Just one book-Midnight love

26.

26. časť

Do kuchyne vošla Nicol a pozrela na mňa: „Deje sa niečo, Keysha?"

Postavila som sa, aj keď som si slzy utrela, určite som mala ešte uplakané oči: „Prepáč mi to, dobre?"

Nechápavo na mňa pozrela, zatiaľ čo ja som jej chytila hlavu a silno trepla o stenu. Nevydala ani hláska. Vošla som do obývačky a nenápadne sa priblížila k Leovi a Ervisovi, ktorí sa nakláňali nad počítačom. Nastavila som čepeľ noža dopredu a následne bodla Ervisa do pleca. Zvolal a Leo už bol na nohách. Presne som vedela kde má tašku a vytiahla som odtiaľ palicu s jedným ostrým hrotom. Útočil na mňa, sem- tam sa mi ušlo pár bolestivých rán, až sa mi podarilo medzi nami rozliať horľavú ampulku, ktorú som ukradla Ervisovi z kuchyne kde ju mal skrytú. Rozliala som ju okolo neho a otočila sa k Ervisovi. Zakrvavený nôž ležal na zemi a on sa držal za plece. Jediným vysokým výkopom do hlavy som ho zložila na zem a ruky mu šikovne uviazala šatkou čo som mala k dispozícii za chrbtom. Vzala som si svoju malú cestovnú tašku z chodby a rozbehla sa do lesa. Mala som len jediný cieľ. Jedinú cieľovú skupinu.

No kde som ich mala hľadať? V skladoch? Alebo na nejakých iných pochybných miestach? Bola som stratená. Mohla som si to aspoň premyslieť.

Prechádzala som uličkou medzi obchodmi a reštauráciami, ktoré už boli dávno zatvorené, iba sem- tam vo vrchných bytoch sa svietilo. Ruky som si strčila do vreciek a kopala do malého kameňa. Na letnú noc bolo dosť chladno.

„Sestrička." pri tomto oslovení som sa mykla a rýchlo otočila. Nicolas sa temne uškrnul. Zamračila som sa.

„No tak, to už ani nepozdravíš svojho brata?"

„Fajn, tak ahoj." povedala som a otočila sa na odchod. Rýchlo ma dobehol a za plece ma otočil tvárou tvár.

„Čo odo mňa chceš?" zamračila som sa.

„Jednoduchú vec. Vypadnite obe skôr ako si vás nájdem znova." povedal drzo. Aspoň som sa dovtípila, že stretnutie už skončilo. Takže Charlotte už vie čo som spravila.

„Smola, pretože ja už viac medzi neaktívnych nepatrím. A nezastavím sa dovtedy, dokedy Andy nebude mŕtvy."

„To ani ja, sestrička. Ale potom, potom už budem zlý. Veľmi zlý."

„To čo bude potom ma nezaujíma."

„Nikdy by som si nemyslel, že dokážeš sestričku len tak podraziť."

„A ty si to snáď nespravil?"

„Ja? Nie. Ja som sa vydal vlastnou cestou a vy to nie ste schopné tolerovať. Ale ak to tak vezmem, áno podrazil som vás." uškrnul sa.

„Keysha?"

Po druhý krát som pri mojom oslovení mykla. Obaja sme sa otočili. Stál tam otec. S fľašou vodky v ruke. Toto nie je správne miesto. Nemôže sa mu nič stať!

„Nicolas! Tak rád vás vidím!" podišiel k nám, „Kde je Charlotte?"

Nicolas k nemu prikročil.

„Neublíž mu." šepla som a Nicolas sa uškrnul. Pozrel na otca.

„Otec alkoholom nič nevyriešiš," vzal mu fľašu, „musíš prestať. Lebo potom budeš veriť aj takým veciam aké sa ani nestali."

Priložil mu ruku na čelo a otec sa sklátil na zem. Prikročila som k nim: „Čo si mu spravil?!"

„Nehisterči. Len spí." povedal s kľudom a fľašu položil na zem. Pritiahol ho k stene a fľašu mu strčil späť do ruky.