Just one book-Midnight love

32.

32. časť

*Charlotte*

„Tak po takejto stanovačke si ešte rozmyslím, či sa nechám niekam nahovoriť."

„Nepovedz mi, že sa ti nepáčilo." pozrela som po Ervisovi.

„Bolo to super. S Leom sme si príjemne pokecali."

Leo po ňom pozrel. Sadli sme si do veľkej spoločenskej miestnosti. Ronna príde spolu s Nicolasom a Keyshou, Ben šiel ešte pre Tomasa, takže sme ich tu čakali. Odpila som si zo zaliateho čaju aby som sa zohriala. Vonku bolo nezvyčajne chladno. Bol pondelok a nám ostával už len mesiac prázdnin. Hrôza na to čo i len pomyslieť. Však trvajú dva a pol mesiaca. No aspoň sme nemali žiadne problémy. Čo sa mi akosi nezdalo, no naozaj je to už takmer mesiac.

Žeby zíde z očí, zíde z mysle?

Vyložila som si nohy Leovi do lona a lepšie sa oprela. Len čo som ucítila ako prechádza rukou od môjho členku po stehno, privrela som oči. Tak som zbožňovala tú jeho blízkosť.

Pred domom zastali naraz dve autá a už som započula hlasy.

„Tak Brandon je bližšie, ale prídete zarovno s nami?" uťahoval si z nich Nicolas.

„Aspoň si nemusím čistiť kolesá." povedal Ben a už sa otvorili vchodové dvere.

Nicolas nahlas vzdychol.

Vošli dnu a automaticky sme sa museli stiahnuť, aby si mohli posadať. Mali sme tri veľké pohovky, no aj to bolo niekedy málo.

„Stále neverím, že si sa dal na niečo takéto nahovoriť." uškrnul sa Tomas na Ervisa.

Ervis mykol plecami: „Keď už z môjho útulného domčeka ste spravili sídlo a ste tu častejšie ako doma, tak toto bola maličkosť. Bolo to už dávno, čo som si vyšiel von."

„Akoby ja nie. Ešte stále som oficiálne mŕtva. A zrejme aj budem." povedala Nicol a nabrala si hrsť čipsov.

„Možno by sme ti mohli vybaviť novú totožnosť." navrhol Tomas.

„Len tak? Však ma spoznajú."

„Nie tu. Inde. Možno by si si mohla zmeniť účes."

„Tieto vlasy si pestujem už odkedy som tu. Mám ich po zadok, neostrihám si ich." povedala varovne.

Tomas zdvihol ruky, že sa vzdáva.

„A čo tak iná farba?" opýtal sa Nicolas.

„Aká?"

„Do tej tvojej hnedej by sa hodili červené konce." mykol plecom.

„Odkedy sa vyznáš?" nadvihla som obočie.

„Každý chlap si musí všímať takéto veci. Tvoj nie?"

„Po prvé, má aj meno."

„Leo, teší ma." prerušil ma a podal Nicolasovi ruku. Ten ju prijal a zaškeril sa.

„Nicolas Rott." aj Leovi sa zdvihli kútiky úst.

„A po druhé, všíma si. Svojím spôsobom. Tak ako každý iný."

„Áno Nicolas, sme z jednej planéty, nerob rozdiely."

Keysha sa na nás úprimne zabávala.

„Ja ich nerobím, oni už sú." uškrnul sa, no odrazu zvážnel. Rovnako ako Ervis. Pozreli po sebe a vyskočili na rovné nohy, náhliac sa k vchodu. Šli sme za nimi. Vyšli sme pred dom a tam nás čakal návštevník. Japonec, s čiernymi dlhšími vlasmi, dosť vysoký a s tmavými, čiernohnedými očami. Ervis a Nicolas stáli v pozore, rovnako ako Leo s Benom.