Just one book-Midnight love

52.

52. časť

„Tie sú také krásne." vzdychla som a lepšie ich upravila, aby sa látka nepokrčila.

Mala som namysli náš vianočný darček od priateľov.

„Navyše budeme ladiť." povedal Leo a zvalil ma do jeho postele. Boli sme v jeho izbe a všetko naokolo, to bolo jednoducho Leove kráľovstvo. Väčšia posteľ, xbox, telka, počítač, knihy, basketbalová lopta, besabalová modrá čiapka a fotky. Fotky s Benom, rodinou, s Chloe. Fotky s Jessicou, no ako som si všimla, dnes tu bola iba jedna. A jedna naša spoločná z Londýna. Usmiala som sa a pritúlila sa k nemu.

Všimol si, kam sa pozerám: „Viac ich nemám. Všetky vo foťáku."

„Nevadí." usmiala som sa, „Ja som ani nevedela, že nejakú vytlačenú máš. A okrem toho, naozaj som sa dosť obávala toho vianočného darčeka."

„Aspoň máme o jednu podstatnú starosť menej."

Boli to šaty. Šaty na môj maturitný ples, niečo medzi ružovou a červenou. Dlhá jednoduchá sukňa a vrch so srdiečkovým výstrihom, obloženým striebornými kamenčekmi, čo sa na slnku ligotali, a vrch od sukne rozdeľovala stuha, ktorá sa dala zozadu zaviazať na mašľu. K tomu boli ešte čierne obyčajné lodičky na nie veľmi vysokom opätku a malá čierna kabelka so striebornou retiazkou.

No neboli tam iba šaty. Bol tam aj oblek pre Lea. Košeľu mal rovnakej farby ako ja šaty a kravatu mal červenú.

„A už vieš kedy presný dátum?" opýtal sa.

„20. apríla."

„To je ešte kopa času." povedal.

„Ver mi, že nie je." zasmiala som sa, „Už teraz z toho robia jedno veľké haló."

„A vieš kam pôjdeš po škole?"

Pokývala som hlavou: „Nemám vôbec tušenie."

„Pomôžem ti potom niečo nájsť, dobre?"

S úsmevom som prikývla a vtisla ti bozk na líce: „Až mi je zle, keď si predstavím, že len čo sa vrátime domov, budem sa musieť znova učiť. Kedy sa plánujeme vôbec vrátiť?"

„Neviem, Vianoce už skončili a u rodičov sa nechcem dlho zdržať. Nieže by som tu nechcel byť, ale teraz keď už o sebe vieme, skôr sa budeme môcť stretnúť."

„Takže Silvestra slávime doma?"

„To som nepovedal."

Nadvihla som obočie.

„Spravíme si výlet." dodal.

„Sydney?"

Usmial sa.

„A sami?" opýtala som sa.

„Uvažoval som o tom, no nakoniec som sa rozhodol pre staro- novú zostavu. Teda ak ti to nebude vadiť. Narážam na to, keď sme sa plavili loďou."

„Jasné, že mi to nevadí!" vyhŕkla som a nadšene ho objala. Takže my dvaja, Nicolas a Melissa, s Keyhou a ešte s Benom.

„A ako tam pôjdeme?"

„Do Londýna a odtiaľ potom lietadlom. O autá sa nám postarajú, kým tam nebudeme. Ronna nám to vybavila s bojovníkmi."

„Povedz mi, v akom zamestnaní bojovníkov nenájdeš?" zasmiala som sa.

„To by bolo na dlhé uvažovanie." zasmial sa.

Zatvorila som oči a lepšie sa uvelebila na Leovej hrudi. Celé to okolie na mňa tak dobre pôsobilo.