Just one book-Midnight love

23.

23. časť

Pobozkala som nočného tvora, Lea, do ktorého som sa bezhlavo zaľúbila.

Jemne som sa odtiahla a pozrela mu do čiernych očí s fialovými a červenými fliačikmi. Vášeň a láska. Usmiala som sa ešte širšie a on takisto.

Vtom ma silne oblapil a v poslednej chvíli sme uskočili kúzlu, kvôli ktorému začala tráva okolo nás rýchlo horieť. Rozhliadala som sa na všetky strany a všimla si, že bojujúcich z rôznych skupín pribúda čoraz viac.

Ervis k nám priskočil a odplašil oheň skôr ako by sa uzatvoril do kruhu, z ktorého by sme už nevyšli. Rýchlo sme bežali od ohňa preč, keď ma jeden zdrapil.

„Aká česť zabiť Charlotte Rott." sykol mi do ucha a pazúry som zacítila na svojom krku, neschopná sa nadýchnuť. Leo sa otočil a okamžite protivníkovi vrazil päsťou aj zopár krát, kým ma konečne nepustil a ja som sa rozkašlala. Zozadu do mňa sotil ďalší nočný tvor a zvalil ma na zem. Skôr akoby na mňa skočil som sa prevalila. Možno nebol najlepší nápad ten nôž zahodiť. Vytiahla som zbraň a vystrelila. Samozrejme, že som sa na prvý krát netrafila, ani na druhý či tretí, no štvrtý krát aspoň do stehna. No i tak som ho na chvíľu zabavila a hlavne si ho držala od tela.

„Nič v zlom, ale skús lepšie strieľať, nemáš poruke toľko nábojov." povedal Leo a protivníka napichol ostrým konárom a ja som doňho hodila rovnakú malú horľavú ampulku.

„Musíme nájsť mojich súrodencov."

„Sme v hustom lese, nie je to také ľahké."

„Ja chápem, ale je to dôležité."

Leo pokynul Nicol, Ervisovi a Tomasovi aby nás nasledovali a statočne sme si razili cestu cez nočné tvory, potencionalistov a ktovie koho ešte. Naraz sa na nás rozbehla skupinka potencionalistov a len tak- tak som sa im stihla uhnúť. No ostatní sa s nimi museli porátať. Rozbehla som sa pomedzi stromy čo najnenápadnejšie ako sa dalo a sledovala okolie či niekde nenájdem Keyshu alebo Nicolasa. Tesne nado mnou zaprašťalo drevo a kmeň sa rozletel na všetky strany. Rozbehla som sa, no vrch stromu mi zachytil ruku a padla som na zem. Nič jej nebolo, iba sa mi zakliesnila v úzkom priestore medzi zemou a kmeňom. Snažila som sa ju vytiahnuť, no nedarilo sa mi.

„Tak tu si. Už som si myslel, že ťa tu nenájdem. Ale to by si si nenechala ujsť čo? Zabijem ťa dosť jednoduchým kúzlom, čo povieš? Tvoj brat si to ani nevšimne."

Spoznala som jedného z tých, čo sedeli na tom stretnutí a netlieskali, iba keď sa role ujal Nicolas. Zamračila som sa.

„Ale budem sa snažiť, aby bolo čo najviac bolestivé." zaškeril sa diabolsky a namieril na mňa dlaňou. Telom mi prešli silné kŕče. Skríkla som a motala sa, no nič nepomáhalo. Razom prestali a o sekundu znova. Každý jeden krát kedy kŕče znova prišli znova a znova, som sa zmohla len na výkriky. Telo sa mi prehýbalo až tak, že by som mohla konkurovať hadej žene. Skoro som si vyvrátila ruku.

Bolelo ma celé telo, každý sval a kosť. Mala som pocit, že už iba chvíľu a kosti sa mi začnú lámať.

Muž sa iba kruto smial: „Máš ťažký život, Charlotte. Súrodenci sa na teba vykašlali a zradili ťa, priatelia ti jeden po druhom umrú a zaujímalo by ma, ako by skončil ten váš románik. Škoda, že sa o Leovom živote už nedozvieš. Poviem ti, bol by to výborný námet na film."

Tentoraz mi spôsobil hádam najsilnejšie kŕče a ja som len vrieskala dokým som mohla.

„Ja nechcem takto zomrieť!" zvrieskla som a kŕče v momente prestali. Rovnako ako aj svet prestal pre mňa existovať. Nehybne som ležala a sledovala nočné nebo a koruny stromov. Z oka mi vypadla slza bolesti.