Just one book-Midnight love

49.

49. časť

*Leo*

„Dobrý deň, kam to bude?"

Nicolas ma zo zadného sedadla sledoval, no musím povedať, že zatiaľ poslúchal. Dokonca ho to celkom bavilo.

Chalan mi nadiktoval adresu miestneho klubu, zatiaľ čo dve baby si sadli pri Nicolasa a nevedeli, na koho sa pozerať skôr. Mali smolu, my dvaja sme už zadaní.

„Ako sa voláš?" opýtala sa jedna baba, zatiaľ čo ja som už brázdil ulicami.

„Dominic." usmial sa Nicolas a dievča sa div neroztopilo od blaženosti. Uškrnul som sa, no podarilo sa mi to zamaskovať.

„A koľko máš rokov Dominic?"

„Osemnásť." žmurkol.

„A ako sa volá ten tvoj sexy kamoš?" opýtala sa pošepky druhá, no mne to neuniklo.

Nicolas pozrel na mňa: „Klaus."

Rozkašlal som sa a Nicolas sa uškŕňal. No vďaka slabým mozgovým bunkám tých dievčat nebolo možné, aby to vôbec postrehli a ten chalan vedľa mňa si vybavoval večierku so svojou mamou. Fakt štýlové.

„Dobre mami. Zajtra povysávam. Takže môžem zostať dlhšie? Do tretej?"

Predsa len kašlanie bolo lepšie, lebo inak by som sa už smial na plné hrdlo.

Zamračil sa: „Fajn, do pol druhej. Áno, už doma. Rozumiem." povedal a zložil. No vzápätí znova zdvihol a ozvala sa sťažnosť, že sa jej neodzdravil.: „Prepáč zabudol som, dobrú noc."

A vraj práca taxikára je nudná.

Dlho sme nemali klientov a tak som sa rozhodol, že si pôjdeme kúpiť na benzínku jedlo. Nicolas sa tomu celkom potešil. Ešte stále bol nesvoj, ale snažil sa,to treba uznať. Vošli sme na benzínku a vybrali sa k pultu s bagetami. Nicolas si vybral šunkovú a ja syrovú.

„Chceš ešte niečo?" pozrel som po ňom.

„Dáme si kávu?" navrhol. Nakoniec sme skončili opierajúc sa o auto a jedli sme bagety. Kávu v plastových pohároch sme mali na streche auta.

„Nad čím rozmýšľaš?" opýtal som sa. Ak viem aké sú jeho myšlienkové pochody tak aspoň viem čo čakať.

„Melissa má tento týždeň narodeniny. Neviem čo jej mám dať."

Mykol som plecami: „Kvety, čokoládu..."

„Nie." zastavil ma, „Niečo cennejšie. Ona je moje všetko. Vážim si ju viac ako svoje sestry a zabíja ma, ak s ňou nemôžem tráviť čas. A sme spolu už hodnú dobu. No uznaj, kto by chcel byť s takým ako som ja?"

„Každá jedna."

Myklo mu kútikmi úst, ale nedal sa: „Myslím tú horšiu časť mňa."

„Kašli na ňu."

Prekvapene na mňa pozrel.

„Preboha, Nicolas. Si čím si, dobre? No a čo. Svojím správaním si jeden super chalan aj keď mňa dokážeš niekedy poriadne vytočiť. To, že stačí málo, aby sa ti psychika rozbila na márne kúsočky..."

„Ďakujem za jemnosť." prerušil ma ironicky a odhryzol si z bagety.

„Za málo." povedal som a on sa zaksichtil, „To je už vedľajšie. Nemôžeš sa tým nechať len tak ovládnuť a budeš v pohode."

Prehltol a začal sa smiať. Ešte ho to asi úplne neprešlo.

„Hovoríš to s takou ľahkosťou Leo."