VEDELA SOM TO!

25.

,,Kto vymyslel matiku," sťažovala som sa Kass, keď sme vyrážali z domu. Bola síce zima, ale vyzeralo to na pekné decembrové ránko.
,,Mne niečo hovor. Po včerajšom zápase som nedokázala prestať myslieť na Willa na ľade. Ako sa mu napínali svaly a..."
,,Vieš čo? Radšej hovorme o matike." Prerušila som ju. Zasa nad ním slintala. Som zvedavá, kedy ju to prejde. Veď sama priznala, že pravdepodobne nie je jeho typ.
,,Prepáč, nechala som sa uniesť. Skrátka budem rada, ak sa mi to podarí napísať na štvorku."
,,Mám to rovnako, ale narozdiel od teba som nad tým strávila 2 hodiny. Aspoň som mala výhovorku, keďže sa u nás chcel Sam zastaviť."
,,Vyprevadil ťa?" Prekvapilo ju.
,,Samozrejme, dokonca sa mi ponúkol, že mi s tou matikou pomôže." Prevrátila som oči.
,,Výhovorky," zasmiala sa, ,,dobre vieme, kam tým mieril." Po mojom zážitku z párty sa mi pri pomyslení na sex s ním dvíha žalúdok.
,,Myslím, že tentoraz hovoril pravdu." Samú ma prekvapili moje slová, ale na chémii ukázal, že v tej hlave naozaj niečo má.
,,Čože," zastavila uprostred chodníka, ,,hovorím práve s Riley Thomsonovou? S tou Riley, ktorá ho neskutočne neznáša a najradšej by ho zabila. Hovorila som, že to nie je dobrý nápad. Tu to máš. Toto je len..."
,,Môžeš sa upokojiť!" Strašne som sa na nej smiala. Áno, bála sa o mňa, ale trocha to preháňala.
,,Prepáč, ale práve si si zastala Sama Matthewsa. Nie je to jasný dôkaz, že sa v tebe niečo pohlo?" Toto šepkala. Jej pohľad na mňa prezrádzal veľké obavy.
,,Kass, sedela som s ním na chémii. Ver mi, ak by za mňa nevyplnil pomaly celý papier, netvrdila by som to." Stále nechápavo hľadela, presne ako ja včera na chémii.
,,Okej, som zmätená. Poďme radšej do školy," usmiala sa, pokrútila hlavou a konečne sme sa pohli z miesta.
,,Súhlasím. Ani ja sa v tom chalanovi nevyznám. Na jednu stranu sa správa ako idiot a potom mi ponúka hodiny doučovanie u nás doma."
,,Je divný. Neuvedomuje si, ako veľmi ho Leo neznáša?" Napadlo ju.
,,O Leovi mi ani nehovor. Po včerajšom zápase vytvoril takú scénu."
,,Náhodu vyzeral byť pokojný. Myslela som si, že ti s tými prednáškami dal dávno pokoj."
,,Veď dal, ale presvedčil rodičov, aby mi dohovárali. Čiže od rána nepočúvam nič iné, ako som sa na deti primladá, čo všetko mi taký chlapec je schopný spraviť a ako si mám dávať pozor. Ide mi z toho výbuchnúť hlava."
,,Vidno, že si od neho neoddýchneš ani doma."
,,Jasné, že nie. Sam Matthews je skrátka všade." Pokrútila som s povzdychom hlavou.
,,Čo som urobil, že svoje meno počujem až ku skrinkám?" Usmial sa pred chvíľou spomínaný a kráčal rovno k nám. Stali sme len niekoľko metrov od školy a hľadeli naňho.
,,Práve som vravela Kass, že som mala tvoju ponuku na doučovanie radšej prijať," zahovorila som to.
,,Mala, užili by sme si to." Kassidy do mňa v momente vrazila rukou. Obe sme vedeli, že naše predtuchy by sa naplnili. Určite by neostalo len u doučovania.
