Just one book-Midnight love

15.

15. časť

Ležala som v obývačke na gauči a Leo si ku mne prisadol s pohárom vody. Déja vu. Toto sa mi predtým snívalo. Boli sme pohádaní, pretože ešte stále som sa hnevala za to čo mi spravil. Aj keď to bola sčasti aj moja vina, lebo som sa medzi nich hodila. Ale aj tak. Nedokázal sa ovládnuť. Znovu.

No teraz mal o očiach strach. Bál sa o mňa a tiež mu nebolo jedno, čo sa stalo s Nicolasom, aj keď tí dvaja sa v láske nemali, nieto ešte sa navzájom akceptovať.

Do obývačky vošla Keysha: „Nájdeme ho. Musíme."

„Samozrejme, že ho nájdeme." povedala som ospalo. Leo ma vzal za pravú ruku a obzrel si ju.

„Ešte stále nezmizli." povedal a prstom prešiel po mojich žilách od ľakťa po zápästie. Zívla som.

Keysha mi podala pohár vody, odpila som si a keď som si ľahla, bolo neskutočne namáhavé udržať otvorené oči.

„Charlotte?" počula som Leov hlas, zdalo sa, že sa mierne vydesil. No to bolo to posledné a potom sa všetko ponorilo do tmy a ticha.

Spoznala som pred sebou Ervisov dom v lese. Ale čo ma zarazilo bolo, že som videla samú seba ako vychádzam na terasu a za mnou ide Leo. No cítila som niečiu prítomnosť. Nicolasovu. Nechala som sa pohltiť Nicolasovou mysľou, keďže bola mnohokrát silnejšia ako tá moja teraz.

Leo vykopol dvere: „Prišli sme!" Vošiel so Charlotte dnu a s Keyshou sme po sebe pozreli. Šli sme za nimi.Najprv to vyzeralo, že v dome nikto nieje, keď Leo odniekiaľ vytiahol pištiacu Nicol. Prenikol mnou zvláštny pocit ešte skôr ako chlapík vyšiel na chodbu.

„Pusti ju! Dopekla, čo to má byť? Vy ste... ja mám v dome nočného tvora?!" zahnal sa, no Charlotte s Keyshou boli pohotové.

„Charlotte?" ozvala sa priškrtene Nicol a s vyjaveným pohľadom si prezrela celú našu skupinku. Lebo to je štýlové spolčiť sa s vrahom, dokonca nočnou bytosťou. Ak by ňou nebol, myslel by som si, že ho práve prepustili z psychiatrie alebo odtiaľ ušiel. Pravdepodobnejšia je tá druhá možnosť.

„Ahoj Nicol." povedala Charlotte potichu a zdalo sa, že je z celého toho ich stretnutia nesvoja. Nenapadlo by ma, že Nicol ušla do lesa k nejakému samotárovi čo vie viac než by mal. No takí zväčša samotári bývajú. Môžem ďakovať, že mám dve sestry.

„Vysvetlí mi už niekto, prečo ste tu?!" ozval sa chlapík. Uznal som za vhodné konečne sa ukázať. Hlavne kvôli mne sme tu. Ja sám by som rád počul odpovede, prečo ma z času načas ovládne akési čaro, nutkanie, hipnóza či ako by som to nazval. Vždy to príde nekontrolovateľne a zdrojom je nočný tvor.

Aj teraz som s tým bojoval, pretože teraz to nutkanie vyvolával ten pocit, alebo skôr ten chlap. Pozrel som po ňom zvysoka, keďže bol o dosť nižší, len o niečo vyšší ako moje sestry. Predstúpil som pred neho: „Dôvod stojí pred tebou."

Všimol som si, že sa na mňa v momente ako ma uvidel pozrel rovnako. Čudoval som sa, že si ma skôr nevšimol. Pustili ho a podišiel ku mne: „Človek s potenciálom. Moje meno je Ervis."

Podal som mu ruku: „Nicolas."

No v momente, ako sme si ruky podali, zacítil som jemné teplo ako sa presúva z jeho ruky do mojej. Mal som pocit, že krv mi v odrazu čiernych dlhých žilách vrie. No bol to príjemný pocit, aj keď dosť nečakaný. Jeho ruka vyzerala rovnako. Dlhé čierne vrejúce žily od zápästia po lakeť, kde sa stratili.

Mal som pocit, akoby som to nebol ja. Nutkanie vzrástlo a ešte viac mi začínala vadiť Leova prítomnosť než predtým.

„S veľkým potenciálom." povedal uznanlivo Ervis a po krátkom pohľade do mojich očí mi ruku pustil. Otočil sa na Lea, zatiaľ čo ja som zdvihol ruku a sledoval neutíchajúce žily. Zdalo sa mi, ako by som to ani nebol ja. Nutkanie je silné, no na boj sa necítim. Skôr ma istým spôsobom utláča.