VEDELA SOM TO!

22.

,,Na to si nesadnem," prekrížila si ruky na hrudi a pokrútila hlavou.
,,Kass, je to len niekoľko kilometrov," prosila som ju.
,,Zabudni. Máš ju dva dni a už ju chceš skúšať? Zbláznila si sa?" Začala kráčať smerom ku škole a nepočúvala ma.
,,Kassy!" Skríkla som po nej. Túto prezývku si začínam užívať.
,,Ani to neskúšaj," prebodla ma pohľadom.
,,Kass, prosím. Nestíhaš prísť na čas takýmto tempom. Keby vyrazíme skôr..." Šepla som a hodila jej prilbu. Len si povzdychla, nasadila si ju na hlavu a sadla si za mňa.
,,Opováž sa ísť rýchlo. Pokojne vyskočím aj počas jazdy," vyhrážala sa mi so smiechom. Prikývla som, naštartovala a našou ulicou sa ozval dokonalý zvuk mojej novej motorky.
,,Nezabite sa!" Zhúkol po mne Leo z auta. Motorku má stále zakázanú. Čudujem sa, že to dodržiava.
,,Nežiarli, bratček." Poslala som mu bozk a vyšli sme. Kass sa ma hodnú chvíľu držala ako kliešť. Mala som pocit, že sa zadusím. Po čase jej stisk povolil a neskôr si to začala s piskotom užívať. Vedela som to. Adrenalín je úžasný.

Cestu som trocha predĺžila, keďže bol čas. Jazdili sme pomedzi starodávne uličky v našom meste a obzerali si nádherné vyrezávané obloky. Pri rieke a po moste, na ktorom sme mali obe otvorené ústa od úžasu. Síce bola zima, ale bunda, ktorú mi daroval Sam ma zahriala. Za nápad na motorku som mu bola viac ako vďačná. Je mi jasné, že to nebolo kvôli tomu, aby mi spravil radosť. Chce si ma získať. Ak mi však plánuje dávať takéto darčeky, nemám s tým žiaden problém.
,,Je to fantastické!" Skríkla Kass a dvihla ruky do vzduchu. Zasmiala som sa od šťastia a pobrala sa ku škole, aby sme stihli hodinu. Po ceste som si pohmkavala rôzne pesničky a snažila sa pripraviť na dnešnú hodinu chémie. Na mikroskopy sa vždy teším najmenej. Spoločné projekty počas celého roka ovplyvnia moju známku na konci. Úprimne, chémia mi ozaj nejde.

,,Vystupovať," oznámila som jej pri príchode na školské parkovisko.
,,Mením názor. Síce priberieme, ale peši ma do školy už neuvidíš ísť," zasmiala sa a zložila si prilbu z hlavy.
,,Vedela som, že to povieš." Prehodila som si tašky cez plece a vošli sme do školy.
,,Si okej?" Napadlo ju pri pohľade na mňa.
,,Hej, len mám menšie nervy z chémie. Škoda, že so mnou nemáš hodinu. Ten projekt by bol jednoduchší."
,,Dobre vieš, že to tak nie je. Ako to dopadlo minule?" Zasmiala sa pri tej spomienke.
,,Dostali sme za jedna predsa," pochválila som nás.
,,Jasné, ale trištvrte času sme sa smiali a okukovali môjho suseda." Pokrútila hlavou a bundu si vložila do skrinky.
,,Môžem ja za to, že bol taký pekný," mykla som ramenami, ,,kde je vlastne teraz?"
,,Odsťahoval sa do Paríža. Našiel si tam dievča."
,,Bože, aj ja chcem takého obetavého frajera."  Zamračila som sa nad tým, s kým chodím.
,,Nežiarli, aj ty si nájdeš. Najprv však musíš vyriešiť drámu so Samom. A ako vidím, svoju sukničkársku povesť nezaprie ani vo vzťahu." Kývla hlavou smerom k môjmu frajerovi. Stál veľmi blízko, čiže sme počuli každé jedno slovo.
,,Máš naozaj pekný úsmev," šepol jednému dievčaťu a my sme sa s Kass nad tým slizským komplimentom skoro rozosmiali.
,,Vďaka, ty lichotník." Bruneta sa začervenala a zahryzla si do pery.
,,Ak sa u mňa doma bude konať párty, určite príď. Máš vybavený lístok zdarma," mrkol na ňu. Myslela som si, že sa to dievča v tej chvíli roztopilo. Potom však vytiahla zásadovú otázku.
,,Nemáš náhodou frajerku?" Šepla žiarlivo. Presne na túto otázku som od neho chcela počuť odpoveď.
,,Mám, ale toleruje, aký som. Pochopí, že pri pohľade na teba," nahol sa k nej a zvyšok zašepkal. Myslím, že ani jedna z nás to nepotrebovala počuť.
,,Okej, nájdime toalety. Asi sa vyzvraciam," zasmiala sa Kass a vyrazila od skriniek k učebni. Všimla som si, že na nás Sam upriamil svoj pohľad, preto som pridala do kroku.
,,Súhlasím," potiahla som ju za ruku a zmizli sme na dievčenské WC-ka.
,,Všimol si nás," prevrátila som očami a pred zrkadlom si upravila vlasy.
,,Nech, aspoň sa začne snažiť. Mám pocit, že chce, aby si žiarlila."
,,Máš pocit, že mám také niečo v pláne?" Zasmiala som sa. Naozaj je mi jedno, s kým sa ten imbecil stretáva. Podstatné je, aby šlo všetko podľa plánu.
,,Nie. Na začiatku som sa trocha bála, ale ty ho skutočne neznášaš." Prikývla som. K tomu chalanovi cítim veľa negatívnych pocitov.
,,Poďme, aby sme stihli hodinu," zazrela som na čas. Ostávali nám 3 minúty do hodiny.
,,Súhlasím," vyšli sme a pri mojej triede sa rozlúčili.
,,Vidíme sa na matike," povzdychla si, objala ma a zmizla za roh.