,,Možno nabudúce, tentoraz to budem musieť zvládnuť sama." Povzdychla som si. Naši ma zabijú, ak domov prinesiem päťku. A navyše, na výšku ma neprijmú so zlým priemerom.
,,Okej, ale teraz, Kassidy, ak dovolíš, ukradnem ti moju frajerku. Som si istý, že sa po škole uvidíte." Chytil ma za ruku a usmial sa na ňu. Nechcela som s ním ísť, ale nehodilo by sa utiecť.
,,Okej," zamrmlala a vybrala sa na odchod.
,,Počkaj," zakričal. Ona zastavila a s očakávaním premýšľala, čo po nej môže chcieť Sam Matthews.
,,Aby si nepovedala," otočil sa na skupinku chalanov za ním, ,,Will!"
                                      .....
,,Neviem, či ti mám nadávať alebo ti ďakovať," sťažovala som sa pri skrinkách Samovi. Čin, ktorý spravil Kass sa dal brat dvojako. Buď bude šťastná alebo sa mi poobede vyplače na ramene, ako trápne sa cítila.
,,Prepáč, chcel som jej urobiť radosť." Veta, ktorú vyslovil ma prekvapila. Chápem, že robí všetko, čo môže, aby si ma obtočil okolo prstu, ale keď s tým má niečo spoločné moja najlepšia kamarátka...
,,Prečo?" Napadlo mi. Vytiahla som si učebnicu matiky a pozorne ho sledovala.
,,Ak je štastná ona, si aj ty. Viac nepotrebujem." Práve mi oči vypadli z jamok.
,,Ak jej ublížite, zabijem vás." Zabodla som do jeho hrude prst. Myslela som to vážne. Kass Willa skutočne miluje. Ak by jej ublížil, zničilo by ju to.
,,Prečo si myslíš, že by som..." Stíchol. Myslím, že na chvíľu premýšľal, či náhodou neviem o jeho pomste. Viem, že sa pri mne musí veľmi premáhať, aby nevybuchol. Zažila som jeho prirodzenú stránku mnohokrát. Dokázala zbiť mnoho ľudí, nadáva ako pes a tie kurvy v jeho posteli...
,,Sme v pohode, však?" Spýtal sa so strachom v očiach. Trafila som do čierneho. Naozaj si chvíľu myslel, že o jeho pláne tuším.
,,Samozrejme. Len tí pripomínam, že ak by ste jej ubližili, čo i len..."
,,Chápem to." Privinul si ma do objatia. Vnímala som, ako zhlboka dýcha a jeho tep sa zrýchľuje. Takže tu je tvoja slabosť Sam Matthews. Skutočne mu na jeho pomste záleží. Inak by toľko nevyvádzal. Ale prečo?
,,Skutočne ma ľúbiš Sam?" Šepla som ako dievčatko túžiace po lízanke. Mne privádzal radosť strach z odhalenia krutej pomsty.
,,Čo je to za otázku?" Neodpovedal priamo. To vysvetľovalo všetko.
,,Iba tak." Mykla som ramenami, vyslobodila sa z jeho svalnatých ramien a kráčala k učebni.
,,Hej, Riley," podišiel ku mne, chytil mi tvár do dlaní a zazrel na mňa s jeho sivozelenými očami. Boli niečím zvláštne a neustále ma fascinovali, no ani ich krása nezakryla ten strach za nimi. Na chvíľu, síce len na krátku mi ho bolo ľúto. Prišiel mi zranený a zničený.
,,Jasné, že ťa ľúbim," odvetil, keďže si asi uvedomil, že to mal povedať už dávno.
,,Ďakujem," bolo jediné, čo mi napadlo, aby som prerušila túto chvíľu.  Vyzeral, že ma chce pobozkať, čiže to bolo najvhodnejšie načasovanie.
