Just one book-Midnight love

2.

2. časť

Odtrhla som zrak od monitora. Pozrela po Nicolasovi, ktorý práve šúpal zemiaky a následne po Keyshi, ktorá pracovala na nejakej úlohe zo školy. Znova som pozrela po Nicolasovi, ktorý začal krájať zemiaky. Zúfalo som rozmýšľala ako príbeh zakončiť. Zakončiť nejakou určitou vecou alebo ho nechať otvorený?

Vzala som si tvár do dlaní a chvíľu uvažovala. Niečo ma napadlo ale znova som sa zasekla po pár riadkoch. Keysha začala do rytmu ťukať perom. Nicolas strčil zemiaky do rozohriatej trúby a práve, keď som bola začítaná do posledných riadkov mi zaklapol notebook.

„Čo?!..."

„Aj tak ťa už nič nenapadne." povedal a Keyshi zobral z ruky pero.

Zazrela som po ňom. Aj keď som vedela že je to pravda. Odišiel z kuchyne a Keysha si šla s povzdychom po pero, keď v tom vyšiel spoza rohu aj s gitarou a oprel sa o trám dverí. Začal brnkať, a prešiel do rytmu jednej pesničky, ktorú sa naučil za ten čas hrať dokonale. Okrem tej vedel ešte asi tri, ale tie mu tak dobre nešli. Keysha ho chvíľu sledovala, no potom sa neubránila úsmevu, schmatla ma za rameno, Nicolasa potiahla za zelenú károvanú košeľu a brala nás do dobre známej maličkej miestnosti. Vošli sme dnu. Biele steny, štyri stoličky a jeden klavír s mikrofónom a bicie. Sadla som si za bycie.

Niežeby som vedela dobre hrať na bycích, to je otcova parketa. Jediné na čo som sa zmohla bolo, že som šliapla na pedál a udala rytmus. Okamžite sa pridala Keysha a prsty jej ľahučko behali po klavíri a Nicolas sa tiež celkom trafil. Znelo to dobre. Občas sme sem prišli všetci a len tak si zahrali.

Väčšinou nás donútila Keysha, keď sa jej nechcelo samej hrať, málokedy nás zavolal Nicolas.

Započúvala som sa do hudby a okamžite ma popadli myšlienky ako zakončiť príbeh. Rozhodla som sa. Otvorený koniec bude najlepší. Čitatelia si domyslia, alebo predstavia vlastný koniec. A pre mňa je to užasné riešenie. Vyskočila som spoza bycích a namierila si to do kuchyne. Dopísala som koniec, prekontrolovala som chyby v celej kapitole tak ako som to robila vždy keď som jednu dopísala.

„Aspoň si mohla ostať dokonca pesničky. Nie, ty si len tak odbehneš." povedala Keysha a schovala si dorobenú úlohu.

„To vieš, keď ju niečo popadne, tak je schopná vyskočiť z auta zajazdy." povedal Nicolas ktorý práve vošiel a stále si brnkal na gitare.

„Nepreháňajme." povedala som, no očami stále sledovala monitor.Prečítala som a opravila poslednú vetu a zvýskla.

„Čo je?" opýtala sa Keysha a podišla ku mne.

„Hotovo. Dopísané a skontrolované." usmiala som sa.

„Tak to pošlime." povedal Nicolas a postavil sa za mňa vedľa Keyshi.

„Máš už vybraté?" opýtala sa Keysha.

„Mhm." povedala som a rozklikla odkaz. Pridala som prílohu, „Čo tam mám napísať?"

Nicolas ma odsunul a zadíval sa na monitor. Premýšlajúc si prešiel jazykom po perách a potom napísal: Úžasná kniha plná akcie, lásky, nečakaných zvratov určená pre ľudí s fantáziou a fanúšikov fantasy románov. Vrelá vďaka za ochotu, prečítanie a dúfam, že sa vám príbeh zapáči. Čakáme rýchlu odozvu a nadšené dojmy! Charlotte Rott

Poslal to. Pobúchal ma po pleci: „To aby som kúpil šampanské."

„Nemusí sa to ujať." pousmiala som sa.

„No a na šampanské je vždy nejaký dôvod." zaškeril sa a so spokojným výrazom vybral zemiaky z trúby. Každému ich spravodlivo rozdelil do troch tanierov s vypečeným syrom. Vybral tatársku a všetci sme si sadli za jeden stôl.