Just one book-Midnight love

12.

12. časť

„Ako si na to prišla?" opýtala sa potichu Keysha, keď sme sa blížili k domu.

„V príbehu Nicky prežila v lese. Po tom... incidente... Nicol ušla do lesa. Toto je najpravdepodobnejšie najbližší dom od miesta činu. Musel byť dostatočne ďaleko, keďže policajné hliadky skenovali okolie a nič nenašli."

„A keď nie?"

„Máme smolu."

Zastali sme pred domom a ja som vyšla na malú verandu. Zaklopala som. Nič. Chcela som znovu, keď zrazu Leo vykopol dvere až sa horný pánt uvoľnil.

„Prišli sme!" zvolal.

Vošla som spolu s ním dnu, za nami Keysha a potom Nicolas. Na prízemí nebolo nikoho. Aspoň som si to myslela dokedy Leo nerozkopol jedny z dverí na chodbe a nevytiahol odtiaľ Nicol.

Tá skríkla hneď ako mu uvidela do tváre. No videla som, že Leo sa jej nechystá ublížiť aj keď vyzeral dosť nebezpečne. Z kuchyne dobehol nejaký muž, asi v Nicolinom veku. Mal dlhé havranie vlasy, ktoré mu končili na šiji, jemné strnisko a tmavšie sivé oči.

„Pusti ju! Dopekla, čo to má byť? Vy ste... ja mám v dome nočného tvora?!" Zahnal sa, no to sme ho už s Keyshou spoľahlivo spacifikovali. Veľmi sa nebránil.

Leo pustil Nicol a tá si nás šokovane a vystrašene premerala: „Charlotte?" ozvala sa priškrtene.

„Ahoj Nicol." povedala som trochu previnilo. Viem si predstaviť ako sa cíti. Jej kamarátka so súrodencami sa spolčila s vrahom, ktorý ju takmer zabil.

„Vysvetlí mi už niekto, prečo ste tu?!" ozval sa chalan.

„Dôvod stojí pred tebou." povedal Nicolas a postavil sa pred neho. Znova mal ten zvláštny pohľad. Rovnako ako ten chalan. Pustili sme ho a on pristúpil k Nicolasovi.

„Človek s potenciálom." povedal, „Moje meno je Ervis."

Podali si ruky.

„Nicolas." len čo to dopovedal, prekvapene pozrel na svoju ruku. Rovnako ako aj my. Od zápästia sa mu ťahali čierne žily až sa strácali niekte pri lakti. Rovnako ako tie Ervisove.

„S veľkým potenciálom." povedal si skôr pre seba Ervis. Leo nahlas vzdychol.

„Ale zaujímalo by ma, čo tu robíš ty." pozrel na Lea.

„Zmyslel som si precházdku po lese a po ceste sme sa stretli." prehodil ironicky.

„Prečo im pomáhaš?" ignoroval Leovu odpoveď.

„Prečo nie?" mykol plecami.

„Svitlo mu na lepšie časy tak mu to nekaz." povedal Nicolas prezerajúc si blednúce žily. Leo po ňom pozrel. No horší pohľad si od neho vyslúžil Ervis.

„Povedz nám o ľuďoch s potenciálom viac." vyzvala som ho.

„Fajn. Sadnite si do obývačky." povedal nie moc nadšene. Vidno, že neobľuboval spoločnosť. Poslúchli sme a Nicol sa oprela o stenu pri dverách. Robilo jej problém spracovať to čo práve vidí. Všetci traja sme si sadli na gauč, Nicolas do stredu a na operadlo vedľa mňa si sadol Leo.

„Tak?" vyzval ho Nicolas.

„Ľudia s potenciálom sú rovnakí ako hocikto iný. Líšia sa len v dvoch veciach. Prvá, že väčšina z nich loví nočné tvory." povedal a pozrel na Lea.

„Väčšina." zopakoval.

„Česť výnimkám, ako som ja."

„Aká je tá druhá vec?"