,,Asi by sme mali ísť," znova som prehovorila a šla do učebne. Bolo mi jedno, či ma nasleduje alebo si musí ísť prečistiť hlavu. Zopár razy som ho videla fajčiť, ale nie nejako pravidelne.
,,Súhlasím," chytil ma za ruku, čím mi chcel dať pravdepodobne najavo, že som ho nevykoľajila.

Do triedy sme vstúpili tesne pred zazvonením. Ako prvé som sa pokúšala vyhľadať Kass. Sedela na svojom obvyklom mieste, vedľa nej nás spolužiak a o niečom debatovali. Nevyzerala zničená z trápnej situácie. Sadla som si so Samom do lavice pred ňu a okamžite sa na ňu otočila.
,,Vrav," vyzvala som ju šeptom, aby si ma všimla, no zároveň, aby nás Sam nepočúval.
,,Prebehlo to fajn," zaregistrovala moju otázku, no jej odpoveď bola zvláštna. Kass nikdy neodpovedá v skratke.
,,Vrav," riekla som druhýkrát. Pochopila, že ju poznám.
,,Fajn," vzdychla si, a naklonila sa, aby nás nesledoval jej spolusediaci, ,,neznášam ho!" Ukázala na Sama. Niečo sa pokazilo.
,,Bolo to veľmi nepríjemné?" Nemohla som absolútne tušiť, ako sa cíti.
,,Zo začiatku, strašne. Potom pochopil, že som sa do tej situácie nedostala zámerne a vyvinulo sa z toho príjemné ráno." Vyčarila ten najväčší úsmev a opäť upadla do svojich snov. Spokojná som sa otočila dopredu a vytiahla si perá.
,,Zaslúžil by som si bozk," vychvaľoval sa Sam. Samozrejme, že nás počúval.
,,Mám pocit, že skôr smrť." Vyškerila som sa, keď v tom vošla do triedy profesorka s jej typickou nahnevanou náladou. Rozdala nám papiere, vysvetlila zadania a začali sme počítať. Zo začiatku mi to prišlo jednoduché, kým som sa nedostala k posledným trom, najviac bodovaným úlohám.
,,Skončila som..."Šepla som si pre seba a dúfala, že sa mi to podarí aspoň na štvorku.
,,Si krásna, keď sa hneváš."
,,Čože?" Zasmiala som sa, akú kravinu trepol môj spolusediaci. Papier mal dávno vyplnený, čiže sa na mne mohol pokojne zabávať.
,,Thomsonová, stíšte sa," okamžite ma upozornila profesorka. Prikývla som a dúfala, že sa mi v hlave zrodí akási kalkulačka. Namiesto toho som len začula ako si Sam kreslí niečo na lavicu. Ten zvuk má vytáčal. Šla som ho tresnúť po ramene, keď mi zrazu rukou uhol a na stole sa objavili výpočty mojich príkladov. S chuťou a vďakou som sa naňho usmiala a všetko opísala.
,,Myslím, že je čas odovzdať vaše testy," dvihla sa, zozbierala papiere a nezabudla nás prebodnúť pohľadom.

Po zvonení sa dvihla a odkráčala namosúrená preč. Videla som, ako ma Kass očami volá, aby som ju nasledovala. Dvihla som sa a prikývla. Pred odchodom som si ruky obtočila okolo krku stojaceho Sama a zahľadela som sa naňho.
,,Naozaj ďakujem. Zachránil si ma." Len pre jeho zvláštne oči som mu bola schopná povedať tie slová.
,,Zaslúžil by som si bozk," zopakoval vetu vyslovenú pred hodinou matiky. Ochotne,keďže som mu bola nesmierne vďačná som sa k nemu nahla a pobozkala ho. Pokúšal sa náš bozk predĺžiť. Chcel odo mňa viac. Pravdepodobne dôkaz, že som doňho zbláznená. Bohužiaľ preňho, ja som po chvíľke odtiahla a zmizla. Ako vždy, keď som ho pobozkala.