V triede sa Sam zatiaľ nenachádzal. S radosťou som si sadla k jednému múdremu chalanovi. Nevadilo mi, že je šprt. Potrebujem dobré známky a takto si uľahčím prácu.
,,Teo však?" Usmiala som sa naňho milo a vyložila si pomôcky.
,,Hej, smiem vedieť vďaka čomu som poctený tvojou návštevou?" Dodal ironicky. Z jeho prejavu som sa necítila priam najlepšie. Ostala som ticho ako ryba prekvapená jeho reakciou.
,,Bože, prepáč. Myslel som si, že keďže ste so Samom spolu, budeš sa správať ako oni." Posledné slová ospravedlňujúco šepol a zahľadel sa do prázdna. Nevedela som, čo urobiť. Na jednu stranu som mu mala chuť vykričať, že s ním súhlasím a Sama neznášam, ale na verejnosti je môj frajer a musím ho brániť, či sa mi to páči alebo nie.
,,Nie, nie, nie. Prosím, nemysli si o mne nič také. Áno, Sam sa občas správa ako hulvát..."
,,Občas?" Zasmial sa. Kto vie, čo tomu chudákovi Matthews spravil.
,,Skoro stále, ale vo vnútri je iný." Tie kecy zneli strašne. Nezaslúžila si, aby ho niekto takto obhajoval.
,,Prepáč, ale si úplne mimo. Ten chalan je sám diabol." Mal pravdu. Obrovskú. Ak by vedel o mojom pláne, myslím, že by ma pochválil. Žiaľ, pred ním som musela vyzerať ako totálna krava s malým mozgom.
,,Ak by si ho spoznal, pochopil by si, že..."
,,Nie, neverím, že sa v ňom skrýva niečo dobré. Ale chcem sa ti ospravedlniť. Nemal som ťa odsúdiť, len kvôli tvojmu zlému výberu chalanov." Prikývla som a zazrela von. Malé snehové vločky dopadali na zem a vietor pofukoval sem a tam. Chvíľu ma to upokojovalo a vyviedlo z reality.
,,Padaj!" Skríkol niekto, čím ma prebudil z môjho tranzu. Nikto iný, ako Matthews a jeho priatelia sa takto nesprávajú.
,,Tu máš svojho pána dokonalého," pokrútil Teo hlavou a obdaril ma ľútostivým pohľadom. Neznášala som ľútosť a hlavne v tejto situácii nebola potrebná.
,,Prepáč mi to."
,,Nemusíš sa ospravedlňovať, hlavne si uvedom, s kým chodíš."