrhaných džínsoch a tope.
,,Tvoj brat práve prišiel domov," oznámila mi a upravila si vlasy.
,,Prestaň s toľkými prípravami a bež ho radšej zabaviť," pokarhala som jej snahu. Oni dvaja sa k sebe jednoducho nehodia.
,,Čo si taká vytočená! Musím ho predsa nejako upútať," zasmiala sa a objala ma, ,,maj sa!" Skríkla napokon a šla za ním. Spoza okna som pozorovala, ako nastupujú do auta a odchádzajú bohvie kam. Mala som približne 4 hodiny. Kass je úžasná, ale nie je kúzelník. Ak by ho aj zobrala do kina, viac ako dve hodiny ho tam neudrží.

Rýchlo som zliezla dolu, obula si topánky a bez rozlúčenia vyšla von. Mama na mňa hľadela z okna, tak som jej zakývala na pozdrav, nastúpila na motorku a pobrala sa k mostu. Počas cesty som sa rozplývala nad nádherným západom slnka, jesennou októbrovou krajinou a príjemným vzduchom. Sam ma čakal na okraji mesta s cigaretou v ruke? Celkom ma prekvapil. Aspoň pri tomto som dúfala v pozitíva. Pokrútila som hlavou a pobrala sa k nemu.
,,Normálne nefajčím," odvetil, ako keby vedel čítať myšlienky.
,,Prečo teraz?" Zaujímalo ma. Alebo skôr snažilo som sa tváriť zvedavo. V skutočnosti mi bolo jedno aj keby bral heroín. Na druhú stranu, po sexe s ním to radšej nebudem privolávať.
,,Znervózňuješ ma," úškrnul sa ironicky. Neviem, či chcel, aby som  to brala vážne.
,,Máš pocit, že ma poznáš?" Zrazu sa spýtal. Nechápala som, kam týmto rozhovorom mieril.
,,Myslím, že aj keď som s tebou strávila chvíľu, viem predvídať tvoje správanie." Prisadla som si k nemu a zazrela naňho. Premýšľal. Zatlieskajte mi niekto. Prinútila som Sama Matthewsa premýšľať. Zrazu sa ku mne nahol a len tak ma pobozkal. Pre iné by to bolo dokonalé. Pre mňa to bol len bozk.  Dlhý, obyčajný bozk. Asi som príliš náročná.
,,Som predvídateľný?" Občas je.  Inokedy sa strácam v jeho nezmyselnom chovaní.
,,Na čo myslíš?" Bože! Dnes má naozaj zvláštne otázky.
,,Neviem, čo chceš počuť Sam. Prišli sme sem hovoriť o mojich myšlienkach?" Za môj monológ som si vtedy tlieskala. Naozaj sa ten krúžok vyplatil.
,,Vieš, o čom chcem hovoriť. Čo sa ťa chcem spýtať. Vieš to od začiatku." Práve mi dokázal, že ja som tu tá predvídateľná.
,,A ty nevieš odpoveď?" Napadla mi skvelá otázka.
,,Pri tebe nie." Iba mne sa zdalo, že chcel dať týmto najavo, že nie som ako každé druhé dievča, čo s ním vlezie dobrovoľne do postele. I keď som to presne v piatok porušila.
,,Mal si sa spýtať skorej," zalichotila som mu s úsmevom a nahla sa k nemu. Chystala som sa na najväčšie klišé v mojom živote. Chytila som do dlaní jeho tvár, opatrne sa zahľadela do jeho zvláštnych očí  a pomaly a nežne ho pobozkala. Snažila som sa, aby nevytušil môj prevrátený žalúdok. On sa do bozku usmial a pravdepodobne pochopil, že týmto som potvrdila náš začínajúci falošný vzťah.